Kto sleduje aspoň okrajovo ekonomické správy, nepochybne zaregistroval pohyb nahor úrokových sadzieb Českej národnej banky. V dôsledku toho tam stúpli úrokové sadzby úverov, dlžníci si priplatia. Ale v menšej miere rastie aj úročenie vkladov, hoci ani tak úroky nepokrývajú znehodnocovanie úspor spôsobené infláciou.
Pohľad k západnému susedovi je dobrou ilustráciou, čo sa raz stane aj u nás. Ale zatiaľ sme od tohto vývoja ďaleko (v októbri vyzeralo porovnanie takto). Sadzby, ktoré vám ponúknu naše banky, ovplyvňujú rozhodnutia Európskej centrálnej banky (ECB), keďže Slovensko je súčasťou eurozóny.
A tá sa ešte pre zvyšovanie kľúčových sadzieb nerozhodne možno ani v priebehu tohto roka. Máme tak extrémne nízke sadzby na hypotékach – ale aj na vkladových účtoch.
Kedy príde zmena sadzieb?
Šéfka ECB Christine Lagarde zatiaľ naznačila, že rast môže prísť v roku 2023. Hoci všetko môže zmeniť inflácia, ktorá by zotrvávala na súčasných úrovniach okolo 5 %. Najnovší odhad ECB pre rok 2022 ráta s jej poklesom na 3,2 percenta. To je stále nad cielenou úrovňou (2 %), no tento cieľ ECB v záujme podpory ekonomík odložila.
Čo sa naozaj stane s európskymi sadzbami, môže zmeniť aj rozhodnutie amerického Federálneho rezervného systému (Fed). V minulosti totiž rozhodnutia oboch centrálnych bánk s istým časovým posunom súviseli. Fed už naznačil, že zvyšovanie sadzieb môže prísť ešte v prvej polovici roka.
Analytici po nedávnych zverejnených číslach o vysokej inflácii v krajine odhadli, že v tomto roku môže k zvyšovaniu sadzieb Fed pristúpiť viackrát.
Zatiaľ sa obe centrálne banky uspokojili s rozhodnutiami o uťahovaní iných opatrení, ktorými púšťajú do ekonomík peniaze. Dlžníci si môžu nateraz vydýchnuť a sporitelia ďalej hľadať iné možnosti, ako ochrániť hodnotu peňazí.
Článok je súčasťou januárového seriálu 22 ciest k majetku, ktorý prináša tipy, ako lepšie nakladať s peniazmi.
