Keď v máji 2022 vo veku nedožitých 63 rokov zomrel Eduard Rada, zakladateľ a spolumajiteľ rodinného pivovaru Erb z Banskej Štiavnice, jeho životné dielo – pivovar, reštaurácia aj ďalšie spoločnosti, ktoré ich rodinná firma desaťročia budovala, sa na krátky čas ocitli v neistote. Všetko, čo vytvoril, však vďaka pevným základom – a silným ženám po jeho boku – ustálo aj toto turbulentné obdobie.
Bez debaty to bolo mimoriadne náročné. Radovci v najťažšom období práve finalizovali posledný veľký projekt Eduarda Radu, rekonštrukciu už štvrtej národnej kultúrnej pamiatky v Banskej Štiavnici, kde vznikol butikový hotel Erb. Otvorili ho v apríli 2022 a stojí len pár krokov od pivovaru s reštauráciou a divadlom, ktorý rozbiehali v roku 2010.
O náhlom a rýchlo postupujúcom ochorení Eduarda Radu mnohí v jeho okolí ani netušili. Dva roky po tejto tragickej udalosti sa jeho manželka Mária Radová spolu s dcérou Máriou Sivákovou a jej manželom Jozefom Sivákom podelili s Forbesom o to, ako ich táto skúsenosť zasiahla, ako zvažovali, či v trojici zvládnu pokračovať vo všetkých aktivitách alebo sa niektorých vzdajú, prečo sa rozhodli vytrvať a aké sú ich plány do budúcnosti.
Vizionár
Sedíme v administratívnej časti pivovaru, v miestnosti, ktorá bola kedysi pracovňou Eduarda Radu a vnútornými dverami je prepojená s pracovňou jeho manželky Márie. Na knižnici v rohu miestnosti stále visí jeho biely plášť so znakom pivovaru Erb a jeho vyšitou menovkou.
„Prišlo to ako blesk z jasného neba,“ spomína si na obdobie spred dvoch rokov vdova po Eduardovi Radovi Mária Radová. „Bol to človek plný elánu a do poslednej chvíle sa nechcel vzdať. Ešte v marci (2022) tu mal celofiremnú poradu, postavil sa pred ľudí, aj keď viem, že už bol veľmi vyčerpaný. Vzdať sa nebolo v jeho povahe.“
Mária Radová priznáva, že dodnes je pre ňu ťažké sa so stratou manžela vyrovnať. „Nikdy by mi nenapadlo, že by môj manžel odišiel tak skoro. Mali sme plány, že si raz možno trochu užijeme, budeme viac cestovať. Už sa to nikdy nestane.“
Miro Nôta
Nová éra. Manažovanie rodinného biznisu, ktorý pozostáva z pivovaru, hotela a reštaurácie, si medzi sebou delia (zľava) Mária Siváková, Mária Radová a Jozef Sivák.
Ako dodáva, jej manžel bol rodený podnikateľ a vizionár. „Ja sa iba snažím pokračovať v tom, čo vybudoval. Vždy som stála po jeho boku a pomáhala mu v podnikaní,“ dodáva.
Okrem toho, že Mária a Eduard Radovci tvorili nerozlučný manželský pár, boli aj silnou dvojicou v biznise, na ktorý mal Eduard talent a nechýbali mu ani nevyhnutné nápady a nadšenie.
Do podnikania sa pustil po páde minulého režimu ako vyštudovaný banský inžinier. Spočiatku sa venoval baníctvu a stavebníctvu a v roku 1993 prevzal upadajúci pivovar vo Vyhniach, ktorý postavil na nohy. V roku 2016 ho pod novým názvom Steiger predal. Popri tom sa venoval aj energetike, Radovci dodnes podnikajú s obnoviteľnými zdrojmi.
Do debaty sa rýchlo zapojí aj dcéra manželov Radovcov Mária Siváková, ktorá sa pridala k rodinnému podnikaniu hneď po ukončení vysokej školy. V spoločnosti Erb pracuje aj jej manžel Jozef Sivák, vo firme začínal ako šéf obchodu. Radovci majú aj druhú dcéru, Luciu, tá sa však do rodinného biznisu aktívne nezapája.
„Musím mamu opraviť. Nie je pravda, že pri otcovi vždy ‚len stála‘. Robila všetko, čo bolo treba, aby sa otcove vízie naplnili. Bez jej podpory v podnikaní a zároveň vytvárania perfektného rodinného zázemia by to otec nezvládol. Chcem, aby to zaznelo. Otec bol vizionár, bavilo ho plánovať, rekonštruovať, budovať, stále potreboval niečo tvoriť. Vždy chcel za sebou vidieť nejaké dielo, niečo kvalitné a hodnotné. To ho napĺňalo.“
Ako priznáva Jozef Sivák, obdobie, keď Eduard Rada ochorel, bolo pre rodinu mimoriadne ťažké a firmy šli na nejaký čas bokom. „Ani sme sa nerozprávali o tom, čo a ako budeme ďalej robiť. V istom momente sme sa naozaj sústredili len na to, ako to celé zvládnuť,“ spomína.
