Opulentná miliardárska sága, v ktorej nechýba moc, veľké peniaze, ale aj láska a smrť. Príbeh Madeleine Astorovej, vdovy po realitnom magnátovi Johnovi Jacobovi Astorovi, je dnes takmer úplne zabudnutý. V čase tragickej smrti manžela bola tehotná, narodil sa im syn – Astorov dedič.
Bola to láska ako z románu. Mal 47 rokov a ona len 18, keď sa v septembri 1911 krátko po zoznámení zosobášili. Ich vzťah vzbudil celosvetovú pozornosť nielen preto, že najbohatší muž na svete v tom čase mohol byť jej otcom.
Na parník, ktorý ich mal priviezť do Ameriky zo svadobnej cesty v Európe a severnej Afrike, sa nalodili ako svetoznámy priemyselník, developer a finančník s konexiami v najvyšších politických kruhoch a krásna a mladá manželka, členka najvyšších amerických kruhov, ktorá čakala prvého potomka.
O päť dní neskôr sa z mladej Madeleine stala najslávnejšia vdova na svete a začal sa príbeh jej boja o miliardové dedičstvo. Boj s rodinou, akcionármi a investormi, o ktorom by sa dal napísať román.
Loď lásky sa volala Titanic a John Jacob Astor IV. pri jej zničení tragicky zahynul.
Napriek nervovému šoku Madeleine katastrofu prežila a podarilo sa jej udržať a zachrániť tehotenstvo. 14. augusta 1912, štyri mesiace po zničení Titanicu, porodila zdravého syna Johna Jacoba Astora VI., prezývaného Jakey.
Syn a Astorov dedič. A tu sa začína celý príbeh.
Kto je Madeleine Astor?
Zosnulý John Jacob Astor IV. bol správcom rodinného impéria aj schopným a podnikavým realitným magnátom a developerom. Budoval dodnes známe hotely Waldorf Astoria, financoval výstavbu na polovici severoamerického kontinentu, investoval do železničného a banského priemyslu a výrazne sa angažoval v politike. V čase, keď sa nalodil na Titanic, mal majetok v hodnote približne pol miliardy dolárov.
Krátko predtým, ako sa zoznámil s Madeleine, sa mu rozpadlo manželstvo s členkou americkej noblesy Avou Lowle Willig Astor z vplyvnej rodiny Willingovcov z Newportu. Za Astora sa vydala 17. februára 1891 a deväť mesiacov po svadbe, 15. novembra 1891, sa jej narodil prvý syn Vincent (celým menom William Vincent Astor).
Druhé dieťa, dcéra Ava Alice Muriel Astor, sa narodila o jedenásť rokov neskôr, v júli 1902. Mala to zrejme byť posledná snaha o záchranu manželstva. V tom čase sa hovorilo, že sa rozpadá, a to najmä pre Astorovu neveru.
Pani Astor žila napoly v ich dome na Fifth Avenue, rodinnom sídle v Newporte a v čerstvo zakúpených sídlach v Regent’s Parku a v štvrti Mayfair v Londýne. Veselá, komunikatívna Američanka si v „starom dobrom Anglicku“ na prelome storočí vytvorila bohaté spoločenské kontakty, užívala si rodinné peniaze a nevenovala veľkú pozornosť tomu, čo sa kde o manželovi hovorí. Muž naďalej zarábal veľké peniaze a pani Astor vďaka tomu žila pohodlný život.
V novembri 1909 podala žiadosť o rozvod. V marci 1910 súd štátu New York vyhovel a nariadil Astorovi nielen vyplatiť bývalej manželke na tú dobu obrovskú sumu desať miliónov dolárov, ale aj platiť výživné pre ňu a deti: syn Vincent práve nastúpil na Harvard, dcéra mala sedem rokov a bola zverená do matkinej starostlivosti.
O rozvode milionárov sa v tom čase hovorilo v celej spoločnosti. O necelý rok neskôr sa objavila nová aféra. John Jacob Astor je videný v milostnom objatí s mladou Madeleine Talmage Force. Tá mala v tom čase šestnásť alebo čerstvo sedemnásť rokov, bola považovaná za dieťa. Aj ona pochádza z nóbl newyorskej rodiny.
