„Ak podstúpime riziko a vypustíme von niečo zo svojej trinástej komnaty, oslobodíme sa od povinnosti ukrývať sa, či od snahy kompenzovať niečo, čo nás odlišuje od okolia. Je to nástroj, pomocou ktorého nájdete svoje svetlo a vďaka tomu ho často uvidia aj druhí,“ píše vo svojej najnovšej knihe Michelle Obama. Ako na to?
K psychologičke som sa dostala prvýkrát pred štyrmi rokmi. Bolo to v čase, keď sa u mňa objavovali poruchy príjmu potravy, o ktorých nevedeli ani moji najbližší. Veľkú časť svojho života som pred ľuďmi skrývala svoje skutočné prežívanie, no rozhodla som sa to zmeniť.
V tom čase som ešte netušila, koľko rôznych a (zdanlivo) nesúvisiacich tém na tejto ceste otvorím.
Článok vyšiel v rámci najnovšieho newslettra Forbesu o duševnom zdraví, hľadaní vnútornej pohody a rovnováhy. Na jeho odber sa môžete prihlásiť tu.
Prihláste sa na odber newslettra autorky podcastu Nevyhorení o duševnom zdraví, hľadaní vnútornej pohody a rovnováhy.
„Myslíte si, že je bulímia vaším najväčším problémom?“ spýtala sa ma na konci prvého sedenia psychologička.
„Nie,“ odpovedala som a podľa zápiskov v staršom denníku som tým prekvapila aj samú seba.
„Čo je ten problém?“
Ticho.
„Osamelosť.“
Vtedy som po prvýkrát otvorene a nahlas pripustila, že som vo svojom prežívaní sama. Napriek tomu, že som mala (a mám) vo svojom okolí veľa blízkych ľudí. Zvláštne, však?
Ilustrácia: Gabriela Vanacká
Ilustrácia: Gabriela Vanacká
No práve toto s nami robí skrývanie našich vnútorných svetov – izoluje nás od druhých a bolí to.
Svetlo v nás
Veľmi pekne o tom píše bývalá prvá dáma USA Michelle Obama vo svojej najnovšej knihe Svetlo v nás (The Light We Carry): „Naše trináste komnaty nás vedú k osamelosti, izolovanosti od druhých a naša bolesť z toho, že sme neviditeľní, sa len zväčšuje.“
To, čo držíme pod zámkom, ukryté pred zrakmi druhých, strážené inštinktívnymi pocitmi strachu alebo hanby, môže naozaj prispievať k hlbšiemu pocitu, že nikam nepatríme a že na nás nezáleží.
No keď podľa nej podstúpime riziko a vypustíme to von, oslobodíme sa od snahy kompenzovať to, čo nás odlišuje od ostatných.
Ilustrácia: Gabriela Vanacká
Ilustrácia: Gabriela Vanacká
„Často to znamená, že začínate integrovať vynechané časti svojho ja do širšieho konceptu sebaúcty. Je to nástroj, pomocou ktorého nájdete svoje svetlo a vďaka tomu ho často uvidia aj druhí,“ píše Michelle Obama.
Kontakt so sebou
Keď som začala hovoriť o svojich citlivých miestach, mala som pocit, že s ľuďmi okolo mňa som si akosi bližšie. Oni dostali šancu skutočne ma vidieť takú, aká som. A ja som zažila pochopenie, ktoré som potrebovala (aj keď som si to vtedy neuvedomovala).
Neviem, či to bolo to svetlo, o ktorom píše Michelle Obama, no určite to bolo vystúpenie z tieňa. Pretože na to, aby sme sa skutočne objavili, potrebujeme dať tvar aj týmto nepríjemným obsahom nášho vnútorného života. Musíme ich spoznať a musíme ich prijať.
O tom, ako to súvisí so subjektívnym prežívaním osamelosti, hovoríme aj v nedávnom podcaste Neyhorení s psychoterapeutkou Magdou Frecer. „Kvalitu našich vzťahov s druhými ľuďmi veľmi určuje to, aký kontakt máme sami so sebou – či sa vieme cítiť a či svojmu vnútru rozumieme,“ vysvetľuje v ňom odborníčka.
Ilustrácia: Gabriela Vanacká
Ilustrácia: Gabriela Vanacká
Ak s tým máme ťažkosti, veľmi ľahko vo vzťahoch s inými vypneme svoju autenticitu, nebudeme sa prejavovať takí, akí sme či úprimne zdieľať to, čo cítime.
To všetko vedie k nadväzovaniu vzťahov, v ktorých sa môžeme cítiť osamelí. Dobrou správou je, že to môžeme zmeniť.
Inšpirácia a praktické využitie
Čo teda pre seba môžeme robiť, ak sa cítime osamelí alebo to pozorujeme vo svojom okolí? Tu je niekoľko myšlienok (nielen) z podcastu s Magdou Frecer.
Kultivovanie vzťahu k sebe – Práca na tom, aby sme si lepšie rozumeli, chápali svoj emočný život a vedeli ho vyjadrovať, je nekonečná. Kde začať? Odborníčka v podcaste spomína napríklad ukotvovanie, tzv. grounding. „Ide o to, keď sa dokážeme v danom okamihu zastaviť a precítiť, ako sa máme. Doprajeme si chvíľu a vypneme vonkajšie signály, necháme ich bokom a ponoríme sa do seba,“ hovorí.
Porozumenie vlastnej hodnote – Čo nás robí človekom, ktorým sme, a na čom staviame svoju hodnotu? Čo chceme? Čo potrebujeme? Čo nás robí tou výnimočnou bytosťou?
Prijímanie svojich besov – Na to, aby sme sa objavili, musíme k sebe začať púšťať svoje strachy. Potrebujeme dať tvar aj nepríjemným obsahom nášho vnútorného života. Musíme ich spoznať a prijať. Pretože keď to nerobíme, vzďaľujeme sa od seba, hovorí filozofka Hogenová.
Ilustrácia: Gabriela Vanacká
Ilustrácia: Gabriela Vanacká
Zdieľanie svojej zraniteľnosti – Chce to čas, odvahu a tých správnych ľudí. No keď podstúpime to riziko a dáme von seba samých, získavame možnosť byť prijatí takí, akí sme, a zároveň šancu dozvedieť sa, kto ďalší je v tom spolu s nami.
Vyhľadávanie príležitosti na ľudský kontakt – Aj zdanlivo drobné momenty sociálnych interakcií s ľuďmi, ktorých možno už nikdy v živote nestretneme, vytvárajú kvalitu nášho života. „Vždy, keď sa vyhneme čo len najmenšiemu kontaktu v reálnom živote, tak sa do istej miery vyhýbame určitej možnosti… Ak kráčame životom s telefónom v ruke, bránime sa desiatkam drobných, no zmysluplných možností kontaktu. Zatvárame sa pred pulzujúcim životom okolo nás a obmedzujeme svoj prístup k blízkosti a teplu druhých ľudí,“ píše Michelle Obama.
Prihláste sa na odber newslettra
Ak vás tento článok zaujal, prihláste sa na odber nášho well-being newslettra, ktorý vychádza raz mesačne. Vzniká pod taktovkou projektu Nevyhorení a venujeme sa v ňom duševnému zdraviu, hľadaniu vnútornej pohody a rovnováhy. Na jeho odber sa môžete prihlásiť tu.
Predchádzajúce vydania newslettra sa venovali stresu a pretlaku dopamínu.
