Moja manželka to so mnou nemá ľahké. Okrem zvyčajných starostí musí riešiť aj také udalosti, ako je trestné oznámenie na moju osobu od členky vlády Slovenskej republiky.
Berie to statočne a stojí pri mne. Pred pár týždňami našla v našej poštovej schránke prvý anonymný list. Bol napísaný vzorne na počítači a bez gramatických chýb. Obsah bol pomerne nepríjemný a urážlivý, ale to už k tomu žánru patrí.
Málokto píše anonymné správy, aby druhého informoval či nebodaj pochválil, ešte možno tajné vyznanie lásky, ale to rozhodne nebol ten prípad. Išlo skôr o vyznanie nenávisti. Predpokladáme, že list napísal náš celkom prívetivý sused. Vždy slušne pozdraví a pod pazuchou si nesie aktuálne vydanie bludárskeho propagandistického časopisu.
Pán sused mi pred časom vo výťahu naznačoval, že som určite milionár, pretože píšem do novín a občas sa objavím v televízii alebo rádiu. Dali sme sa do reči, pretože na vyššom poschodí sa predával byt. Vysvetlil som mu, že si ho nemôžem dovoliť, čo ho značne sklamalo, no neverím, že si to pripustil.
Žije vo svojich predstavách. Moja žena sa s ním vždy rada pozhovára. Suseda zaskočí, že aj ona chodí do práce, pretože v časopisoch, ktoré má rád, sme vykresľovaní ako naničhodní povaľači z kaviarní, ktorí sa celé dni opíjajú a premýšľajú, ako zorganizovať svetovú revolúciu, ktorá by omámila Wall Street aj Očovú.
Pritom žena pracuje v montessori materskej škole, a to je drina oveľa väčšia, ako sa autorom konšpiračných článkov môže zdať. Hlavnú námahu predstavujú rodičia – s deťmi je to trocha ľahšie. Manželka hovorí, že deti okrem učenia aj sprevádza, čomu som najprv nerozumel, ale po rokoch som to pochopil. Sprevádza ich pri tom, ako sa rozvíjajú a pomáha im nezísť zo správnej cesty.
Byť učiteľkou znelo hrdo v časoch, keď som chodil do školy ja. Dnes to vzbudzuje v ľuďoch údiv aj značné rozpaky. Moja manželka je odhodlaná zasvätiť tomuto povolaniu a svojmu poslaniu, celý život. Učiteľská práca ju baví a napĺňa a ja ju v tom podporujem.
Veľmi obdivujem jej nasadenie a energiu. Chodí domov vyčerpaná, ale s pocitom, že urobila niečo zmysluplné a nesmierne dôležité. Keď sa učitelia sťažujú na nízke platy alebo nebodaj štrajkujú za lepšie sociálne postavenie, verejnosť často argumentuje dvojmesačnými prázdninami. Voľno síce v skutočnosti nikdy nebolo dvojmesačné, iba šesťtýždňové. Navyše v súkromných škôlkach ani to nie. Sú totiž bežne otvorené aj cez prázdniny a sviatky, čo občas irituje aj mňa.
No rodičia platia a žiadajú plnohodnotné služby aj počas prázdnin. Keď dieťaťu príde počas takého dňa zle, manželka neraz zastihne rodičov pri vode alebo na výlete, pretože cesty bez detí, priznajme si, občas dobre padnú každému páru. Odhodlane sa o ich potomka postará, kým sa mrzutí vrátia z prerušeného výletu.
Súčasťou jej sveta sa stalo všetko, čo je na svete krásne, a vo mne sa posilnilo odhodlanie prispieť k tomu, čo tvorí jej život a každodennú realitu. Jej odhodlanie mi pomáha a preskakuje na mňa ako iskra.
Uvažujeme, že susedovi odpíšeme spolu a na koniec listu pridáme oba podpisy, ale na anonymy sa odpovedať nemá, nezaslúžia si to, takže ho asi oslovíme priamo, vo výťahu. Azda ho raz odhodlaním inšpirujeme k tomu, aby prijal celkom obyčajnú skutočnosť. Manželka odhodlane pätnásť minút denne v škôlke drieme, keď deti poobede zaspia. Hovorí, že tá štvrťhodinka jej umožňuje pokračovať v tom, čo robí. Vždy sa jej aj krátko sníva a prebúdza sa inšpiratívna ako látka, z ktorej sa skladajú sny.
Kto je Michal Hvorecký
Slovenský spisovateľ a publicista. Preklady jeho kníh vyšli v niekoľkých európskych krajinách a pravidelne prispieva do rôznych denníkov a časopisov. Za svoje texty získal viacero literárnych ocenení a autorských štipendií v Rakúsku, Nemecku ale aj v USA. Jeho román Plyš sa stal aj predlohou pre divadelnú hru v slovenskom divadle Aréna a pražskom Divadle Na zábradlí.