So svokrovcami si podľa jeho slov odjakživa dobre rozumeli a Mária Radová bola vždy financmajstrom. So svojím manželom sa veľmi dobre dopĺňali. „Keď som videl, čo všetko svokra zvláda – starať sa o rodinu, firmu, záhradu, o všetko… Neveril som, ako je to možné,“ hovorí Jozef Sivák.
Ako to už v takýchto situáciách často býva, po smrti Eduarda Radu sa objavili aj rôzne klebety. Mária Radová napríklad v meste počula o tom, že firmu majú predať alebo že ju už dokonca predali.
„Banská Štiavnica je malé mesto, ľudia kadečo porozprávajú. V istom momente zvažujete všetky možné scenáre a rozprávate sa o tom, čo budete robiť ďalej. Nikdy to však nebolo v rovine, že by sme s niekým reálne rokovali. Diskusiami sme dospeli k záveru, že je pre nás radostné a povznášajúce pracovať na ďalšom rozvoji,“ vysvetľuje dcéra Mária Siváková.
Nová životná fáza
Mama, dcéra a zať dnes ako „silná trojka“ pokračujú v tom, čo rodina budovala celé desaťročia. A rozhodne toho nie je málo. Len v Banskej Štiavnici sú to štyri zrekonštruované budovy, národné historické pamiatky vrátane pivovaru, reštaurácie a už spomínaného päťhviezdičkového hotela Erb.
V blízkom čase sa však zo silnej trojky stane na čas dvojica. Mária Siváková totiž nachvíľu z rodinného podnikateľského kolotoča vypadne pre nadchádzajúce materské povinnosti.
„Na určitý čas si musím dať pohov, nemám už dvadsať ani tridsať a tehotenstvo je teraz pre mňa prioritou. Veľmi sa teším, že sa nám to podarilo, a bolo by krásne, ak by sa v budúcnosti aj ďalšia generácia chcela zapojiť do rodinného podnikania. Nechcem však predbiehať, to teraz vôbec nie je dôležité,“ hovorí s nadšením Mária Siváková.
archív Erb
Skrytý klenot. Butikový hotel Erb vyrástol len pár krokov od pivovaru. V turistami obľúbenej Banskej Štiavnici si už našiel aj verných hostí, ktorí sa doň opakovane vracajú.
Krízy a vízie
Rodina vedená víziou Eduarda Radu spoločnými silami v Banskej Štiavnici vybudovala malý rodinný pivovar s kapacitou 3 500 hektolitrov ročne, ktorý si zakladá na vysokej kvalite ingrediencií, úrovni prípravy piva a napokon aj jeho konzumácie. Odberateľov si starostlivo vyberajú a dávajú si záležať na tom, aby svojmu pivu a jeho pitiu robili osvetu.
„Sme produkčný pivovar. V našej reštaurácii zostáva len malé množstvo piva, väčšina putuje k odberateľom. Od začiatku sme si dávali záležať na tom, aby sme vytvorili hodnotný nápoj. Naše pivo nie je tým, ktoré pijete na kvantá. Chceme, aby ľuďom voňalo, chutilo a aby sme pivu vrátili zabudnutý lesk,“ rozpráva so zanietením Jozef Sivák.
Fakt, že si Erb dáva záležať na vysokej kvalite, hygiene a dodržiavaní všetkých technologických postupov, dokazuje aj to, že dodnes spolupracuje s výskumným ústavom Weihenstephan v nemeckom Freisingu, ale aj s pražským Výskumným ústavom pivovarským a sladařským.
„Podľa môjho názoru nie je problém vyrobiť pivo a umiestniť ho na trh. My to však chceme robiť na vysokej úrovni,“ vysvetľuje Jozef Sivák, ktorý absolvoval pivovarnícku akadémiu v Mníchove a vyštudoval pivné someliérstvo, aby svoje poznatky mohol odovzdávať ďalej.
Čo to znamená? V Banskej Štiavnici založili Erb akadémiu, kde učia odberateľov a personál pracovať s pivom, správne ho podávať a celkovo menia zmýšľanie o pive. Ich akadémiu musia absolvovať všetci ich odberatelia, od skladníka až po majiteľa.
Test pandémiou
V období pandémie mnohí ľudia v gastrobiznise spadli na dno. Rovnako tvrdý test to bol aj pre Radovcov. Svojich zamestnancov sa rozhodli podržať v krízovom období a neprepustili ich ani napriek tomu, že nikto netušil, ako dlho to bude trvať.
„Obzvlášť v gastroprevádzke išlo o kvalitných, ale najmä stabilných ľudí, bez ktorých sa tento biznis nedá robiť. Sú s nami dodnes,“ dopĺňa Mária Siváková.
Pri otázke, či dokážu vyčísliť, koľko ich stáli dva pandemické roky, sa Mária Radová iba smutne pousmeje. „Veľa. Našťastie sme to dokázali vykryť z iného podnikania, úverov a čerpali sme aj podporu od štátu,“ hovorí. Rozhodnutie neprepúšťať sa časom ukázalo ako výborné, keďže leto v roku 2022 bolo pre nich najsilnejšie v histórii.
