Otec behaviorálnej ekonómie, ktorý získal Nobelovu cenu za ekonómiu, zomrel vo veku 90 rokov. Jeho výroky však budú žiť večne.
Jeho najznámejším dielom bola kniha Myslenie rýchle a pomalé, v ktorej vysvetlil, ako ľudská psychika realizuje ekonomické rozhodnutia.
V roku 2015 bol časopisom The Economist ohodnotený ako siedmy najvplyvnejší ekonóm sveta. Zomrel vo veku 90 rokov 27. marca 2024.
Štúdium psychológie
Kahneman sa narodil 5. marca 1934 v Tel Avive. Detstvo strávil v Paríži, kde jeho rodina v roku 1920 emigrovala z Litvy. Po skončení vojny sa vysťahovali za príbuznými do, vtedy ešte britskej, Palestíny, tesne pred vytvorením štátu Izrael.
V mladosti na vojenskej službe pôsobil ako armádny psychológ. Podieľal sa na výbere kandidátov do dôstojníckej školy. Na tento účel zostavil sériu testov a postupov, z ktorých niektoré sa používajú dodnes.
V roku 1954 získal bakalársky titul so zameraním na psychológiu a matematiku na Hebrejskej univerzite v Jeruzaleme. V roku 1961 nasledoval doktorát v odbore psychológie na Kalifornskej univerzite v Berkeley, potom pracoval v Jeruzaleme ako lektor psychológie na Hebrejskej univerzite.
Do roku 1986 pôsobil ako profesor psychológie na Univerzite Britskej Kolumbie. Stal sa docentom, neskôr pôsobil ako profesor psychológie a verejných záležitostí na prestížnej Princetonskej univerzite.
Zrod behaviorálnej ekonómie
V prvých rokoch práce sa venoval výhradne témam, ktoré majú s ekonómiou len málo spoločné. Išlo prevažne o výskum v oblasti psychofyziológie.
Neskôr, v roku 1979, spoločne s Amosom Tverskym v článku pre časopis Econometrica predstavili prospektovú teóriu o tom, čo je behaviorálna ekonomická teória popisujúca spôsob premýšľania o zisku a strate, úspechu a neúspechu.
Rozhodovanie podľa tejto teórie prebieha nie na základe objektívnych pravdepodobnostných výpočtov, ale podľa správania ostatných ľudí, teda akejsi subjektívnej pravdepodobnosti. Teória kombinuje psychologické a ekonomické pohľady a zavádza tzv. psychohodnotu.
V roku 2002 získal Nobelovu cenu za ekonómiu, konkrétne za prínos v oblasti integrovania poznatkov z psychologického výskumu do ekonomických vied. Zaoberal sa najmä ľudským úsudkom a rozhodovaním za neistoty.
Kniha Myslenie rýchle a pomalé je svetovým bestsellerom a vyšla aj v slovenčine.
Rýchle a pomalé myslenie
Vo svojej najznámejšej knihe Myslenie rýchle a pomalé rozdeľuje ľudské myslenie do dvoch samostatných systémov:
Systém 1 funguje podľa neho automaticky a rýchlo – bez pocitu úmyselnej kontroly a s veľmi malým alebo žiadnym úsilím. Je intuitívny, preto ho nemožno vypnúť. Tento systém neustále kontroluje všetko, čo sa okolo nás deje a následne vytvára logické interpretácie týchto javov.
Systém 2 je pomalý a analytický, prikladá pozornosť vedomým duševným činnostiam, ktoré si pocit kontroly vyžadujú. Tiež často racionalizuje a vysvetľuje iracionálne rozhodnutia, ktoré vykonal prvý systém.
Kahneman zastával názor, že zásadné je vysvetliť funkciu predovšetkým Systému 1. Ten je podľa neho náročnejší na štúdium, pretože automaticky a nevedomky generuje naše myšlienky. Tie sú potom rôznym spôsobom filtrované a kontrolované Systémom 2.
Najznámejšie citáty Daniela Kahnemana:
„Najjednoduchší spôsob, ako si zvýšiť pocti šťastia, je dostať pod kontrolu využívanie svojho času.”
„Ekonómovia premýšľajú o tom, čo by ľudia mali robiť. Psychológovia sledujú, čo vlastne robia.”
„Správne ponaučenie z prekvapení je, že svet je plný prekvapení.“
„Nič na svete nie je také dôležité, ako si myslíte vo chvíli, keď o tom premýšľate.“
„Peniaze vám šťastie nekúpia, no ich nedostatok vám s určitosťou kúpi strádanie.“
„Ilúzia, že sme porozumeli minulosti, nám dáva falošnú sebadôveru predpovedať budúcnosť.“
Ľudia, ktorí dosiahli úspech, v skutočnosti urobili len to, že prijali riziko, ktoré by rozumní ľudia neakceptovali.
