Potrebujeme dlhší horizont, nie len jedno volebné obdobie, a nemali by sme s každým novým ministrom začínať nové reformy, vysvetľuje makroekonomický analytik Slovenskej sporiteľne Marián Kočiš.
Prvou úlohou pre novú vládu by mala byť konsolidácia verejných financií. Ďalšou bude zmierenie polarizovanej spoločnosti. Dlhodobou prioritou by malo byť budovanie znalostnej spoločnosti.
O tom, či to zvládne rodiaca sa koalícia, sme sa rozprávali s makreoekonomickým analytikom Slovenskej sporiteľne Mariánom Kočišom.
Stretnime sa na Forbes Money Summite 2023
Druhý ročník konferencie Money summit sa blíži. Príďte sa inšpirovať, kde a ako nájsť finančné príležitosti (aj) v neistých časoch, získajte cenné rady pre váš finančný well-being a zažite praktický workshop o ceste k vlastnej nehnuteľnosti. Čaká vás aj stretnutie s investormi z úspešnej televíznej šou Jama Levova a skvelý networking.
KEDY: 8. november 2023, od 9.00 hod.
KDE: DoubleTree by Hilton, Bratislava
Zakúpiť vstupenku Pozrieť program
Čo by malo byť prvou úlohou pre novú vládu?
Nech vznikne akákoľvek vláda, mala by ako prvé konsolidovať verejné financie. Finančné trhy to od nás očakávajú. Náš deficit je vysoký. Musím v prvom rade vyriešiť jeho dlhodobú udržateľnosť.
Ďalšou dôležitou úlohou je zmierenie polarizovanej spoločnosti. Mala by tu byť snaha a väčšiu súdržnosť a upokojenie.
Ako sa dajú zjednotiť odlišné názory občanov Slovenska?
Index demokracie od spoločnosti EIU, ktorý sleduje päť základných rozmerov prostredníctvom 60 otázok, nás radí pomerne nízko v rámci EÚ. Rezervy máme najmä v oblastiach politickej kultúry a politickej participácie.
Týmto by sme mali začať. Potrebujeme vniesť do politickej diskusie pokoj a slušnosť. Už to samotné prispeje k zlepšeniu.
Zároveň sa potrebujeme posunúť od nastavenia, že niekto vyhral a niekto prehral. Mali by sme hľadať riešenia, pri ktorých môžeme vyhrať všetci. V biznise sa to nazýva win-win stratégia.
Znamená to robiť politiku, ktorá naštve čo najmenej ľudí?
Politici by nemali hľadať nepriateľov, ale riešenia. Niečo podobné ako robí súčasná úradnícka vláda. Zároveň bude treba veľa vysvetľovať. To sa týka aj témy verejných financií. Budeme musieť konsolidovať a to bude potrebné ľuďom poriadne vysvetliť.
Treba im povedať, prečo je to dôležité a ako sa to bude robiť. Na verejné financie by sme sa mali pozerať cez prizmu budúcnosti našich detí. Akú krajinu im chceme zanechať? Určite nie takú s neudržateľným dlhom. Politici by sa mali vyhnúť obviňovaniu predchádzajúcich vlád, o možnosť spravovať našu krajinu v konečnom dôsledku súťažili a preto by mali byť konštruktívni.
Konsolidovať verejné financie
Ktorá cesta je podľa vás pri konsolidácii lepšia: je treba viac šetriť alebo viac vybrať na daniach?
Tou najmenej bolestivou cestou je ekonomický rast, ktorý by nám vyššie dlhy vykompenzoval. V tejto chvíli to však nie je možné, zmeny potrebujeme urobiť rýchlo. Bude teda potrebné nájsť vyváženú mieru medzi zmenami na výdavkovej a príjmovej strane štátneho rozpočtu. Budeme musieť viac šetriť a prestať míňať peniaze, ktoré nemáme. Budeme však musieť asi aj zvyšovať príjmy štátu, teda dane.
V podobnej situácii sme boli po finančnej kríze z rokov 2008 a 2009. Deficit vtedy vyskočil na viac ako sedem percent. Je to dnes horšie alebo lepšie ako vtedy?
Súčasná situácia je o niečo lepšia. V horizonte volebného obdobia potrebujeme skonsolidovať tri až päť percent HDP. Po finančnej kríze to bolo výrazne viac. Nemalo by nás to teda až tak bolieť ako pred 15 rokmi. Neznamená to však, že konsolidácia bude bezbolestná.
Bude si šetrenie vyžadovať zníženie sociálnych dávok, napríklad dôchodkov?
