Pohybuje sa v najvyšších poschodiach právneho biznisu, vrcholy však dosahuje aj v úplne iných končinách. Advokát Marek Disman a jeho lezecký parťák zdolali takmer sedemtisícový himalájsky vrchol Tengi Ragi Tau. Do výšin vystúpili cestou, na ktorú sa ešte nikto na svete nevydal.
Štyridsaťročný právnik vedie tím s nehnuteľnosťami pražskej pobočky advokátskej kancelárie Baker & McKenzie, jednej z najväčších právnických firiem na svete aj na českom trhu. Denne pracuje na významných transakciách s nehnuteľnosťami v Česku, radí podnikateľom a podnikateľkám pri realitných zákazkách a projektoch.
Jeho kancelária v Petrskej štvrti však na prvý pohľad nepôsobí stroho právnicky – hneď pri vstupe do miestnosti si všimnete kovové bradlá, na ktorých aj počas telefonických hovorov s klientmi vykonáva najrôznejšie cviky a ak do kancelárie vojdete bez ohlásenia, právnika s veľkou pravdepodobnosťou nájdete robiť plank.
Honzova cesta
Marek Disman, ktorý sa už od detstva venuje horolezectvu, nedávno vystúpil aj na horu Tengi Ragi Tau (6810 m.n.m.). Na skrytý kopec uprostred odľahlého údolia Himalájí vyliezol spolu s Jakubom Vlčkom po jeden a pol kilometra vysokej takmer vertikálnej stene.
„Keď sa pod stenu postavíte, padne vám sánka,“ hovorí právnik a skúsený horolezec, ktorý predtým vyliezol napríklad na pakistanskú osemtisícovku Gasherbrum II, kaukazský Elbrus či najvyššiu horu Južnej Ameriky Aconcagua. Prvý výstup na Tengi Ragi Tau bol však významný počin nielen pre neho samotného, ale aj pre svetové horolezectvo.
Marek Disman na západnej stene Tengi Ragi Tau | Foto: archív Mareka Dismana
Marek Disman na západnej stene Tengi Ragi Tau | Foto: archív Mareka Dismana
Na samotnom kopci zatiaľ stálo iba pár ľudí, do centrálnej časti mohutnej západnej steny sa však vydali Česi ako vôbec prví na svete.
„Sami sme doteraz vždy opakovali cesty, ktoré pred nami už niekto vyliezol. Stáť však na miestach, kde zatiaľ nevkročila živá noha, je úplne jedinečný pocit. Vo svete, v ktorom je osem miliárd ľudí, takých miest už veľa nezostáva,“ rozpráva Disman.
Na takmer sedemkilometrovú horu v nepálskom údolí Rolwaling sa pôvodne vydala trojčlenná výprava. Spolu s Markom Dismanom a Jakubom Vlčkom vyrazila aj česká horolezecká legenda, Jan Kreisinger. Vyliezť po zľadovatenej stene si dal pôvodne za cieľ práve posledný spomínaný.
„Bol to taký náš vedúci výpravy, dokonca sme mu tak zo srandy hovorili,“ rozpráva Disman.
„Nakoniec tomu však podmienky nepriali a Honza cítil, že jeho telo sa tentoraz nestihlo na výšku aklimatizovať natoľko, aby výstup zvládol. Ako skutočný vedúci sa zachoval úplne zodpovedne a v deň nástupu do steny rozhodol, že sa o vylezenie novej cesty máme pokúsiť bez neho,“ spomína na vypäté chvíle pred výstupom právnik.
Cestu, ktorú dvojica nakoniec úspešne zdolala, pomenovali práve po významnom horolezcovi. Líniu uprostred západnej steny zaregistrovali ako Honzovu cestu (Johnny’s route), aby navždy pripomínala kamarátovo veľké gesto.
Honzova cesta | Foto: archív Mareka Dismana
Honzova cesta | Foto: archív Mareka Dismana
Nemajú časový luxus
Neobyčajnosť výstupu spočívala nielen v tom, že sa na toto miesto ešte nikto predtým neodvážil, ale aj v tom, akým spôsobom sa lezci na horu vypravili, teda takzvaným alpským štýlom – bez pomoci špecializovaných agentúr, kyslíkových bômb či akejkoľvek ďalšej podpory nad základným táborom.
