Barbara Paldus tvrdí, že jej mierne archaická čeština pripomína reč jej osemdesiatročnej starej mamy. Od starej mamy však zvyčajne zaznievajú pekné vety, zatiaľ čo slová úspešnej podnikateľky s českými koreňmi žijúcej v Kalifornii sa nepočúvajú ľahko. Týkajú sa stavu, v akom sa podľa nej Amerika nachádza.
„Neviem, kam sa v týchto časoch na svete schovať, aby som sa cítila bezpečne a pohodlne,“ hovorí Paldus s nadnesením, a predsa je to veľmi realistický postreh.
Obavy podnikateľky sa týkajú predovšetkým situácie v Spojených štátoch amerických. Háčik je v tom, že nikto nie je „za vodou“, keď je s touto situáciou konfrontovaný. Ochranu neposkytne ani Atlantik, pretože rozkolísaný stav Ameriky sa môže nepríjemne dotknúť aj kontinentu na druhej strane oceánu – Európy.
Josef Paldus, významný vedec, po auguste 1968 emigroval z Českej republiky do Kanady a neskôr spolupracoval s viacerými nositeľmi Nobelovej ceny. Dcéra Barbara zdedila vedecké gény, ale na rozdiel od otca dokázala prepojiť vedu s podnikaním.
Foto: Forbes Česko/Anna Kovačič
Forbes Česko/Anna Kovačič
Založila firmy Picarro a Finesse Solutions, ktoré pomohli vybudovať cestu k meraniu uhlíkového cyklu, testovaniu integrity potravín, dostupnosti vakcín, personalizovanej medicíne a bunkovej terapii. Spoločnosť Finesse Solution bola v roku 2017 predaná za 225 miliónov dolárov, pričom 50 miliónov pripadlo Barbare.
Následne nasmerovala financie a erudíciu do kozmetického biznisu, v ktorom ju však nezaujíma krása. So spoločnosťou Codex Labs chce preraziť nie sľubmi o skrášľovaní, ale výrobou produktov založených výlučne na vedeckých údajoch a s preukázateľným pozitívnym vplyvom na zdravie.
Úplne iná Amerika
Barbara Paldus sa pred viac ako tridsiatimi rokmi vydala na veľké obchodné dobrodružstvo do Spojených štátov, ktoré, ako sama so sklamaním konštatuje, sa dnes už len málo podobajú krajine, do ktorej vtedy prišla.
Paldus o jej rozčarovaní hovorila koncom minulého roka v rozsiahlom rozhovore pre český magazín Forbes Woman. „Amerika je úplne iná krajina ako tá, do ktorej som prišla z Kanady v roku 1993,“ povedala vtedy.
Na konkrétnych prípadoch ukázala, o akú odlišnú krajinu ide. Napríklad: „V Oaklande vyhlásili výnimočný stav, pretože tam majú toľko násilných trestných činov, že nevedia, čo s tým. V San Franciscu dekriminalizovali krádeže do určitej sumy, takže sa vykráda veľa obchodov a zatvárajú lekárne, pretože ľudia si vezmú vozík, naložia ho do tej určitej sumy a nespáchajú trestný čin, nie sú stíhaní.“
Zaznelo aj: „Taká bohatá krajina, akou je Amerika, sa štiepi, a keď sa človek snaží byť racionálny a viesť o tom rozumnú diskusiu, aj ľudia, ktorých pozná už dlho, sú veľmi polarizovaní a diskusia je preto prakticky nemožná.“
Ak sa dnes vrátime k týmto vetám, aká je vaša reflexia?
To, o čom som hovorila v roku 2022, sa, bohužiaľ, ešte zhoršilo.
Ako by ste opísali stav USA pár mesiacov pred prezidentskými voľbami, keď jeden z pôvodných kandidátov odstúpil a na druhého bol spáchaný atentát?
Dúfala som, že ľudia budú mať viac rozumu, namiesto toho je spoločnosť čoraz viac polarizovaná. Neviem, či je to sociálnymi sieťami, algoritmami, umelou inteligenciou, že šírenie dezinformácií sa zrýchľuje a krajina sa výrazne rozdeľuje.
Povedala by som, že Amerika potrebuje tretiu stranu, zdá sa, že systém dvoch veľkých strán sa po mnohých storočiach fungovania rozpadol. Verila som, že sa už teraz objaví stredová strana, v ktorej by sa spojili rozumnejší členovia republikánskeho aj demokratického krídla.
Bohužiaľ, nestalo sa tak a my sa riadime starým citátom Oscara Wildea, že lov na líšku je zbytočná honba za niečím nejedlým. To, čo sa teraz deje v Amerike, je nerozumné a nepredvídateľné, môžem uviesť konkrétny príklad odtiaľto z Kalifornie.
