Marec 2020 si všetci z nás zapamätajú ako čas, keď aj na Slovensku vypukla pandémia koronavírusu. Práca z domu sa stala súčasťou takzvaného nového normálu, o ktorom počujeme takmer denne. Firmy, ktorých zamestnanci takto pracujú, majú po uvoľňovaní pravidiel dve možnosti. Buď svojim ľuďom umožnia pracovať z domu už nastálo, alebo sa vrátia späť do kancelárií. Na to sa však budú musieť špeciálne pripraviť.
Práca z domu – nielen na Slovensku, ale v celej Európe – roky stagnovala. Podľa dát Eurostatu malo pred koronakrízou túto možnosť približne 5,8 percenta ľudí vo veku od 15 do 64 rokov. S príchodom pandémie sa toto číslo rapídne zvýšilo. Z prieskumu, ktorý robila medzi 550 slovenskými firmami PR agentúra AMI Communications, vyplýva, že spôsob, akým dnes pracujeme, sa zmenil pre vyše polovicu Slovákov. Na úplný alebo čiastočný home office musela naskočiť štvrtina Slovákov. Navyše sa ukázalo, že takmer trom štvrtinám zamestnancov to vyhovuje.
Práca z domu sa ešte nekončí. Behaviorálny
ekonóm radí, ako ostať produktívny
Iný prieskum, ktorý vypracovala realitno-poradenská spoločnosť CBRE na vzorke 1200 firiem v regióne strednej a východnej Európy, zase ukázal, že až polovica zamestnancov u nás vidí svoju budúcnosť na home office aspoň raz za týždeň. Naopak, desiatim percentám zamestnancov to už firmy neumožnia a len dve percentá opýtaných by pokračovanie home office odmietlo.
Sťahovanie do menšieho
Fakt, že ľudia dokážu pracovať na diaľku, vnukol šéfom firiem myšlienku stálej práce z domu. Pohrávať sa s ňou už začali aj niektoré korporácie na Slovensku. „Aktuálne sme v rámci celej Asseco Group spustili interný projekt, ktorý preverí pre aké pozície a v akom rozsahu je práca z domu vhodnejšia. Tam, kde nám to bude dávať zmysel, sme pripravení dlhodobý home office podporiť,“ hovorí pre Forbes Marek Grác, COO Asseco Central Europe.
Čiastočné zachovanie pracovného nasadenia z čias koronakrízy plánuje aj portál ZľavaDňa. Poštová banka zasa pristúpila k ešte zásadnejším krokom. Rozhodli sa zbaviť časti kancelárskych priestorov a interné procesy nastavujú tak, aby značná časť zamestnancov vedela fungovať z domu.
Možnosť udeliť stály home office je podľa niektorých firiem v rukách tímlídrov, ktorí musia rozhodnúť, či je to na daných pozíciách možné. „Vychádzame z toho, že ak práca z domu zamestnancovi vyhovuje, bude vďaka tomu spokojnejší a bude svoju prácu vykonávať efektívnejšie,“ vysvetľuje Martina Hummelová z IT firmy Soitron. Softvérová spoločnosť Erni Slovakia zasa vidí za rozhodnutím dať zamestnancom možnosť stáleho home officu ich vyššiu spokojnosť v zamestnaní. Tým sa zníži aj ich fluktuácia. Ako zase poukázal spoluzakladateľ štúdia Atelier9 Igor Peťkovský, pandémii sa podarilo vymazať predsudky mnohých ich klientov o práci z domu, ktorí predtým striktne vyžadovali osobné stretnutia.
Ako sa opäť naštartovať na kancelársky život?
Dôležitá je postupnosť, radia odborníčky
V prospech práce na diaľku hovorí aj analýza produktivity ľudí pri tomto type pracovného pomeru. Článok vychádzal z dát popredných svetových inštitúcií, ktoré sledujú tému home office — Gallup, Harvard University, Global Workplace Analytics či Stanford University.
Zistilo sa, že zamestnanci pracujúci na diaľku sú v priemere o 35 až 40 percent produktívnejší ako ich kolegovia v kancelárii. Ich výsledky sa zlepšili najmenej o 4,4 percenta. Dosahujú vyšší výkon a ich chybovosť sa znížila o 40 percent. A čas, keď sa nevenujú práci, ale mali by sa, klesol o 41 percent. „Efektivita našich zamestnancov sa zvýšila, náklady sa znížili a najväčšiu pridanú hodnotu vidíme v tom, že si naši zamestnanci manažujú čas,“ hovorí CEO portálu ZľavaDňa Martin Rakovský.
