Na predchádzajúcich dvoch zasadnutiach ponechala Rada guvernérov Európskej centrálnej banky (ECB) základné sadzby nezmenené a rovnaký scenár sa očakáva aj na jej najbližšom rokovaní tento týždeň vo štvrtok (25. 1.).
V aktuálnom komentári to avizoval analytik Slovenskej sporiteľne Marián Kočiš s tým, že k prvému znižovaniu sadzieb dôjde pravdepodobne v lete. Kľúčová sadzba ECB je od septembra minulého roka na úrovni 4,50 % a podľa prezidentky banky Christine Lagardeovej už dosiahla úroveň, ktorá pri dostatočne dlhom zachovaní podstatným spôsobom prispeje k včasnému návratu inflácie na cieľovú úroveň.
Je tak vysoko pravdepodobné, že sadzby už dosiahli svoj vrchol. „Ale možnosť zvyšovania alebo iné jastrabie postoje ešte v oficiálnej komunikácií centrálnej banky nejaký čas ostanú, najmä kvôli kroteniu prílišného optimizmu finančných trhov, ktorý môže v konečnom dôsledku ovplyvňovať prenášanie sprísnenia monetárnej politiky do reálnej ekonomiky,“ upozornil analytik.
Prvé mierne zníženie príde v júni?
Rada guvernérov sa bude podľa neho aj naďalej riadiť prichádzajúcimi dátami a hodnotením budúcich inflačných výhľadov. Naďalej predpokladá, že centrálna banka ponechá sadzby na terajšej úrovni do leta, teda ešte približne päť mesiacov. ECB by mohla začať znižovať základné sadzby na prelome druhého a tretieho štvrťroka 2024, avizoval Kočiš. „Teda prvé zníženie o 0,25 % by mohlo byť oznámené už na júnovom zasadnutí.“
Očakávania finančných trhov sú optimistickejšie, hoci optimizmus od začiatku roka už čiastočne korigovali, pripomenul. Kým v polovici decembra dávali trhy 47 % šancu tomu, že dôjde k zníženiu sadzieb už v marci, v súčasnosti je táto možnosť už iba na úrovni 17 %. Predpoklad, že sadzby ostanú nezmenené aj v apríli, sa z decembrovej nulovej pravdepodobnosti posunul na 33 %.
Do konca roka sa čaká pokles o 1 bod
ECB zrejme podľa analytika zvolí v roku 2024 naďalej opatrnejší postup, pričom od polovice roka uvidíme tri až štyri zníženia. „Naďalej uvažujeme s krokmi ECB, ktoré by mali v roku 2024 priniesť úpravu základnej sadzby o 0,75 % až 1 %,“ doplnil Kočiš. Očakávaný začiatok znižovania sadzieb sa podľa neho postupne prejaví aj vo výške úrokov na nových úveroch a vkladoch.
Zároveň však upozornil, že v prípade Slovenska môže mať zásadný vplyv vývoj ratingu, ktorý ovplyvní požadované výnosy štátnych dlhopisoch aj výšku rizikovej prirážky voči nemeckým dlhopisom.
„V prípade ďalšieho negatívneho vývoja slovenského ratingu možno očakávať, že dynamika zmeny sadzieb bude u nás, v porovnaní s vývojom na základných sadzbách ECB, rozdielna. Neúmerné dodatočné daňové zaťaženie bankového sektora bude mať na vývoj úročenia vkladov aj úverov tiež vplyv,“ dodal Kočiš.
