Odísť po viac ako 20 rokoch odkiaľkoľvek je náročné. Zuzana Ďurčeková, ktorá začiatkom roka skončila na pozícii CEO agentúry Made by Vaculik, svoju prácu v reklame milovala. No postupom času v nej prestala vidieť zmysel a radosť.
V rozhovore pre Forbes rozpráva o tom, ako si prešla vyhorením a prečo ju najviac lákali umenie a vzdelávanie.
V rozhovore sa dočítate:
- Ako okolie reagovalo na rozhodnutie Zuzany Ďurčekovej zmeniť prácu?
- Prečo niekedy musíme urobiť „krok do neznáma“?
- Prečo musela z reklamy odísť, aj keď svoju prácu milovala?
- Ako sa rozhodla zamerať na umenie a vzdelávanie?
Zo dňa na deň
Zo sveta biznisu odchádzate po 23 rokoch. Nepochybne ste urobili ťažké rozhodnutie. Čo vás motivovalo?
Rozhodla som sa, že sa zameriam na hľadanie radosti zo života. Moja cesta premeny sa začala asi pred šiestimi rokmi, keď som prešla vyhorením. Vtedy som ešte presne nevedela, čo ten pojem znamená, ale nakoniec som mala veľmi dramatický priebeh.
Čo to znamená?
Už dlhšie som mala pocit, že ma práca nenapĺňa, nemala som energiu a nedokázala som nájsť motiváciu. Moje stavy sa blížili k depresii. Ale vtedy som to tak nevnímala, brala som to ako normálnu vec, ťažšie obdobie. No potom sa pridali aj ťažké veci v osobnom živote. Náhle som prišla o veľmi blízkeho kolegu, ktorý spáchal samovraždu. Bola to pre mňa obrovská tragédia.
V rovnakom čase sme mali veľmi vypäté obdobie v práci a tlak na môj výkon bol obrovský. Mala som pocit, že nič nestíham. A zo dňa na deň som sa dostala na úplné dno. Prišli panické ataky a záchvaty úzkosti, depresia. Bála som sa dokonca vyjsť z domu, no vedela som, že tieto problémy už nemôžem ignorovať.
Ako ste svoj stav riešili?
Zo dňa na deň som odišla z práce. Skrátka som zavolala, že už neprídem. Odstrihla som sa od všetkých sociálnych sietí, spoločenských kontaktov, e-mailov a telefonátov.
S odstupom času môžem povedať, že som mala trojmesačný sabatikal, ale vtedy som si nevedela predstaviť, že by som sa tam ešte niekedy mohla vrátiť. Našťastie, Juraj Vaculik, zakladateľ agentúry, z ktorej teraz odchádzam, mal pre mňa veľa pochopenia a podržal ma. Náš vzťah bol vždy veľmi priateľský a ľudský.
Nová radosť
A potom?
Chodila som na terapiu a musela som, žiaľ, brať aj lieky. Veľmi mi pomohli moji rodičia a synovia. Trvalo asi tri mesiace, kým som bola relatívne v poriadku. Myslím tým, že keď mi zazvonil telefón, nedostala som panický záchvat. Vtedy som sa vrátila k behu, umeniu a naučila som sa meditovať. To mi veľmi pomohlo.
Som veľmi šťastná, že som sa dokázala uzdraviť. Napriek tomu mám stále v hlave akýsi zdvihnutý prst a viem, že je to niečo, čo už nikdy nechcem zažiť. V tom čase v mojom živote neexistovala radosť. No dnes si ju už nenechám zobrať. Ani radosť z práce.
Po tých troch mesiacoch ste sa však do agentúry vrátili, späť na vedúcu pozíciu, a odchádzate až teraz. Prečo?
V reklamnej agentúre Made by Vaculik som prežila veľmi šťastné a úspešné roky. Mala som tú prácu veľmi rada, agentúra bola tak trochu mojím tretím dieťaťom. No niekedy pred asi štyrmi rokmi som začala vnímať, že som od života veľmi veľa dostala a že možno je už čas to nejakým spôsobom vrátiť.
„Bola som vyčerpaná z ‚kolotoča‘ veľkého komerčného biznisu. V jeho epicentre sú najmä zisk a konzum,“ hovorí. Foto: archív Zuzany Ďurčekovej
Okrem toho som bola vyčerpaná z „kolotoča“ veľkého komerčného biznisu. V jeho epicentre sú najmä zisk a konzum. To je veľmi vyčerpávajúce.
Stále viac som si uvedomovala, že by som svoje schopnosti a talenty chcela ponúknuť niekde inde. Niekde, kde ma možno nebudú môcť tak dobre finančne ohodnotiť, ale kde mi to bude vnútorne dávať väčší zmysel. Začalo ma to neodolateľne ťahať „domov“ do umeleckého prostredia, odkiaľ som vzišla.
Umenie ako liek
Takže ste to štyri roky zvažovali?
Presne tak. Nechcela som urobiť unáhlené rozhodnutie. Už pred tromi rokmi som začala externe učiť na Vysokej škole múzických umení. To je pre mňa návrat do začiatkov mojej kariéry, keď som účinkovala v divadle a pôsobila som ako hudobníčka. Divadelná komunita mi vždy bola veľmi blízka a stále viac ma lákalo sa do nej vrátiť.
Od januára budete na VŠMÚ učiť na plný úväzok.