Otec William Hurlbut Force mal francúzsky pôvod, vlastnil úspešnú lodiarsku firmu William H. Force and Co. a starý otec prosperoval vo výrobnom priemysle. V roku 1889 sa Force oženil s Katherine Talmageovou, vnučkou bývalého brooklynského starostu Thomasa Talmagea. Narodili sa im dve dcéry, Katherine a Madeleine.
Zámožná rodina Talmage-Forceovcov bola členom väčšiny newyorských spoločenských klubov, patrila medzi elitu a obe ich dcéry boli vhodné na sobáš. Často sa objavovali v spoločenských časopisoch. Nikto však nečakal, že mladšiu Madeleine, narodenú v roku 1893, uvidí starnúci John Jacob Astor s mohutnými fúzmi, ktorý vyzerá staršie ako na štyridsaťšesť rokov.
Astor sa však do veselej, energickej a spoločenskej Madeleine zamiloval, ako keby bol ešte mladík a Madeleine jeho city opätovala. Jazdy autom, pikniky, víkendy na jachte… a prenasledovanie novinármi. Celý New York mal o čom hovoriť.
Jack ju požiadal o ruku v roku 1911, v deň jej osemnástych narodenín. Vzali sa 9. septembra 1911 (po tom, čo ich niekoľko episkopálnych kňazov odmietlo zosobášiť) a odišli na dlhú svadobnú cestu. Na upokojenie situácie chceli všetkým zmiznúť z dohľadu.
Celý New York mal o čom hovoriť.
Na niekoľkomesačné medové týždne vyplávali z New Yorku na lodi Olympic (zhodou okolností to bola sesterská loď R.M.S. Titanic) a absolvovali dlhú cestu po Európe a Egypte. Po návrate si objednali plavbu na Titanicu, najluxusnejšej lodi všetkých čias.
Madeleine počas svadobnej cesty otehotnela a manželia chceli, aby sa dieťa narodilo na americkej pôde ako občan. V apríli 1912 sa vylodili vo francúzskom Cherbourgu. Madeleine bola v piatom mesiaci tehotenstva a Astor rezervoval najpohodlnejšiu kajutu, akú loď ponúkala.
Madeleine je sprevádzaná komornou Rosalie Bidoisovou a ošetrovateľkou Caroline Endresovou. Astor má po boku osobného sluhu Victora Robbinsa. Apartmán je luxusný, jedlo vynikajúce, loď pláva rýchlo, o niekoľko dní budú v New Yorku. Všetko prebieha hladko.
Foto: Wikimedia Commons
Zobuď sa, drahá. A vezmi si všetky šperky.
V noci 14. apríla John Astor zobudil manželku správou o ľadovci, do ktorého loď zrejme narazila po 22. hodine. Ubezpečil ju, že situácia nie je vážna. Napriek tomu ju v súlade s pokynmi lodného personálu požiadal, aby si obliekla záchrannú vestu a drahý kožuch, ktorý jej daroval na Vianoce.
„Vonku je zima, drahá. Pre istotu.“ Dôvodov je však viac. Kabát má veľa vreciek. „Vezmi si všetky šperky, ktoré tu máš,“ dostane mladá Madeleine zvláštne inštrukcie. Poslúchne manžela, ovešia sa diamantmi a do vreciek si dá ďalšie šperky. Astor bol k novomanželke viac než štedrý.
Čas sa kráti. Manželia nastúpia na palubu, zdanlivo sa nič nedeje. V pozadí dokonca hrá lodný orchester. Cestujúci prvej triedy netušia, že v tom čase sa vodotesné komory v podpalubí plnia ľadovou vodou.
Nemá viac ako štyri stupne a človek v nej nevydrží dlhšie ako niekoľko desiatok minút. Nikto netuší, že Titanicu plynú posledné hodiny. Je možné, že sa na hornej palube stále tancuje.
Manželia Astorovci oddychujú v telocvični. Astor fajčí, tehotná Madeleine nervózne sedí na mechanickom koni – to sú neskoršie slová svedka, ktorý manželov zazrel pred potopením lode.
Situácia sa nevyvíja dobre. Madeleine, zdravotná sestra a slúžka dostanú pokyn nastúpiť do záchranného člna číslo štyri. Astor žiada o povolenie sprevádzať Madeleine a dodáva, že je kvôli tehotenstvu v „chúlostivej situácii“. Nie je mu to povolené. Ženy a deti majú podľa príkazu prednosť.
