Sabatikal ako preventívna ochrana pred vyhorením v práci by mal byť podávaný zamestnancom pravidelne. Za hranicami je vo firmách už pomerne bežným javom. Slovensko však s jeho zavedením váha.
Existuje sabatikal, potom dlho-dlho nič a nakoniec je tu Stefan Sagmeister. Uznávaný rakúsky grafický dizajnér si prvýkrát zobral sabatikal v roku 2000 a odvtedy zatvára svoje dizajnové štúdio každých sedem rokov na 365 dní. Nebolo by na tom nič zvláštne, keby to nebolo zvláštne.
„Najväčší problém je odísť na prvý sabatikal. Bál som sa, že na mňa všetci zabudnú a po návrate budem musieť začať od nuly. Nič také sa však nestalo,“ uviedol Stefan Sagmeister pre dizajnérsky magazín Backstage Talks.
„Myslel som si, že to bude pre klientov vyzerať neprofesionálne a budú si myslieť, že nie som seriózny. Nestalo sa. Taktiež som si myslel, že rodina to bude vnímať tak, že som lenivý, keď sa nevenujem svojej profesii naplno. Ani to sa nestalo. Bolo zaujímavé zistiť, že moje obavy sú v skutočnosti len domnienky,“ pokračoval Sagmeister.
V čase, keď dizajnér po prvýkrát odchádzal na sabatikal, poznal tento pojem na Slovensku len málokto.
Krátke dejiny sabatikalu
„Najčastejšími dôvodmi odchodu na sabatikal sú vyššie fázy syndrómu vyhorenia, extrémna prepracovanosť či psychosomatické prejavy nadmerného stresu,“ približuje psychologička Barbora Kuchárová.
Za sabatikal sa považuje pracovná pauza medzi dvoma mesiacmi a polrokom, pričom osoby majú garantované pracovné miesto a majú sa kam vrátiť. V čase oddychu obvykle nedostávajú plat, prípadne len jeho zlomkovú časť. Týka sa to skôr manažérov a riadiacich pracovníkov, ktorí pracujú vo firme aspoň päť rokov. Slovenský Zákonník práce takýto druh voľna nepozná, preto je dĺžka aj jeho podoba výhradne na vôli zamestnávateľov.
Koncept sabatikalu si začali prvýkrát osvojovať americké vysoké školy koncom 19. storočia a premiantom bol Harvard. V roku 1880 spustil program, ktorý poskytuje pedagógom prestávku každých sedem rokov. Podobnú pauzu prvýkrát spomína vo svojej správe z roku 1907 aj Kolumbijská univerzita v New Yorku.
„Pravidelné dovolenky profesorom neboli zavedené v ich záujme, ale predovšetkým v záujme univerzitného vzdelávania. To si vyžaduje takpovediac pravidelnú obnovu síl vyučujúcich,“ uviedla univerzita.
Do sveta podnikania sa myšlienka sabatikalu dostala až o takmer sto rokov neskôr a dodnes je viac na okraji. Podľa amerického profesijného združenia Society for Human Resource Management ponúkalo v roku 2019 platené pracovné voľno len päť percent zamestnávateľov a jedenásť percent neplatené.
Sabatikal po slovensky
Na Slovensku sa v roku 2023 objavila možnosť dlhšieho pracovného voľna v menej ako jednom percente pracovných ponúk na portáli Profesia.sk. Celkovo ju spoločnosti spomenuli v 2 520 inzerátoch. Je pravdepodobné, že niektoré to zatajili a v skutočnosti ich bolo viac.
„Pre firmu je niekedy náročné komunikovať, že ponúka možnosť sabatikalu, lebo tým hovorí, že ľudí vyšťaví natoľko, že si budú musieť zobrať dlhšie voľno. V zahraničí s tým už nemajú problém, ale u nás je okolo toho stále veľká stigma,“ myslí si Reľovská.