Ležiaky aj archívne pivo
Po prerozdelení zodpovedností v rodinnom biznise má dnes Jozef Sivák okrem iného na starosti aj rozvoj pivovaru. Ako prízvukuje, ich vlajkovou loďou vždy boli a budú ležiaky. V rámci produkcie na slovenský trh tvorí 12-percentné pivo sedemdesiat percent výroby a nealkoholické pivo zhruba devätnásť percent.
Okrem neho vyrábajú aj čierne pivo, pšeničné, špeciál menom Braxatoris a tiež „archívny Erb“, ktorému sa ako konceptu začali venovať okolo roku 2016. Unikátne pivo zreje v archívnej pivnici s pomocou špeciálnych kvasiniek zhruba šesť rokov.
„Chceme ukázať, že aj pivo môže byť zaujímavý archívny nápoj. Čím dlhšie pivo dozrieva, tým je voňavejšie a jemnejšie,“ vysvetľuje.
Viac času na zrenie doprajú v Erbe nielen archívnemu pivu, ale aj klasickým ležiakom a čiernemu pivu. Vo veľkých pivovaroch je pivo hotové za štrnásť dní, v Erbe to v prípade ležiakov trvá tri mesiace a pri tmavom pive pol roka.
archív Erb
Hotel, v ktorom je (naschvál) ticho
Butikový „adults-only“ hotel Erb v Banskej Štiavnici pre hostí od šestnásť rokov funguje tretí rok. Sídli v historickej budove a Radovci hovoria, že ho rozvíjajú ako hotel pre ľudí, ktorí si potrebujú oddýchnuť, načerpať sily a mimo zhonu bežného života si na pár dní vychutnať ticho a pokoj. A ľudia na tento koncept reagujú mimoriadne pozitívne.
„To by ste sa čudovali, koľko hostí je už o pol desiatej večer na izbách. Cez deň si užijú mesto, okolie alebo wellness a večer oddychujú a vychutnávajú si komfort ticha, ktoré je dnes také vzácne,“ hovorí Jozef Sivák.
V hoteli vybudovali aj biznisový salón – zasadačku, ktorá je veľkosťou ideálna pre stretnutia predstavenstiev firiem, a nechýba v ňom ani luxusný koňakový klub či už spomínaný wellness. Návštevnosť hotela z roka na rok rastie a už dnes sa k nim podstatná časť hostí opakovane vracia.
Ďalšia generácia
Už počas budovania pivovaru a popri iných podnikateľských aktivitách sa Eduard Rada spoliehal, že jeho dielo preberie ďalšia generácia. „Manžel mi vždy hovoril, že mladí to raz prevezmú,“ spomína Mária Radová.
Dcéra Mária tiež spomína na to, ako jej otec neustále prízvukoval, aby sa učila, lebo on tu nebude večne. „Mal pravdu, len sme si nemysleli, že odíde tak rýchlo. Vždy mi hovoril, že keď niečo robíš poriadne, dáš do toho poctivú prácu, trochu matematiky a srdce, úspech sa musí dostaviť,“ hovorí Mária Siváková.
Ako dodáva, rodinné podnikanie je dnes už pomerne veľkým kolosom a rodina pod sebou nemá žiadnych manažérov. Všetku výkonnú, manažérsku aj strategickú prácu robia sami. Jozef Sivák ďalej dopĺňa, že s ohľadom na rozšírenie podnikania sú už teraz vo fáze zostavovania tímu stredného manažmentu.
Ako vidia blízku, ale aj vzdialenejšiu budúcnosť? Prvým cieľom je naplno rozbehnúť a zastabilizovať hotel, aby sa – podobne ako reštaurácia – stal pevnou a životaschopnou jednotkou v rámci ich podnikania. Z pohľadu nových odberateľov sa aktuálne pomaly zaoberajú aj víziou predávať pivo do zahraničia.
„Urobili sme si už prípravu v rámci našej legislatívy a radi by sme postupne prenikli aj na cudzie trhy. Je to prirodzený vývoj,“ hovorí Jozef Sivák.
Záujem o ich pivo registrujú zo zahraničia dlhodobo, a to vrátane záujemcov z Nórska, Cypru, Francúzska, ale aj z Japonska či Austrálie. Zakaždým však ponuky odmietali, pretože najskôr chceli svoj produkt predávať doma. „Sme malý pivovar a nejde nám o maximalizáciu čísel. Na prvom mieste ide vždy o kvalitu produktu. Nemohli sme predsa predávať celú našu produkciu do zahraničia, keby nás doma nikto nepoznal,“ vysvetľuje Jozef Sivák.
Ako dodáva jeho manželka, na podnikaní ich baví práve to, že vyrábajú autentický produkt. „Keď si z návštevy nášho mesta odveziete fľašu Erbu, je to číry Štiavničan, nie nejaká magnetka dovezená odniekiaľ zďaleka. To nás na tom baví.“
Nápadov a vízií majú stále veľa. Najskôr však chcú zastabilizovať novú prevádzku hotela, keďže ich rady sa na chvíľu pre materské povinnosti zúžia. To je však jednoznačne pozitívna správa.