Daniel Kahneman
„Spoľahlivým spôsobom, ako ľudia uveria klamstvám, je ich neustále opakovanie. To je totiž len veľmi ťažko odlíšiteľné od pravdy. Autoritári a marketéri o tom veľmi dobre vedia.“
Číslo dňa:
25 rokov
Na toľko odsúdil americký súd zakladateľa skrachovanej burzy FTX Sama Bankmana-Frieda.
Krach platformy FTX ochromil v roku 2022 svet. Išlo o druhú najväčšiu burzu slúžiacu na nákup a výmenu kryptomien. Nechala za sebou dieru v hodnote desať miliárd dolárov.
Ide o druhý najväčší krypto podvod v doterajšej histórii. V minulosti sa však podvodníkov nepodarilo potrestať. Sam Bankman-Fried je jedným z mála, ktorý nesie priamu zodpovednosť.
Sam Bankman-Fried bol uznaný vinným z podvodu a krádeže miliárd dolárov. Foto: Flickr.com
Krátke správy
Zarábame viac, no stále málo. Priemerné náklady na pracovnú silu predstavovali vlani v eurozóne 35,6 eura. V Európskej únii to bolo 31,8 eura. Medziročne došlo k rastu o 4,7 percenta. Údaje zverejnil Eurostat.
Na Slovensku hodinové mzdové náklady dosahujú 17,8 eura, čo je zhruba rovnako ako v Českej republike (18 eur). Ide však o cenu práce, ktorá okrem mzdy zahŕňa aj sociálne a zdravotné odvody. V porovnaní priemernej mzdy zaostávame za ČR oveľa výraznejšie – o zhruba 15 percent. Štát si teda berie na Slovensku z miezd viac ako inde.
Najnižšie hodinové náklady práce sú v Bulharsku (9,3 eura), Rumunsku (11 eur) a Maďarsku (12,8 eura), zatiaľ čo najvyššie v Luxembursku (57 eur), Dánsku (48 eur) a Belgicku (47 eur).
V rámci ročných odmien rozdala Kofola najvyššie postaveným manažérom balík desiatok tisíc firemných akcií. Tie sú súčasťou dlhodobého motivačného programu firmy. Tento rok ide o vôbec najštedrejšie akciové odmeny.
„Tento rok sme uskutočnili nákup štyridsaťtisíc akcií na účely akciového programu. Ten sa týka zhruba dvadsiatky našich dlhoročných zamestnancov,“ uviedla hovorkyňa Kofoly Jana Ptačinská Jirátová.
Hodnota akcie Kofoly na pražskej burze dosahuje 270 korún (10 eur). Medzi vybraných manažérov teda boli rozdelené akcie v hodnote 400 tisíc eur.
Zrútenie mosta Francisa Scotta Keya. Foto: Flickr.com
Zrútenie mosta Francisa Scotta Keya v americkom Baltimore môže podľa analytikov stáť poisťovne tri až štyri miliardy dolárov. Ďalšie škody si vyžiada uzavretie prístavu a zrušenie mnohých pracovných miest.
Marcos Alvarez, výkonný riaditeľ pre globálne poistné ratingy v spoločnosti Morningstar DBRS, uviedol, že „v závislosti na dĺžke blokovania mosta a prerušenia prevádzky prístavu by mohli poistné straty predstavovať dve až štyri miliardy dolárov“. To by prekonalo rekordné straty z katastrofy luxusnej lode Costa Concordia v roku 2012.
Počiatočné odhady nákladov na obnovu mosta, ktoré pravdepodobne zaplatí federálna vláda, predstavujú 600 miliónov dolárov. Uzavretie prístavu na jeden mesiac by pre štát Maryland znamenalo celkovú stratu 28 miliónov dolárov. Bez práce navyše zostanú tisíce ľudí.
Čínsky technologický gigant Xiaomi uviedol svoje prvé elektrické vozidlo. Vstúpil tak do konkurenčného sektora na najväčšom automobilovom trhu sveta.
Xiaomi bude predávať svoje prvé auto lacnejšie ako Model 3 od americkej spoločnosti Tesla. Štandardná verzia elektromobilu SU7 sa bude v Číne predávať za 215 900 jüanov (27 640 eur). Cena Modelu 3 sa v Číne začína v prepočte na úrovni 31 500 eur.
Zatiaľ sa všetky modely SU7 budú predávať iba v Číne.
Xiaomi_SU7 Foto: wikimedia.org
SU7 do Xiaomi sa začne v Číne predávať v apríli. Foto: wikimedia.org