Prosím, uveďte ho…
Guvernér Gavin Newsom je zrazu v rozpore so svojím predchádzajúcim postojom voči bezdomovcom. Tvrdí, že ich presťahujú z vnútorných častí miest a tak ďalej. Kam ich však presťahujú? Čo s nimi budú robiť?
V Hollywoode, teda u vás v Kalifornii, som na Chodníku slávy musel prekračovať bezdomovcov ležiacich na hviezdach s menami filmových celebrít…
Presne tak! Problém s bezdomovcami je ukážkou situácie v Amerike – nikde a v ničom nevidím plán. Musím zopakovať, že jednou z príčin tohto smutného stavu je rozpoltenosť krajiny, ktorá sa začína dvomi tradičnými politickými stranami. Aj preto si myslím, že tretia a centristická strana by bola pre krajinu dobrá.
Naozaj ste v ňu dúfali?
Kedysi bola skutočne v hre. Strana No Labels mala celkom sľubný začiatok. Samozrejme, jej prípadný kandidát nemohol vyhrať tohtoročné voľby, ale vďaka vplyvu a dosahu si mohol začať budovať pozíciu pre tie nasledujúce.
Problémom bolo, že ani z jednej existujúcej strany nedokázali dostať najvyšších politikov do No Labels. Hovorilo sa o republikánke Nikki Haley, ktorá nakoniec v primárkach proti Trumpovi neuspela. Hovorilo sa aj o ďalších zvučných menách, ale vo finále, žiaľ, nikto nechcel kandidovať. A keď v marci tohto roku zomrel jej predseda Joe Lieberman, strana sa vzdala kandidátky.
V Amerike teraz nie sú politici, ktorí by mali srdce urobiť dobré a potrebné zmeny. Len rozprávajú a rozprávajú a nikto im už neverí, a to je príčinou problémov. Je to len hra o peniaze a moc. Ľudia sú z toho vyčerpaní, a tak jediným prezidentským kandidátom, ktorý okrem demokratov a republikánov zostal, je šialený antivaxer Robert F. Kennedy, a to len preto, že je Kennedy.
Ani z Európy sa to nepočúva dobre, najmä preto, že situácia v Amerike ju ovplyvňuje a bude ovplyvňovať aj naďalej…
Európa je vo veľmi ťažkej situácii. Uvedomila si – aspoň si to myslím –, že na základe toho, čo sa deje v Amerike, sa bude musieť viac zbrojiť. Je tu hrozba, že Čína, Irán a Rusko budú zabíjať ľudí v Európe, to je niečo strašné. Obávam sa, že smerujeme k tretej svetovej vojne.
Všimnite si, že Putin má sedemdesiat rokov, a teda patrí ku generácii politikov, ktorí sa podľa môjho názoru nechcú vzdať moci a dať šancu päťdesiatnikom, aby robili veci inak.
V Európe, a ešte viac v Amerike, úroveň vzdelania výrazne klesá, čo ma tiež znepokojuje, pretože málo vzdelaní ľudia sú veľmi ľahko manipulovateľní. Pre ľudí je teraz veľmi ťažké rozlíšiť informácie od dezinformácií, a to je jedna z vecí, ktoré by sa mali vyučovať na školách. U nás sa to nevyučuje vôbec.
Bohužiaľ, mám s tým smutnú osobnú skúsenosť – nedávno som musela syna odhlásiť zo súkromnej strednej školy. Poslednou kvapkou bolo, keď mi riaditeľka povedala, že pohľad na holokaust treba znormalizovať.
Znormalizovať? Čo to znamená?
Jednoducho povedané, nevieme presne, čo presne sa počas holokaustu stalo. Že možno nacisti neboli až takí zlí… Počujete to – normalizujeme holokaust! Pre mňa je to koniec Západu.
Začala som sa o tom s riaditeľkou hádať a povedala mi, že som toxická osoba. Odpovedala som jej, že je hlúpa a že na to liek neexistuje…
Mimochodom, to je tu veľmi častá reakcia – každý, kto nesúhlasí s názorom, je toxický. Ľudia nie sú schopní diskutovať, polarizujú sa, vôbec nechcú viesť racionálnu diskusiu, nechcú vidieť názor druhého. Od nášho posledného rozhovoru sa práve toto jednoznačne zhoršilo.
Už vtedy ste uvažovali o tom, že sa aspoň čiastočne presťahujete do Európy. Posunulo sa toto uvažovanie nejakým smerom?