„Aj keď idete na Mount Everest, je veľký rozdiel, či pôjdete len s tým, čo unesiete alebo zaplatíte milión korún agentúre, ktorá vám požičia vybavenie, priradí vám osobného šerpu, ktorý vám ponesie batoh, a vybaví vás kyslíkovou fľašou. V oboch prípadoch je to úžasný športový výkon, pre horolezcov sú však medzi týmito spôsobmi obrovské rozdiely,“ opisuje Disman s tým, že profesionálne vedené výpravy môžu bežne trvať až dva mesiace.
„My ten časový luxus, najmä kvôli rodinám a práci, nemáme,“ dodáva právnik. Celá výprava na Tengi Ragi Tau tak dvojici zabrala šestnásť dní, samotný výstup stenou trval tri dni.
„Jeden deň sme o druhej ráno vyrazili do steny, liezli sme celý deň a po vylezených tisícoch výškových metrov prespali v trhline, ďalší deň sme vyliezli na samotný vrchol cesty, posledný deň sme sa potom zlaňovali do noci dole na úpätie hory,“ opisuje horolezec.
„V najťažších pasážach sme po strmej skalnej stene liezli striedavo po ľade, snehu a skalných platniach za škrípajúceho zvuku mačiek a cepínov,“ hovorí.
„Snažíme sa robiť všetky akcie rýchlo, jednak pretože sme v situácii, keď nemôžeme na dva mesiace odísť, jednak tým eliminujeme riziko, ktoré stúpa, čím dlhšie ste v rizikovom teréne. Spoliehame sa však vždy na to, že nám budú priať podmienky v stene, a ak to tak nie je, jednoducho sa musíme otočiť a ísť späť domov,“ hovorí.
Aj spomínaný Gasherbrum II s výškou 8035 metrov nad morom tak horolezec zdolal za deväť dní po dosiahnutí základného tábora, kaukazský Elbrus dokonca stihol za štyri dni z Prahy a späť.
Korektor stresu
„Predpokladom je to, že je človek v každej chvíli pripravený. Nedá sa sedieť dvesto hodín mesačne v kancelárii a zrazu v horách podávať výkony, na takú záťaž nestačí trénovať ani pár mesiacov alebo rok. Sú to situácie, v ktorých je vaše telo šestnásť až dvadsať hodín denne v extrémnej záťaži, na chrbte máte 25-kilový batoh alebo visíte v mnohostometrovej kolmej stene. Buď je na to všetko telo zvyknuté, alebo to nezvládnete,“ opisuje horolezec, ktorý tak ročne nabehá a najazdí na bicykli tisíce kilometrov, denne cvičí či trénuje po tom, ako uspí svoje dieťa.
„Vďaka tejto fyzickej a mentálnej pripravenosti môžeme veľa vrcholov zvládnuť za predĺžený víkend,“ odpovedá na otázku, ako sa dá takýto náročný šport skĺbiť s prácou vo vrcholovej advokácii.
Lezenie po horách a skalách podľa neho kompenzuje náročnú prácu v advokácii. „Človek si tam úplne vyčistí hlavu, hory mu väčšinou pripravia také situácie, v ktorých nemôže myslieť na nič iné ako na to, aby správne zasekol cepín a urobil správny pohyb,“ pokračuje Disman.
„Pre náročnú prácu advokáta v medzinárodnej kancelárii sú intenzívne zážitky z hôr účinným korektorom stresu. Aj keď čokoľvek nejde tak, ako má, beriete to s nadhľadom. Veď ste ešte pred týždňom viseli v ľadovej stene, kde má každé zlé rozhodnutie fatálne následky. Teraz sedíte vo vyhriatej kancelárii a aj keď sa niečo nestihne alebo nepodarí, viete, že nejde o život,“ uzatvára právnik.
Článok vyšiel na Forbes.cz. Autorkou je Taťána Lysková.
