Už pred svojím vydaním vyvolala kniha silné reakcie a veľké očakávania. Očakávania, čo žena, ktorá 16 rokov viedla Nemecko, no potom sa úplne stiahla do ústrania, prezradí svetu.
Nedávala rozhovory, verejne nevystupovala. O žene, ktorá predchádzajúcich 16 rokov plnila deň čo deň titulky v médiách, nebolo zrazu počuť. To sa teraz radikálne mení. Práve dnes vychádza jej kniha memoárov s titulom Sloboda. Napísala ju Angela Merkel spolu so svojou najbližšou spolupracovníčkou Beate Baumann, ktorá ju sprevádzala počas celej jej politickej kariéry, už dlho predtým, než sa z Merkel stala prvá nemecká kancelárka.
Kniha Sloboda, na ktorej obe ženy pracovali dva roky, vychádza nielen v Nemecku, ale rovno aj v ďalších zhruba 30 krajinách sveta. Bývalá kancelárka v nej opisuje svoje detstvo, dospievanie a život vo východonemeckej diktatúre, kde strávila 35 rokov svojho života. Spomína aj na návštevy Prahy, prácu vedkyne aj pád Berlínskeho múru a nemecké zjednotenie.
SITA/AP
Bývalá nemecká kancelárka Angela Merkelová.
S ešte väčšími detailmi približuje ďalších 35 rokov, keď žila v slobodnej Spolkovej republike Nemecko, kde opustila vedeckú dráhu a našla svoju budúcnosť v politike. Ako Angela Merkel spomína na kľúčové udalosti z doby, keď patrila k najmocnejším ľuďom sveta? Hoci ide prirodzene o subjektívny a nekritický text, náhľad do fungovania najvyšších poschodí svetovej politiky je ojedinelý.
Prinášame krátky prehľad niektorých zásadných tém, o ktorých podrobne píše vo svojej knihe. Na jej dnešné slávnostné predstavenie v berlínskom divadle sa vypredali vstupenky v priebehu pár minút.
Zvládneme to
Tejto vete, ktorú Angela Merkel predniesla v roku 2015 počas utečeneckej krízy a ktorá (ako sama poznamenáva) jej bola otĺkaná o hlavu viac než čokoľvek iné, sa podrobne venuje. Rovnako tiež tomu, čo ju k tomu viedlo, prečo nevidela v tom čase inú možnosť, ako prijať utečencov. „Vtedajšie rozhodnutie a jeho následky som vnímala ako zásadný predel,“ píše. Práve vtedy si vraj predsavzala, že svoje vtedajšie rozhodnutie osvetlí raz v knihe, keď už nebude kancelárkou.
Vzťahy s Vladimirom Putinom
Po prvých zoznamovacích stretnutiach, keď bol ruský prezident podľa Angely Merkel ešte ústretový a otvorený Západu, sa postupne jeho postoj menil. Jemné zastrašovanie a dokazovanie prevahy pociťovala aj samotná kancelárka pri stretnutiach s Vladimirom Putinom. Hoci (alebo skôr pretože) dobre vedel, že sa bojí psov, odkedy ju kedysi jeden pohrýzol, daroval jej plyšového psa a pri ďalšom osobnom stretnutí so sebou rovno zobral čierneho labradora. Pri následnom spoločnom fotení sa snažila Angela Merkel psa ignorovať.
Sita
Angela Merkel vo svojej knihe opisuje aj vzťahy s ruským prezidentom Putinom.
„Chcel Putin len vidieť, ako reaguje človek v strese? Bola to malá demonštrácia moci?“ premýšľala vtedy kancelárka a myslela vraj na to, aby zostala pokojná a držala sa pravidla anglickej aristokracie: „Nikdy nevysvetľuj, nikdy sa nesťažuj“. Podľa tohto pravidla by vyjadrovanie emócií, ako je frustrácia alebo hnev, mohlo oslabiť pozíciu diplomata.
Angela Merkel sa napriek tomu nechcela vzdať svojho presvedčenia, že je nutné konať, aj keď sa v názoroch a pohľadoch na svet so svojimi náprotivkami mohla dramaticky rozchádzať. To platilo aj pre vzťah s Putinom, ktorý jej neskôr mnohí vyčítali ako príliš ústretový. Vo svojej knihe však také obvinenie odmieta.