Synovi sa páči univerzita v Mníchove. Má rád biológiu, biotechnológie, nanotechnológie a mníchovská univerzita by mu mohla vyhovovať. Syn tiež vidí, aký je napríklad Stanford nesmierne spolitizovaný.
Má samé jednotky, napriek tomu si nie som istá, či by sa na Stanford dostal, ak nie je menšina a nie je žena. Že sa kvôli tomu jeden z najlepších študentov nemôže dostať na Stanford? Nechápem to.
Keď sa však vrátim do Európy, pozriem sa na Rusko a celú situáciu na kontinente, mám strach. V poslednom čase stále rozmýšľam, kam mám v tomto svete ísť. Možno len do Patagónie – postaviť si tam chatu, mať čistú vodu, žiť tam.
Čo urobí Západ, ak Čína napadne Taiwan? Bude ho brániť? Čo sa bude ďalej diať na Ukrajine? A ako to ovplyvní prípadné zvolenie Trumpa, ktorý v podstate vopred hovorí, že Ukrajinu odovzdá Putinovi? Čo sa stane potom?
Neviem, radšej sa opýtam triviálnu otázku. Premýšľali ste nad tým, ako došlo k tomu, že sa všetky veci nezdravo spolitizovali? Že sa, ako hovoríte, študent s výbornými výsledkami nedostane na Stanford, pretože je biely muž?
Nedávno sa na amerických univerzitách konali protiizraelské protesty na podporu Gazy. Teraz sa čoraz viac píše o tom, že protesty neorganizovali študenti, ale viac-menej anarchistické a džihádistické organizácie, ktoré využili emócie a nevedomosť mladých ľudí. Mnohí z protestujúcich ani nepatrili do univerzitného areálu, jednoducho tam prišli vyvolať chaos.
Podobných infiltrácií je teraz v Amerike veľa. Na univerzitách je šialené množstvo peňazí, a to nielen zo Saudskej Arábie alebo Dubaja, ale aj z Ruska a Číny. Čína a Rusko tvrdo pracujú na šírení dezinformácií a, bohužiaľ, prispieva k tomu aj skutočnosť, že nastupujúca generácia profesorov má veľmi silné komunistické zmýšľanie a pochopiteľne ho prináša na univerzity.
Ovplyvňuje situácia vaše podnikanie? Ako sa vám darí so spoločnosťou Codex Labs?
Čoraz viac sa venujem medicíne a vede. Ešte pred dvoma rokmi sme sa hrali s krásou, od čoho sme upustili. Aj preto, že vidím, čo sa deje kvôli americkému systému a falošným politickým rečiam o tom, ako treba ľuďom pomáhať, ale štát de facto neinvestuje do zdravia.
Čo presne robíte?
Napríklad skúmame rôzne štruktúry kože a čoraz intenzívnejšie sa zameriavame na telemedicínu. Myslím si, že je v nej veľký potenciál. Keď vidíte klimatické zmeny a pozriete sa na prístup k dermatologickým službám na celom svete, je to bieda. Napriek tomu máme umelú inteligenciu a fantastické technológie, tak prečo ich nevyužiť na pomoc ľuďom so zdravím.
S otepľovaním planéty sa choroby ako psoriáza objavujú oveľa skôr a u oveľa mladších ľudí ako pred dvadsiatimi rokmi. Alergie a ekzémy sa vyskytujú oveľa častejšie, pretože je oveľa väčšie znečistenie a my chceme tieto choroby riešiť.
Zaujíma ma aj uľahčenie práce lekárov, aby sa mohli sústrediť na pacienta a nemuseli toľko písať, pretože to za nich urobí umelá inteligencia. Investovala som aj do kvalitnej dojčenskej výživy, tomuto výrobku sa darí veľmi dobre.
Takto aspoň nekončíme rozhovor tak pesimisticky…
Codexu sa darí, ale zatiaľ som ho držala v relatívne malých rozmeroch. Teraz sa teším, že budúci rok bude z hľadiska obchodu explóziou, pretože klienti doslova na vlastné oči videli, že máme riešenia na ich choroby.
Pre mňa je najkrajšie, keď príde dvanásťročný chlapec a jeho mama je nešťastná, pretože syn má ekzém a bojí sa liekov, ktoré mu predpisujú a ktoré mu, samozrejme, nerobia dobre. Po aplikácii nášho produktu je chlapec do mesiaca v poriadku a do troch mesiacov na pokožke nie je nič vidieť.
Ak by som to mala zovšeobecniť, ide vlastne o základné veci, o ktorých politici radi hovoria, no nie oni, ale podnikatelia, to zrealizujú a tým zlepšujú život ľudí.
Autorom tohto článku je Filip Saiver z Forbes Česko.
