Štátna podpora sa bude po novom vzťahovať aj na refinančné (v minulosti refinancované) hypotéky. Bude ju možné vyplatiť aj spätne od začiatku roka, týkať sa však bude len úverov refinancovaných do začiatku júna. Vyplýva to zo stredajšieho rozhodnutia parlamentu, ktorý schválil vládny zákon o správcoch úverov.
Pôvodnú právnu úpravu bonifikácie hypoték presadilo Ministerstvo financií SR do praxe na začiatku roka. Cieľom bolo pomôcť hypotekárnym dlžníkom pred blížiacim sa „armagedonom“. Za celý tento rok skončila alebo končí fixácia 151-tisíc ľuďom. Na budúci rok ich bude 135-tisíc.
Zhruba 80 percent z nich má úver úročený menej ako 1,5 percentom. Aktuálne sa priemerná sadzba na trhu pohybuje na úrovni štyroch percent. Časť ľudí teda čelí a bude čeliť preceneniu, a tak aj vyšším splátkam.
Pomáhať tam, kde netreba
Zámer dotovať toto navýšenie sa však stretol už na konci minulého roka s kritikou. Samotná Národná banka Slovenska uviedla, že zvýšenie splátok domácností nespôsobí 99 percentám z nich väčšie problémy. Politici sa napriek tomu rozhodli pomôcť. Ako však ukazuje prax, pôvodné pravidlá neboli nastavené správne.
Legislatívci totiž nedokázali do zákona zahrnúť pomoc pre všetkých hypotekárnych dlžníkov. Vylúčené z pomoci boli napríklad všetky hypotéky, ktoré sa v minulosti refinancovali. Štátnu podporu tak mohli čerpať len úvery slúžiace „na kúpu, výstavbu alebo rekonštrukciu nehnuteľnosti“.
Dôvodom boli najmä technické problémy pri potrebe dokladovať výšku úrokov. Kritici návrhu vyčítali, že bol šitý horúcou ihlou a čísla tomu nasvedčujú tiež.
Hypotéky podľa nárastu splátky v eurách
Zdroj údajov: NBS
Líder Smeru Robert Fico pritom pred voľbami hovoril o „brutálnom“ zdražení hypoték o viac ako 500 eur, ktoré sa malo dotknúť 400-tisíc dlžníkov.
Zámer bonifikácie sa minul účinku
Štátnu podporu malo podľa vlády hneď v úvode využiť 50-tisíc dlžníkov, ktorým úroky vzrástli vlani, a za tento rok k nim malo pribudnúť ďalších 80-tisíc ľudí so zdražením úverov v tomto roku.
Realita je však podľa údajov Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny taká, že v prvých troch mesiacoch podporu dostalo zhruba desaťtisíc domácností a jej výška dovedna predstavovala 823-tisíc eur. Vláda pritom v rozpočte rátala so sumou 64 miliónov eur.
Oprava po troch mesiacoch
Ministerstvo financií sa preto rozhodlo nastavenie, že z podpory boli vyňaté refinančné hypotéky, zmeniť. Tento týždeň v zákone o správcoch úverov a nákupcoch úverov zmenilo novelou aj zákon o pomoci pri splácaní úveru na bývanie z minulého roka.
„Úpravu zákona si vyžiadala aplikačná prax zákona,“ uvádza v dôvodovej správe ministerstvo. Bonifikácia sa po novom bude vzťahovať aj na refinančné úvery na bývanie.
Dlžníci budú musieť okrem potvrdenia zo svojej súčasnej banky predložiť pri schvaľovaní aj doklady z predchádzajúcej banky, na základe čoho bude možné vyčísliť navýšenie splátky z dôvodu vyššieho úroku.
Žiadosti budú aj naďalej posudzovať úrady práce. Podpora sa bude v prípade kladného výsledku vyplácať aj spätne od januára tohto roku. Zmena bude účinná od začiatku júna.
Časovo obmedzená akcia
Háčik je v tom, že na podporu budú mať nárok len úvery, ktoré sa refinancujú do 1. júna tohto roka. Tie neskoršie už nie. Poslanec za SAS Marián Viskupič to označil za nedokonalosť zákona a chcel to zmeniť pozmeňujúcim návrhom. Poslanci ho však neodhlasovali.
Ako v rozprave vysvetlil minister financií Ladislav Kamenický, bolo to zámerne. Cieľom vlády totiž podľa neho bolo preklenúť „najťažšie“ obdobie. Tým mal byť prvý polrok tohto roka a vlaňajšok.
Od júna by sa mala podľa ministra situácia na hypotekárnom trhu zlepšovať. Očakáva, že úroky začnú po očakávanom poklese sadzieb Európskej centrálnej banky klesať. Pomoc vlády teda má byť podľa neho časovo obmedzená.
„Nateraz však pokles hypotekárnych úrokov nie je v dohľade. Nečaká sa, že by mali klesať. Do ceny úverov totiž okrem sadzieb ECB vstupujú aj slovenské vládne dlhopisy a ich výnosy sú takmer najvyššie v eurozóne. Zlacneniu hypoték tak bráni vyššie riziko Slovenska na finančných trhoch.“
Ako sa zariadiť
Hypotekárni dlžníci tak teraz stoja pred dilemou. Štátna podpora sa ešte stále refinančných úverov netýka. Zmení sa to až od júna. Dovtedy sa teda musia rozhodnúť, či zostanú vo svojej súčasnej, hoci aj drahšej banke, a požiadajú o podporu štát, alebo sa poberú za lepšou ponukou inam.
Zmenu ich správania naznačujú už aj čísla. Podľa štatistík NBS postupne ustáva refinančný biznis. Podiel takýchto úverov medziročne klesá. Naopak rastie podiel úverov, ktoré zostávajú v pôvodnej banke, no pri iných podmienkach. Úverová turistika medzi bankami teda ustáva a klienti im začínajú byť viac verní.
Skreslenie trhu
Finančný analytik OVB Allfinanz Slovensko Marián Búlik vysvetľuje, že istú rolu v tom môže hrať aj dotácia splátok hypoték.
„Od spustenia dotácie koncom minulého roka až do konca júna sa dotácia vzťahuje len na hypotéky, ktoré neprešli čistým refinancovaním. To znamená, že klienti nemajú žiadny záujem refinancovať úver do banky s nižším úročením, pretože na samotnej dotácii ušetria výrazne viac,“ konštatuje.
Deje sa tak podľa neho aj napriek tomu, že rozdiely v úročení medzi jednotlivými bankami sú aktuálne „zrejme najväčšie v histórii“. „Napríklad pri trojročnej fixácii je dnes rozdiel medzi najdrahšou a najlacnejšou bankou pri novopriznaných úveroch viac ako 1,5 percentuálneho bodu,“ hovorí.
Pri refinančných úveroch je tento rozdiel menší. Toto úročenie však nebýva zverejnené v cenníkoch bánk, takže ho nemožno vypočítať. Čísla však naznačujú, že pomery na trhu sa menia v neprospech presunov za výhodnejšou sadzbou do inej banky.
