Jeden z najbohatších Slovákov Patrik Tkáč na prahu päťdesiatky zľahka bilancuje – a hovorí o tom, prečo žije na Slovensku a čo, zo svojho pohľadu, pre Česko aj Slovensko robí.
Jeho pohľad: vďaka J&T zostáva a rastie v oboch krajinách kapitál na rozvoj českého a slovenského biznisu. A politici nielenže to nepovažujú za vklad a zásluhu, ale vidia veľké finančné skupiny a bohatých ľudí vo všeobecnosti ako dobrý terč. Na ďalšie zdanenie, kritiku.
„Napríklad Tatry by sa rozvíjali oveľa rýchlejšie, keby neboli spájané s nami. Nikto by im nedal toľko ako my, ale keby boli cudzie, nikto by stále neriešil, že je za tým Rattaj a J&T, a tým by bol ich rozvoj jednoduchší,“ hovorí Tkáč.
Zásadnú stopu má Tkáč a jeho skupina okrem Tatier aj v Krkonošiach, rozvíja tam už niekoľko rokov lyžiarske areály a investujú stovky miliónov a miliardy korún.
Nie sú to však len miliónové investície, čím je Patrik Tkáč živý. V Devíne, ktorý považuje za svoj domov, sa doslova piplá s obchodom s potravinami, hrá sa v ňom s mnohými robotickými technológiami. Zároveň vďaka svojej manželke Ivete investuje do tanečnej školy v Bratislave.
Kapitolu samu osebe predstavuje víno, tento unikátny rozhovor vznikal v sídle vinárstva patriaceho pod krídla J&T vo francúzskom Saint-Émilion medzi vinicami. Dostane sa v ňom na všetko – víno, peniaze, elektrinu, politiku, futbal a aj záväzok k otcovi či vlastnej krajine.
Prvú banku založil ako školák
Keď sa s niekým úspešným v Česku či na Slovensku bavíte, skôr alebo neskôr sa dostanete k tomu, že má kapitál, úspory v J&T. Vy ste to miesto, kde bohatí skončia…
Asi sme mali trochu šťastia. Musím sa pochváliť, prvú banku som založil, keď som mal dvanásť rokov. Nemalo to úplne šťastný koniec, vyberal som vklady v tuzexových bonoch, markách a dolároch od spolužiakov a na starom písacom stroji po dedovi som vydával vkladné knižky.
Banka sa volala Standard Bank, ale nakoniec na to moji rodičia prišli a musel som všetky vklady vrátiť. Otec bol bankár, tým sme mali výhodu. Ja som bol bankou vždy posadnutý. Keď sme s Ivanom Jakabovičom zarobili prvé peniaze, mali sme pocit, že máme povinnosť nakúpiť akcie otcovej IRB (Investičná a rozvojová banka, ktorá v 90. rokoch skrachovala), tam som nakoniec prišiel o najviac peňazí.
Ale zostal tam ten drive, že chceme banku, že chceme otcovi pomôcť naspäť k banke, za to, že ho vyhodili, to bolo jednoducho v nás. Nikto iný takto okolo nás nefungoval.
Nastúpili sme včas, nebol som v tom sám, nepožičiavali sme nikomu, koho sme nepoznali, ako to robili banky v 90. rokoch. A to vytvorilo ten základ, že sme tie divoké roky prežili a boli prví, ktorí si kúpili banku. Mali sme od začiatku veľa klientov.
Foto: Anna Kovačič
„Pocit budovania je pre mňa dôležitý, je dôležité byť pri tom, keď niečo vzniká, keď sa niečo stavia,“ hovorí Patrik Tkáč. Foto: Anna Kovačič
Na začiatku bola túžba mať banku, akú motiváciu máte dnes?
Hrozne ma to stále baví. Je to veľmi osobné na to, aby som vedel povedať, prečo to vlastne robím. Ale primitívne povedané, kto chce lietať private jetom, musí fakt dosť makať. Užívame si život. Vďaka tomu, čo máme, stihneme prežiť oveľa viac vecí.
Povedať, že nepodnikám aj pre peniaze, by bola hlúposť. Je to významná zložka. Ale to najkrajšie je, že vidíte, že niečo budujete.
Na privátnej úrovni si toto práve robím tými vinohradmi a vinárstvami a podobne.
Vášeň pre budovanie
A potom prežívate príbehy cez ďalších ľudí.
Prežívame medzinárodný úspech cez Dana Křetínského, cez Korbačku, Dušana Palcra. Banka je napokon stále len to logo a jeden office. Takže mi chýbalo priame budovanie a to som si dorobil v tej napoly privátnej sfére.
