V najnovšej epizóde podcastu Nevyhorení hovoríme s výskumníčkou a psychologičkou Vladimírou Čavojovou o tom, prečo ľudia veria nezmyslom, ako to, že racionálne argumenty nefungujú a ako sa spolu môžeme lepšie rozprávať.
„Máme všeobecný sklon interpretovať každé správanie ako úmyselné, až neskôr zvažovať opak. Súvisí to s evolúciou a predchádzaním oveľa nákladnejších chýb. Bolo lepšie a adaptívnejšie hrozbu preceniť, ako podceniť,“ vysvetľuje v podcaste Nevyhorený výskumníčka a psychologička Vladimíra Čavojová z Ústavu experimentálnej psychológie Slovenskej akadémie vied.
Ľudský sklon k sebapotvrdzovaniu spôsobuje, že sme si svojimi presvedčeniami prehnane istí a držíme sa ich aj vtedy, keď existuje množstvo dôkazov o ich neudržateľnosti.
Namiesto hľadania pravdy tak oveľa častejšie presviedčame druhých o tom, že pravdu máme, hovorí psychologička Vladimíra Čavojová.
Kognitívne omyly
„Chceme mať potvrdenie, že to, čo si myslíme a čo robíme, je správne, že my sme tí dobrí a racionálni, no keď má niekto iný názor, automaticky nás to spochybňuje. Čo ak náhodou nemáme pravdu?“ vysvetľuje dôvody, prečo náš mozog prirodzene hľadá dôkazy, ktoré potvrdzujú to, čo si myslíme.
Rolu tu zohráva aj ďalší kognitívny omyl – slepá škvrna. „Sme ochotní pripustiť, že ľudská psychológia nás vedie k sebapotvrdzovaniu, ale hoci to vidíme na druhých, máme pocit, že nás sa to netýka. Vo výskumoch sa často ukazuje presvedčenie ľudí, že vedia lepšie odolávať rôznym kognitívnym skresleniam ako iní,“ dodáva psychologička.
Ako funguje myslenie
Sklon k sebapotvrdzovaniu sa týka nielen faktov, ktoré často ohýbame vo svoj prospech, ale aj presvedčení o tom, kým sme.
„Ak je niektorá črta dôležitá pre našu identitu a zapadá do našej predstavy o sebe, možno si ani neuvedomíme, že sa to zmenilo. Často nechceme vidieť dôkazy, ktoré svedčia o opaku,“ hovorí.
Ako vlastne funguje naše myslenie? Ak zaujmeme stanovisko k nejakej téme, spustia sa u nás štyri psychologické procesy:
- Hľadáme spôsob, ako by sme zdôvodnili svoje stanovisko.
- Spôsob vnímania reality prispôsobujeme svojmu stanovisku.
- Stanovisku prispôsobujeme aj svoje myslenie.
- Odmietame dôkazy, ktoré by mohli toto stanovisko vyvrátiť.
Šírenie konšpirácií
V podcaste hovoríme aj o konšpiráciách a iných typoch nevedeckých informácií, ktoré sa šíria oveľa jednoduchšie ako fakty. Prečo je to tak? Čavojová vysvetľuje kombináciu rôznych dôvodov:
- Vznikajú ľahko a šíria sa rýchlo,
- pôsobia intuitívne a dôveryhodne, pretože ponúkajú ľahké príčiny zložitých fenoménov na rozdiel od vedeckých vysvetlení, ktoré sú často zložité na pochopenie,
- ľudia majú sklon vidieť nezávislé udalosti v živote ako vzájomne prepojené.
Posledný bod súvisí s našou tendenciu inklinovať k takým vysvetleniam udalostí, ktoré sú postavené na vnútorných vlastnostiach aktérov.
„Máme všeobecný sklon interpretovať každé správanie ako úmyselné, až naopak zvažovať opak. Súvisí to s evolúciou a predchádzaním oveľa nákladnejších chýb, keďže je lepšie hrozbu preceniť, ako podceniť,“ vysvetľuje.
Vypočujte si viac v 80. epizóde podcastu Nevyhorení.
Podcast Nevyhorení
Celý rozhovor si môžete vypočuť na Spotify či v Apple podcastoch. Nezabudnite si nastaviť odber, aby vám neunikla žiadna nová epizóda.
Tretiu sériu podcastu Nevyhorení vám prinášame vďaka našim dlhodobým partnerom.
Generálnym partnerom podcastu je Digitálna očista od SPP.
Hlavným partnerom je Raj zdravia.