Áno, najskôr to však bol skok do neznáma. Nemala som žiadny plán. Uvedomovala som si len, že kým nepustím staré veci, nové neprídu. V hĺbke srdca som však dúfala, že moje ďalšie smerovanie by sa mohlo točiť okolo vzdelávania a umenia. Vtedy mi Matúš Benža – nový dekan VŠMU – ponúkol stále miesto. Som za to nesmierne vďačná a šťastná.
V epicentre môjho hľadania novej sebarealizácie bola túžba robiť niečo užitočné, čo ľudia skutočne potrebujú. To, čím som za posledných šesť rokov prešla, ma priviedlo k téze, že sme pozabudli na vlastnú dušu. Preto tak intenzívne trpíme. Umenie je jedným z liekov pre dušu, robí jej radosť. Tu mi prišla moja pomoc naozaj užitočná, lebo radosti, tej nebude nikdy dosť.
Kto je Zuzana Ďurčeková?
Pôvodne sa venovala hre na hoboj a muzikológii. S marketingom začínala v roku 1996 a ostatných 23 rokov bola vo funkcii CEO reklamnej agentúry Made by Vaculik. Dve volebné obdobia tiež pôsobila ako prezidentka Klubu reklamných agentúr Slovenska.
Na Vysokej škole múzických umení v Bratislave si robí doktorát v študijnom programe Divadelné umenie. Externe tu pôsobí ako pedagogička na katedre divadelného manažmentu od roku 2019, na pozvanie Svetlany Waradzinovej. Od januára 2023 sa bude učeniu venovať naplno.
Ako na túto zmenu reagovalo vaše okolie?
Povedala by som, že sa objavovali tri pohľady. Jeden bol taký rodičovský: „Preboha, čo to robíš? Veď máš super a istú prácu vo veľmi neistej dobe. Si matka dvoch detí, samoživiteľka. Odísť nie je rozumné…“ No všetko toto som ja už mala vnútorne vyriešené, takže ma to nerozhodilo.
Druhá skupina sa ma pýtala, či už mám toho plné zuby a chcem utiecť z tejto krajiny. Moja odpoveď bola, že nechcem utekať, ani sa sťažovať, ale urobiť niečo pre to, aby sme sa mali lepšie. Ako matka dvoch detí, ktorá intenzívne rieši to, do akých škôl chodia a na aké sa chystajú, som práve vo vzdelávaní videla zmysel.
Na VŠMU externe učila už popri práci v reklamnej agentúre. Foto: archív Zuzany Ďurčekovej
Na vysokú školu, zvlášť pri umeleckých a kreatívnych smeroch, totiž prichádzajú nadšení ľudia s obrovským potenciálom. Ale často z nej odchádzajú znechutení. To by som veľmi chcela pomôcť zmeniť.
Posledný pohľad môjho okolia by som mohla trochu zovšeobecnene nazvať „tichá závisť“. Keď som o svojom odchode povedala niektorým ľuďom z marketingu, videla som, že to obdivujú a trošku závidia, že som to dokázala urobiť.
Kolotoč komerčného sveta
Prečo? Veď aj podľa údajov portálu Profesia je marketing jedno z najobľúbenejších odvetví práce.
To je asi pravda, no zároveň z neho veľa ľudí túži uniknúť. A nedokážu to, lebo sú s ním pevne spätí. Je to v podstate veľmi pekná a pohodlná pasca. Rada hovorím, že reklama je maniodepresívny biznis.
Čo to znamená?
V jednom okamihu má človek skvelého klienta a veľmi úspešnú kampaň, z ktorej sa teší. Ale keď sa kampaň skončí, nemá nič. Je to sínusoida. Raz človek má, raz nemá klienta. Vyhráva ceny, nevyhráva ceny. A všetko beží veľmi rýchlo. Naše kampane sú krátke a ešte kratšia je naša radosť z nich.
Zmeny sú tu rýchlejšie a častejšie ako v iných sektoroch. Je to extrémne vyčerpávajúce. Pohodlná a príjemná je tu finančná stabilita. Bez nej by to zrejme nikto dlhodobo nevydržal.
Pomoc divadlám
Doteraz ste aj na VŠMU učili predmety v oblasti marketingu. Zmení sa to?
Určite mi pribudnú nové, ale myslím, že ich zameranie sa nezmení. Pôsobím na katedre divadelného manažmentu. No aj naši divadelní manažéri sú súčasťou tvorivého tímu predstavení v Divadle Lab. Je pre mňa česť, že aj ja budem môcť byť pri tom tvorivom procese.
Vďaka študentom našla nový zmysel svojej práce. Foto: archív Zuzany Ďurčekovej
Máte okrem pedagogickej kariéry aj ďalšie plány do budúcnosti?
Zakladám si vlastnú konzultačnú agentúru pre divadlá a umelecké súbory. To, čo som doteraz robila pre komerčný sektor, budem ponúkať im. Myslím si, že práve vďaka dobrej marketingovej komunikácii by tento sektor mohol získať viac spoločenskej pozornosti. Myslím si, že dlhodobé podceňovanie umenia a kultúry vyplýva aj z toho, že sa súbory nevedia správne odprezentovať.
Už sme spomenuli, že vaša kariéra sa začala v divadle Astorka Korzo. Plánujete sa ešte niekedy vrátiť aj na javisko?
Zatiaľ nie, ale nebudem hovoriť, že už nikdy.