Madeleine nechce nastúpiť do vratkého člna, radšej by zostala v bezpečí veľkej lode. Vraj sa upla k manželovi a chcela zostať s ním, ale Astor jej to zakázal: „More je pokojné. Budeš v poriadku. Si v dobrých rukách. Uvidíme sa ráno.“ To boli posledné slová, ktoré od neho počula.
Potom sa všetky tri ženy musia pretlačiť cez okno promenády prvej triedy, aby mohli nasadnúť na čln. Čakajú ich dlhé hodiny na hladine mrazivého oceánu. Na úsvite ich zachráni loď Carpathia, ktorá sa po prijatí núdzového signálu ponáhľa Titanicu na pomoc. Pre mnohých ľudí priplávali príliš neskoro.
Tak sa 15. apríla 1912 o 2:20 hod. zaoceánska loď R.M.S. Titanic spoločnosti White Star Line potopila pod hladinu. V tú noc zahynulo vyše 1 500 ľudí, viac ako dve tretiny pasažierov.
Si v dobrých rukách. Uvidíme sa ráno.
Boli medzi nimi najbohatší a najvplyvnejší ľudia svojej doby. Zo 175 mužov, ktorí cestovali prvou triedou, 118 zomrelo. Mnohí z nich ešte v ten večer pri večeri žartovali s Astorovcami.
O život prišlo celkovo 57 multimilionárov a ich náhla smrť otriasla svetovým obchodom. Telo Johna Jacoba Astora IV. sa našlo o týždeň neskôr a bolo identifikované podľa zlatých vreckových hodiniek, zlatého pera a pečatného prsteňa. V náprsnom vrecku vo vnútri spoločenského obleku mal 25-tisíc dolárov.
A Madeleine na všetko zostala sama.
„Problémy nosí so sebou ako perly.“
Po záchrane a zistení, že manžel tragédiu neprežil, sa tehotná Madeleine nervovo zrútila. Na verejnosti sa neobjavila viac ako mesiac po potopení. Po New Yorku dokonca kolovali fámy, že ani mladá pani žena katastrofu Titanicu neprežila a bude jeho poslednou obeťou. Madeleine preukázala nezlomnú vôľu žiť. Pre seba a jej dieťa.
Znovu sa objavila na obede, ktorý usporiadala v sídle na Fifth Avenue pre Arthura Rostrona, kapitána lode Carpathia. Podujatie sa konalo ako poďakovanie jemu a lekárom na palube za pomoc preživším z Titanicu. Madeleine bola bledá, ochabnutá, oblečená v čiernom. Ale živá.
Napriek veľkému stresu, ktorý počas aprílovej tragédie zažila, sa jej podarilo dieťa donosiť a 14. augusta 1912, presne štyri mesiace po stroskotaní lode, porodila zdravého syna, ktorého pomenovala John Jacob Astor VI.
Jakey nebol jediným dedičom rozprávkového majetku otca. Boli tu aj deti z prvého manželstva. Boli tu akcionári. A Astorova prvá manželka, ktorá si nárokovala podiel.
V závete, ktorý upravil krátko po svadbe s Madeleine, odkázal John Jacob Astor väčšinu majetku Vincentovi, synovi z prvého manželstva. Predpokladal, že bude mať pred sebou dlhý život a že závet niekoľkokrát zmení v prospech ďalších detí, ktoré sa mu v budúcnosti narodia.
Napriek tomu mladú rodinu nenechal bez prostriedkov. Madeleine daroval stotisíc dolárov (dnes v hodnote asi 2,75 milióna dolárov), plné užívanie domu na Fifth Avenue a ďalších rezidencií v New Yorku a päťmiliónový zverenecký fond. Nenarodenému synovi potom prenechal zverenecký fond v hodnote troch miliónov.
Hoci podmienky boli veľkorysé, závet obsahoval prekvapivú klauzulu: ak by sa Madeleine znovu vydala, prišla by o zverenecký fond a dom na Fifth Avenue.
Madeleine o majetok bojovala, hoci znenie závetu spochybňovali mnohí ľudia z Astorovho okolia. Proti bola nielen rodina prvej manželky, ale aj mnohí obchodní partneri. Narodenie zdravého syna v auguste 1912 však mnohých kritikov umlčalo – Madeleine si vybojovala práva.