To, kde teraz sedíme, Le Dôme (vinárstvo vo francúzskej oblasti Bordeaux, pozn. red.), je súčasť oficiálnej investície J&T. Pocit budovania je pre mňa dôležitý, je dôležité byť pri tom, keď niečo vzniká, keď sa niečo stavia. Rovnako tak ma dnes baví budovať Arch.
Teraz tam však nie je ten jeden cieľ, ako ste mali v dvanástich rokoch s tou bankou?
Je, je, je. Chcem mať definitívne potvrdené, že život mal zmysel, tým, že ma to podnikanie, firma, prežijú. Znie to ako klišé, ale je to tam. Ale že by som mal vyriešené, ako to bude s deťmi, čo po mne kto zdedí, to nemám.
Nastal čas, kedy sa o tom veľa bavíme, ale vyriešené to nemám. Mám umelecky zamerané dcéry, neviem presne, čo s tým. Rád by som odchádzal z tohto sveta s tým, že po mne niečo zostane. Je to klišé, ale tak to cítim. Nakoniec aj kvôli tomu lietaniu tým private jetom. (smiech)
Do dôchodku sa nechystáme…
Niekoľkokrát ste spomenuli: už som vo veku, kedy… nastala doba, kedy to začíname preberať… Riešite svoj vek?
Bohužiaľ aj memento Petrovej (Kellnerovej, pozn. red.) smrti vnieslo dramatickú rýchlosť do týchto rozhovorov. Každému došlo, že nie sme najmladší a že sme smrteľní. Naše deti zároveň dorastajú do veku, keď vás každý deň niečím štvú a vy im hrozíte vydedením (smiech).
A to sú momenty, keď nad tým všetkým vážne premýšľate. Viete, predtým sme všetci spolu trávili dovolenky, boli sme taká partia. Keď prišli deti, viac sa to separovalo a aj osobné nastavenie nás všetkých spoločníkov a partnerov je trochu iné a tomu je nutné prispôsobiť stratégiu a fungovanie firiem.
Zároveň však musím povedať, že nie sme v tom bode, keď by sme chceli ísť do dôchodku. Musíme len byť pripravení, čo sa stane s firmou, keby sa stalo niečo niekomu z nás. To riešime.
Čo tvorí piliere biznisu J&T
Akokoľvek štyridsaťdeväťročný biznismen a investor už chvíľami bilancuje a hodnotí minulosť, stále má oči uprené do budúcnosti. Dokonca teraz zažíva návrat do aktívnejšej úlohy – osobne inicioval vznik a spísal stratégiu nového fondu s príznačným názvom Arch.
Do neho hlavné postavy – respektíve rodiny – sveta J&T vložia väčšinu svojho majetku, teda miliardy eur, aby s klientmi, ktorým sa starajú o peniaze, boli na jednej lodi a zároveň s nimi majetkovo vstupovali do ďalších investícií.
Kapitálový power house dvoch písmen – vychádzajúcich z priezviska spoluzakladateľov Jakabovič a Tkáč – za takmer tri dekády existencie zásadne ovplyvňuje, financuje a buduje celý česko-slovenský biznis. Keď je potrebné niečo veľké financovať, volá sa do J&T. Jeho stopy nájdeme v PPF rodiny Kellnerovcov, KKCG Karla Komárka, CPIPG Radovana Vítka i mnohých ďalších podnikoch, zatiaľ čo v J&T banke majú peniaze mnohí majetní ľudia s adresou v Česku či na Slovensku.
Jedno konkrétne meno však nad všetkými ostatnými, ktoré svet J&T spojil či stvoril, vyčnieva – Daniel Křetínský. Jeden z najbohatších Čechov a strojca energetickej skupiny EPH začínal v J&T ako analytik, ktorému postupne Patrik Tkáč dával viac a viac dôvery.
Ich partnerstvo sa stalo nakoniec tým vôbec najvýnosnejším v histórii J&T. Len podiel v EPH dnes pre Tkáča a spol. predstavuje hodnotu presahujúcu, podľa výpočtov Forbesu, 1,5 miliardy eur.
Spoločné investičné výpady na verejných trhoch, predovšetkým na západe, potom tandem podniká cez entitu Vesa Equity Investment, kde – zjednodušene povedané – Daniel Křetínský vymýšľa investičné príležitosti a Patrik Tkáč poskytuje kapitál. Spoločne takto investovali napríklad do amerického Foot Lockeru, na ktorom len za posledný mesiac zarobili desiatky miliónov dolárov, do britskej pošty Royal Mail či reťazca Sainsbury‘s. K tomu majú cez Czech Media Invest aj podiely v médiách, od českého Blesku po francúzsky Le Monde.
Celý rozhovor, kde Patrik Tkáč hovorí o biznise s Danielom Křetínskym, o novom investičnom fonde Arch či o svojich vinárstvach, nájdete v novembrovom vydaní Magazínu Forbes.