Ak sa pozrieme na štrukturálny deficit, teda taký, ktorý tu s nami zostáva dlhší čas, a odmyslíme si jednorazové vplyvy, tak sme na tom lepšie ako počas finančnej krízy. Aj tak to ale asi nepôjde bez toho, aby sa škrtali niektoré sociálne výdavky.
Adresnejšie sociálne dávky
Ktoré to budú?
Myslím si, že dávky by mali byť viac adresnejšie. Bude však potrebné myslieť na to, že nižšie príjmové skupiny, budú šetrenie znášať ťažšie ako bohatší. Vítam preto, že predložené návrhy počítajú aj s možnosťou adresnejšej pomoci. Budeme teda musieť škrtať aj niektoré výdavky, ktoré boli schválené v poslednom období, no bez rozpočtového krytia.
Niektoré skupiny ľudí to teda pocítia nepríjemne?
Veľmi záleží od toho, aké priority si stanoví nová vláda. Bude si musieť vybrať svoju cestu, či už v sociálnej oblasti alebo vo vzťahu k ekonomického rastu. Od toho sa bude odvíjať mix opatrení, ktoré príjme.
Dá sa to v tejto chvíli odhadnúť?
Je dôležité povedať, že podklady, ktoré pripravila aktuálna dočasná vláda, sú naozaj kvalitné. Možno ich navzájom rôzne kombinovať či meniť jednotlivé parametre. Dokáže si z nich vybrať akákoľvek budúca vláda.
Konsolidácia neprebehne výhradne na výdavkovej alebo príjmovej strane. Bude to kombinácia opatrení. Budú sa tak zvyšovať dane, ako aj škrtať výdavky. Dôležitý bude ich pomer.
„Na pritiahnuite mladých ľudí naspäť na Slovensko potrebujeme mať dlhodobú víziu krajiny,“ hovorí Marián Kočiš. Foto: archív autora
Ako zastaviť odchod mladých do zahraničia
Slovensko však netrápia len verejné financie. Medzi vážne dlhodobé problémy patrí aj odchod vzdelanej pracovnej sily do zahraničia. Ako sa s tým dá bojovať?
Jednoduché riešenia sa už minuli a nedá sa povedať, že by úplne fungovali. Je to dlhodobá záležitosť. Súvisí to s tým, že sme malá, otvorená krajina v srdci Európy, takže pohyb ľudí cez hranice je prirodzený.
Treba sa však zamyslieť nad tým, prečo by tu mali mladí ľudia zostať, alebo sa po štúdiu v zahraničí vrátiť. V prvom rade musíme zlepšovať kvalitu školstva. Musíme začať takmer od podlahy. Naše univerzity nie sú ani medzi najlepšími 500 vysokými školami sveta podľa medzinárodných rebríčkov. S týmto musíme niečo urobiť. Nie kvôli rebríčkom, ale kvôli kvalite, pre ktorú sa oplatí zostať.
A čo tí, ktorí už sú v zahraničí?
To, ako dotiahnuť mladých ľudí naspäť, je ďalšou témou. Súvisí to s dlhodobou víziou krajiny. V štúdii Global Competitiveness Report sa ukázalo, že úspešné krajiny, napríklad USA, Singapur alebo Švajčiarsko, majú podľa ich obyvateľov dlhodobú víziu. My sa však nachádzame na opačnom konci spektra.
Ak chceme, aby sa ľudia zo zahraničia vracali, potrebujeme dlhodobú víziu pre našu krajinu. Zmeny nedokážeme urobiť zo dňa na deň. Potrebujeme však, aby na nich začali ľudia pracovať. A to sa bude diať len vtedy, keď na konci celej cesty bude nejaký výsledok. Ľudia by mali vedieť, že na zmene sa oplatí pracovať.
Spoločná vízia pre krajinu
Treba tu teda vytvoriť spoločenskú náladu v zmysle „Poďme s krajinou niečo urobiť“?
Áno, je to tak. Nestačí však len nastaviť sentiment. Treba predstaviť aj akčné kroky. Ľudia sa budú v priebehu času pýtať: Má to ešte zmysel? Ideme po správnej ceste? Potrebujeme teda mať dlhodobý plán, no aj ho rozdrobiť na jednotlivé kroky. Napríklad na zmeny v školstve.
Budeme sa musieť snažiť odborníkov motivovať v krátko a strednodobom horizonte. Ak sa nám podarí pritiahnuť špičkových ľudí, tí okolo seba priťahujú ďalších odborníkov.