Závet obsahoval prekvapivú klauzulu.
Jej príbeh sa stal legendárnym v newyorskej vyššej spoločnosti. Mladá a pekná „vdova z Titanicu“ so synom v náručí, ktorého americká tlač prezývala „Titanic Baby“, sa objavovala na titulných stránkach spoločenských novín a časopisov.
Madeleine poskytovala rozhovory a verejná mienka bola na jej strane. Syna vychovávala ako člena klanu Astor, ktorým aj bol. Majetok si vydobyla.
Dlho chodila v smútku. Na známej kolorovanej fotografii vychádza z kostola na Veľkonočnú nedeľu vo White Sulphur Springs na druhé výročie katastrofy Titanicu so sestrou a jej manželom a deťmi za chrbtom. Aj v smútku mala Madeleine na sebe diamantový náhrdelník a perly, dar od Astora, ktoré z Titanicu zachránila.
Tri roky po tragédii prišla na spomienkovú slávnosť v Belmont Parku, ktorá pripomínala zničenie Titanicu, Astorova vdova v čiernom a so smútočnou sieťou na tvári. Nemala ani dvadsaťjeden rokov – bola príliš mladá na to, aby sa stala doživotnou vdovou.
Štyri roky po katastrofe, v roku 1916, sa Madeleine vydala za priateľa z detstva Williama Karla Dicka, a to aj napriek hrozivej klauzule v závete zosnulého manžela. Prišla o dom, zverenecký fond a slávne priezvisko, no napriek tomu zostáva azda najznámejšou a najtragickejšou vdovou katastrofy.
Druhému manželovi porodila dve deti, Williama (1917) a Johna Henryho (1919). Zverenecký fond najmladšieho brata Jakeyho Astora spravoval o 21 rokov starší brat Vincent. Požiadala ho o to samotná Madeleine.
Vďaka bohatstvu manžela žila Madeleine viac než pohodlne, ale lekárovi sa priznala, že Titanic jej navždy „zničil nervy“, a preto sa považovala za „invalidnú“.
V januári 1932 si Madeleine zarezervovala kajutu prvej triedy na lodi Vulcania, kde sa zoznámila s pekným talianskym športovcom Enzom Fiermontom, mužom o pätnásť rokov mladším ako ona. Boxer, ktorého meno v preklade znamená „ohnivá hora“, bol z Madeleine nadšený, pravdepodobne za to mohlo najmä jej bohatstvu.
Hoci boli obaja zadaní, nadviazali vášnivý, ale toxický vzťah. Madeleine sa rozviedla s Williamom Dickom a Enzo Fiermonte sa stal jej novým manželom ešte toho roku. Písal sa rok 1933 a „vdova z Titanicu“ sa ako štyridsaťročná vydala po tretí raz. Toto manželstvo jej však šťastie neprinieslo.
Madeleine sa stala obeťou domáceho násilia.
Niekto to mohol nazvať „talianskym manželstvom“, ale z dnešného pohľadu je jasné, že Madeleine sa stala obeťou každodenného domáceho násilia, ktoré opakovane predložila súdu. Podľa súdnych záznamov jej manžel zlomil zápästie, raz dokonca aj rebrá. K definitívnemu rozchodu došlo v roku 1937, keď Fiermonte manželku zbil do bezvedomia.
V máji 1938 mu Madeleine vyplatila posledné odstupné vo výške 150-tisíc dolárov a podala rozvodové papiere z dôvodu extrémneho týrania. Vzala si späť priezvisko predchádzajúceho manžela.
Po rozvode Fiermonte chladne vyhlásil, že Madeleine „so sebou nosila problémy ako perly“. Aféra ho preslávila natoľko, že odštartoval úspešnú hereckú kariéru.
Madeleine Astor Dick zomrela v Palm Beach na Floride v roku 1940 vo veku 46 rokov. Oficiálne na srdcovú chorobu, ale pravdepodobne po predávkovaní práškami na spanie. Je pochovaná v New Yorku na cintoríne Trinity Church, v mauzóleu vedľa matky.
Autorom tohto článku je Irena Cápová z Forbes Česko.