Bonusom sú, ako spomenul Rakovský, znížené náklady. Prieskum svetových inštitúcií navyše hovorí o tom, že firma, ktorá svojim zamestnancom umožnila home office, ušetrila v priemere 11-tisíc dolárov (približne 9 700 eur) ročne na zamestnanca, ktorý len z polovice pracuje na diaľku, alebo dosiahli o 21 percent vyššie zisky.
Zmena domáceho prostredia si vyžaduje investície
No ak sa na jednej strane ušetrí, niekde sa musí aj viac míňať. Teda v tomto prípade na strane zamestnancov, ktorí si potrebujú prispôsobiť svoje byty aj na kancelárske potreby. Tento problém sa rozhodol riešiť nadnárodný gigant Google, ktorého zamestnanci budú pracovať na diaľku ešte dlhý čas, formou jednorazových príspevkov.
„Vzhľadom na to, že očakávame, že väčšina googlerov bude v drvivej väčšine pracovať z domu po zvyšok roka, každému zamestnancovi poskytneme príspevok vo výške 1 000 USD (alebo ekvivalent tejto sumy v mene danej krajiny) na výdavky spojené so zriadením si kancelárie doma, to znamená na vybavenie a kancelársky nábytok,“ napísal v nedávnom liste zamestnancom CEO Google a Alphabet Sundar Pichai.
5 zistení o návrate do kancelárie: home office,
bezpečnosť, rúška, klimatizácia a mlčanie
Pri určitých pozíciách však nie je možné, aby pracovali ľudia po celý čas doma. Čím skôr sa vrátia na svoje pracoviská, tým lepšie. Firmy sa už preto začali zamýšľať nad tým, ako rozbehnúť život v kanceláriách. Asi nie je prekvapením, že všetky oslovené spoločnosti sa zhodli na tom, že vydezinfikované priestory prispôsobené na dodržiavanie odstupu medzi zamestnancami sú samozrejmosťou.
Okrem rúšok či ochranných štítov sa v novom, postpandemickom vybavení kancelárií, objavujú napríklad aj čističky vzduchu či rýchlotesty na zistenie ochorenia Covid-19. Početnejšie spoločnosti zaviedli systém dochádzky, ktorý dokáže kontrolovať počet ľudí vo firmách, prípadne väčšie tímy delili na menšie jednotky, ktoré nemohli byť naraz vo firme.
„Niektorí na to idú pozvoľnejšie, iní razantnejšie. Vo všeobecnosti však môžeme konštatovať, že zavádzanie príslušných opatrení sa deje vo viacerých fázach, pričom takmer všetci prijímajú jednak opatrenia procesného charakteru (social distancing, zníženie hustoty pracovísk a spoločných priestorov, dochádzka preddefinovaných skupín vo vymedzených časoch alebo pracovných dňoch), ale zabezpečujú aj materiálové vybavenie,“ hovorí Tomáš Pecek, Head of Building Consultancy v CBRE.
Nie je CEO ako CEO
Technické a bezpečnostné vybavenie je jednou vecou, odborníci na HR však upozorňujú, že kľúčové je so zamestnancami aj komunikovať. V prípade, že majú obavy o svoje zdravie je potrebné ich počúvať, prípadne vysvetliť, prečo by mali ich obavy pominúť. Netreba sa zabudnúť pripraviť aj na nové možné spory medzi zamestnancami (ovládanie klimatizácie, spoločné stravovanie a pravidlá v kuchynke, vetranie — to je len malá ukážka problémov, ktoré môžu vzniknúť). Ako uzatvára riaditeľ AMI Communications Peter Chalmovský, zamestnanci si budú dlho pamätať, ako sa firma v ťažkých časoch zachovala. „Spoločnosti majú dnes šancu stať sa hviezdnymi zamestnávateľmi a získať konkurenčnú výhodu na trhu práce. Alebo naopak, klesnúť v očiach súčasných aj potenciálnych zamestnancov. Napredovať budú tímy tých lídrov, ktorí skratku CEO pochopia aj ako Chief Empathy Officer,“ uviedol.