Podľa prieskumu inštitútu Ifo zo začiatku roka 2023 ponúkalo v Nemecku možnosť neplateného sabatikalu dvadsaťštyri percent opýtaných firiem, pričom výrazne častejšia bola takáto možnosť u veľkých zamestnávateľov. Poskytovala ju viac ako polovica spoločností s 500 a viac zamestnancami a každá štvrtá firma s 250 až 499 zamestnancami.
Priemerné trvanie sabatikalu bolo 99 dní, ale v polovici prípadov netrval dlhšie ako dva mesiace. Najdlhší sabatikal si dopriali zamestnanci v oblasti obchodu (127 dní), nasledovala výroba (117 dní) a sektor služieb (87 dní). Najštedrejšie boli podniky s päťsto a viac zamestnancami (115 dní) a na opačnej strane sa ocitli malé firmy do 49 zamestnancov (36 dní).
Zriedkavosť takejto možnosti je do istej miery pochopiteľná, keďže šéfovia zvyknú byť skeptickí voči myšlienke platiť ľuďom za to, že nepracujú. V slovenskom prostredí neexistuje žiaden prieskum, ktorý by hovoril o prínose sabatikalu, najbližšie k tomu má zistenie tímu Technickej univerzity v Hamburgu publikované koncom roka 2023 v časopise Harvard Business Review.
Plusy sabatikalu
Tím okolo profesora Tima Schweisfurtha si všimol, že keď musel veľký európsky výrobca spotrebného tovaru odstaviť časť výroby pre požiar v továrni jeho dodávateľa, dotknutí zamestnanci mali po návrate vyššiu produktivitu. Ukázalo sa, že už krátkodobé prerušenie práce môže viesť k prívalu nových nápadov.
„Tri týždne od odstávky sme porovnali výkonnosť zamestnancov, ktorí zostali v práci, s tými, ktorých poslali domov na štyri dni. V online systéme na zbieranie nápadov sme si medzi nimi všimli rozdiel. Tí, ktorí boli doma, vyprodukovali po návrate o päťdesiatosem percent viac nápadov ako tí, ktorí nemali prestávku. Navyše ich návrhy boli o tri percentuálne body kvalitnejšie,“ priblížil pre Harvard Business Review Tim Schweisfurth z Technickej univerzity v Hamburgu.
Niektoré návrhy boli len malé zmeny, ako napríklad výmena opotrebovaných nástrojov, iné ako nový systém objednávania náterov ušetrili firme 280-tisíc eur ročne, avšak častejšie ako pochybnosť, či sa zamestnanec vráti do práce produktívnejší, sa objavuje otázka, či sa vôbec vráti alebo sa nechá zlákať konkurenciou.
„Rozprával som sa s bohatými ľuďmi, chudobnými, slobodnými i ľuďmi s rodinami, z korporácií aj s ľuďmi s vlastnými agentúrami. Sabatikal je vhodný pre množstvo ľudí z rôzneho prostredia a v rôznych životných situáciách, ale neodporúčam to tým, ktorí nepracujú kreatívne,“ uviedol Stefan Sagmeister pre magazín Backstage Talks.
Zároveň však dodal, že kreativitu využívajú mnohé profesie, nielen dizajnéri. Lekári, učitelia, manažéri i všetky pomáhajúce profesie.
„Sabatikal sa týka akýchkoľvek pozícií, ktoré pracujú s ľuďmi a majú silný pocit zodpovednosti. Najhoršia je kombinácia veľkej zodpovednosti a minimálneho ocenenia, ktorá môže viesť k vyhoreniu,“ hovorí Reľovská.
„Zvyšuje sa počet ľudí, ktorí vyhoria alebo k tomu spejú. Môže za to stupňujúci sa socioekonomický a geopolitický tlak, keď sa k tomu pridá pracovný nápor, bežné mechanizmy na to už veľakrát nestačia a treba hľadať iné riešenia. V prípade bežných zamestnancov nie je možnosť sabatikalu veľmi rozšírená, ale začína sa už objavovať pri strednom manažmente,“ dodáva Reľovská.