Ukrajina
Počas svojho pôsobenia v úrade kancelárky sa Angela Merkel snažila brzdiť snahy Ukrajiny o vstup do NATO. Za svojou pozíciou z roku 2008 si pevne stojí aj dnes. V knihe vysvetľuje, že ak by to bolo vtedy inak, vypukol by vojenský konflikt skôr. „Prijatie nového člena NATO musí priniesť väčšiu bezpečnosť nielen jemu, ale aj NATO,“ objasňuje svoj postoj.
Myslí si tiež, že keby neprepukla v Európe pandémia koronavírusu, možno by ani k ruskej invázii na Ukrajine nedošlo. Pre pandémiu sa totiž štátnici Ukrajiny, Ruska, Francúzska a Nemecka neschádzali osobne na pravidelných rokovaniach. Angela Merkel verí, že ak by sa osobné stretnutia konali, mohli by vojne zabrániť.
Energetika a Nord Stream
Ako len mohla kancelárka podporiť plynovod z Ruska Nord Stream 2? „Považovala som za jednu zo svojich úloh získať lacný plyn pre nemeckú ekonomiku,“ vysvetľuje Angela Merkel s tým, že v čase, keď sa o tomto projekte rokovalo, by ani nebola politická väčšina na obmedzenie dodávok ruského plynu do Nemecka. Vo svojej knihe tiež upozorňuje, že Nemecko desiatky rokov obchodovalo aj so Sovietskym zväzom.
Druhá veľká téma energetiky sa týka reakcie na haváriu v japonskej jadrovej elektrárni vo Fukušime. Krátko po tejto desivej udalosti Angela Merkel oznámila, že Nemecko ukončí využívanie svojich jadrových elektrární skôr, ako plánovalo. Ostatne aj samotná kancelárka patrila pôvodne skôr k zástancom jadrovej energie. Po hrozivých záberoch z Japonska však názor zmenila. „Ako chceš ďalej obhajovať svoje stanovisko, že riziko je v akceptovateľných medziach?“ pýtala sa vraj vtedy sama seba.
Vzťahy s americkými prezidentmi
Keď Angela Merkel opisuje svoje vzťahy s americkými prezidentmi, zreteľne sa ukazuje, aká dlhá bola jej éra pri moci. V knihe spomína, ako sa spriatelila s Georgeom Bushom, ktorý ju pozval na svoj ranč, ale aj to, ako na ňu Barack Obama zapôsobil pri ich prvých stretnutiach a v čom s ním nesúhlasila.
Rozchádzala sa s ním napríklad v pohľade na výdavky na obranu, pri ktorých Nemecko dlhodobo neplnilo záväzok NATO. „K tejto téme mi opakovane hovoril do duše,“ píše Angela Merkel.
Získala však Obamovu podporu pre takzvané Minské rozhovory, ktoré mali upokojiť napätie medzi Ruskom a Ukrajinou, ale zatiaľ čo ona bola presvedčená, že iný variant neexistuje, Obama to videl inak. „Dal jasne najavo, že ak rokovania v Minsku nebudú úspešné, USA dodajú Ukrajine aspoň obranné zbrane,“ spomína bývalá kancelárka, ktorá takýto postup odmietala.
Spomína aj na náročné stretnutia s Donaldom Trumpom, ktorý sa jej vypytoval na Vladimira Putina. „Ruský prezident ho očividne veľmi fascinoval. V nasledujúcich rokoch som mala dojem, že ho politici s autokratickými a diktátorskými rysmi zaujali,“ píše Angela Merkel s tým, že Trump politiku vnímal skôr z pohľadu developera, ktorý chce získať pozemok.
Neveril vraj, že spolupráca môže zvýšiť prosperitu všetkých. Angela Merkel v knihe reaguje aj na posledné americké voľby, kde priznáva, že si priala z celého srdca víťazstvo Kamaly Harris.
Článok vyšiel na Forbes.cz. Autorkou je Pavla Francová.