Zmeny musia ísť naprieč celým systémom. Nestačí sa zamerať len na školstvo. Potrebujeme posilniť aj demokraciu a inštitúcie. Vidíme, že krajiny, do ktorých naši ľudia odchádzajú, majú rozvinutú demokraciu. Ľudia tam dôverujú inštitúciám. Tu musíme pridať.
Je takéto zmeny schopná urobiť koalícia, ktorá sa rysuje, čiže podľa posledných informácií v médiách Smer-SSD, Hlas-SD a SNS?
Akákoľvek koalícia, ktorá vznikne, dostala dôveru od ľudí. Každá bude mať odborníkov a prostriedky na to, aby to dokázala urobiť. Mala by však mať aj zodpovednosť. Tú musíme vyžadovať my ľudia. Je to teda aj o nás, občanoch.
Mali by sme sa viac zaujímať o stav verejných vecí. Nestačí teda len ísť voliť, ale treba vyžadovať od vlády aj zodpovednosť. Určite existuje potenciál na to, aby akákoľvek vláda mohla na zmenách pracovať, keď to od nej budeme vyžadovať.
Zmenilo by niečo, keby sme absolventom medicíny zakázali odísť pracovať do zahraničia?
Určite nie som zástancom takýchto protekcionistických opatrení. Tým najšikovnejším, ako keby sme rovno povedali: Odíďte čo najskôr. O týchto ľudí definitívne prídeme. Myslím, že by sme mali ísť cestou pozitívnej motivácie. Ľudí presvedčiť, aby zostali študovať na Slovensku, s prísľubom a reálnymi krokmi, že kým skončia školu, vytvoríme podmienky, aby sa tu oplatilo zostať.
Úloha pre všetky budúce vlády
Je možné dosiahnuť výsledky v priebehu jedného volebného obdobia?
To určite nie. Možno uvidíme čiastkové výsledky, no celková zmena si vyžaduje dlhšie obdobie. Narážame pri tom na nedostatky v politike. Nedokážeme zachovávať kontinuitu vládnutia. Potrebovali by sme, aby si politici spolu so zástupcami verejného a súkromného sektora zadefinovali najdôležitejšie ciele pre Slovensko. Potrebujeme celospoločenskú dohodu, aby ktokoľvek, kto bude vo vláde, smeroval k dosiahnutiu cieľa.
Potrebujeme dlhší horizont, nie len jedno volebné obdobie. Nemali by sme s každým novým ministrom začínať nové reformy. Takto sa nikam nedostaneme. Aj politici v opozícii by si mali byť vedomí, že skôr či neskôr sa vláda vymení a oni budú musieť pokračovať. Keď opozícia a priori so všetkým nesúhlasí, nevedie to k riešeniu. Ak by sa zadefinovala vízia, aj politický život by bol jednoduchší.
Znamená to, že napĺňanie vízie je úlohou aj pre opozíciu?
Určite áno. To je alfa a omega. Každá opozícia by mala byť konštruktívna, bez toho to nepôjde.
Cesta k vyšším platom
Naša ekonomika je priemyselne orientovaná. Máme silno zastúpený strojársky priemysel. Nie je to prekážka v ďalšom raste miezd?
Vidíme, že náš biznis model založený na lacnej, ale kvalitnej pracovnej sile, sa postupne vyčerpal. Teraz sa musíme posunúť k znalostnej ekonomike. Rast by mal byť založený na inováciách a vzdelaní. Potrebujeme preto urobiť ďalšie štrukturálne reformy.
Výhodou znalostnej ekonomiky je aj vyššia pridaná hodnota. Ak naše výrobky alebo služby budú sofistikovanejšie, môžeme si za ne viac vypýtať. Opäť sa tak môžeme vrátiť na trajektóriu rastu. Nemôžeme si len donekonečna deliť peniaze, ktoré máme, ale musíme ich aj viac vytvárať.
Keď chceme modernizovať zdravotníctvo a školstvo, potrebujeme na to viac peňazí. Súčasná vláda vyčíslila náš aktuálny investičný dlh na úrovni minimálne 40 miliárd eur.
Ekonomický raste je teda receptom na vysoké zadlženie, ako aj na udržanie vzdelanej pracovnej sily doma?
Nebude sa to dať urobiť z večera do rána. Ekonomický rast rieši životnú úroveň v dlhodobom horizonte. Zásahy smerom k vyššej pridanej hodnote sú skôr behom na dlhú trať. To zvýši príjmy štátu do budúcnosti. Zmeny vo verejných financiách kvôli udržateľnosti systému však musíme urobiť hneď. Finančné trhy sa pozerajú.
