Pre niekoho nočná mora, pre iného vykúpenie. Slovensko zaostáva v pracovnej participácii seniorov. Pre dobehnutie tohto nedostatku bude potrebné zmeniť zákony, no najmä upraviť štruktúru ekonomiky.
Analytici Slovenskej sporiteľne v ich komentári upozorňujú, že v roku 2035 sa počet ľudí v produktívnom veku od 18 do 64 rokov zmenší o sedem percent. V tom istom čase pribudne podľa prognózy Eurostatu počet Slovákov starších ako 64 rokov o 20 percent.
Tento vývoj vytvorí enormný tlak na dôchodkový systém. Na väčší počet dôchodcov bude v porovnaní so súčasnosťou prispievať menší podiel pracujúcich.
Analytici hovoria, že tento vývoj je nezvratný. Všetci ľudia, ktorí do roku 2035 vstúpia na pracovný trh, sa už narodili. Populácia Slovenska tak starne. Podľa jedného z prieskumov si preto až 63 percent našincov nie je istých, či bude mať v dôchodku dosť peňazí.
Slováci na dôchodku pracujú menej
Jedným z riešení môže byť práca na dôchodku. Pre mnohých ľudí je to nočná mora. Po dlhých rokoch strávených v ťažkej práci im jednoducho už nestačia sily na ďalší pracovný výkon. Je však treba zmeniť uhol pohľadu a skúsenosti zo zahraničia navyše ukazujú, že sa to dá.
Na Slovensku pracuje vo veku nad 65 rokov päť percent ľudí. V Česku je to to sedem percent a v Nemecku deväť percent. V Estónsku až 17 a vo Švédsku 14 percent. Vyššiu participáciu na trhu práce v postproduktívnom veku majú zväčša bohatšie štáty.
Dá sa to vysvetliť tým, že sa v zdraví dožívajú viac. U nás je to len 57 rokov. Ďalším vysvetlením je odlišná štruktúra ekonomiky zameraná viac na služby. Lepšie je aj pracovnoprávne prostredie, ktoré formuje ochotu zapojiť sa do pracovného procesu.
Zdroj údajov: Eurostat, Graf: Slovenská sporiteľňa
„Aktuálne nastavenie predčasných dôchodkov, pri ktorých možno pracovať maximálne do zárobku 200 eur mesačne, je málo motivujúce a výrazne obmedzujúce,“ uvádzajú analytici Slovenskej sporiteľne.
Riešenie sa podľa nich ponúka vo flexibilnejšom a efektívnejšom nastavení možnosti viac pracovať a popri tom poberať dôchodok.
To však nie je jediným predpokladom. Problém pracovať vo vyššom veku majú najmä zamestnanci s fyzicky náročnou prácou. Podľa analytikov sa preto treba zamerať na ľudí s nižšou alebo nevhodne zameranou kvalifikáciou.
Preč od fyzicky ťažkej práce
„Je iba málo pravdepodobné, že aj v neskoršom veku budú mnohí ľudia schopní pracovať v povolaniach, ktoré si vyžadujú ťažkú manuálnu prácu alebo vysokú dávku nepretržitej bdelosti či pozornosti,“ konštatujú analytici.
Naopak, napríklad podpora rozvoja sektora služieb by mohla podľa nich pomôcť k vyššej integrácii seniorov. „V neposlednom rade sa musíme posunúť aj mentálne. V rýchlo meniacom sa svete je takmer isté, že koncept jedného celoživotného zamestnania môže byť čoskoro, resp. už je prekonaný,“ upozorňujú.
Ľudia by teda mali na sebe počas aktívneho života pracovať. Či už štúdiom jazykov, alebo získavaním nových skúseností. „Ak chceme žiť dlhšie v zdraví a prosperite, potrebujeme aktívne tráviť čas aj v neskoršom veku,“ konštatujú odborníci.
Je potrebná politická vízia
Je podľa nich isté, že proces zvyšovania participácie na trhu práce si vyžiada veľa času, zároveň musí byť postavený na úprave vzdelávacieho systému a zmenách štruktúry ekonomiky. V dlhodobom horizonte je potrebné prejsť na znalostnú ekonomiku.
„Tu sa ukazuje nevyhnutnosť dlhodobej vízie, ktorú ako krajina potrebujeme čo najskôr zadefinovať. Nemožno opomenúť ani to, že konkrétne riešenia si vyžiadajú veľa odvahy a v hre bude množstvo politického kapitálu,“ uzatvárajú analytici Slovenskej sporiteľne.
Číslo dňa:
3,8 percenta HDP
Toľko míňa na obranu Poľsko. Európske výdavky na obranu prudko rastú. Celosvetové vojenské výdavky podľa Štokholmského medzinárodného ústavu pre výskum mieru (SIPRI) vlani vzrástli o 6,8 percenta na 2,4 bilióna dolárov.
Rebríčku dominujú Spojené štáty s objemom 916 miliárd dolárov, nasleduje Čína s výdavkami 296 miliárd a Rusko s rozpočtom podľa odhadu 109 miliárd, čo je o štvrtinu viac ako pred rokom.
Pod vplyvom vojny na Ukrajine však do zbrojenia masívne investuje aj Európa. Niektoré krajiny na kontinente sa pritom snažia nielen nakupovať, ale aj rozvíjať vlastný obranný priemysel.
Napríklad v Nemecku zbrojári využívajú problémy automobilového priemyslu a získavajú tak kvalifikovaných pracovníkov. Nemecko vlani minulo na armádu o deväť percent viac ako pred rokom a o polovicu viac ako pred dekádou.
V prvej dvadsiatke rebríčka sa posunulo vpred Poľsko. Podľa hodnotenia medziročne zdvihlo výdavky o 75 percent na 3,8 percenta HDP. Celá Európa vlani míňala o šestnásť percent viac ako v roku 2022.
Krátke správy
Počet nezamestnaných aj v marci mierne poklesol. Bez práce je 166 500 ľudí, čo je o sedemtisíc menej ako vlani. Miera nezamestnanosti je na úrovni šesť percent.
Počet ľudí bez práce, ktorí sú registrovaní na úradoch práce, tak klesol takmer na historicky najnižšiu úroveň. Pozitívne je, že počet uchádzačov o zamestnanie, ktorí si našli prácu, naďalej prevyšuje nových uchádzačov, ktorí prišli do evidencie.
Zdroj údajov: ÚPSVaR, Graf: NBS
Maďarský minister zahraničných vecí chváli spoluprácu s Čínou. V krajine sa v súčasnosti realizujú čínske investičné projekty v hodnote približne 15 miliárd eur. Obchodná výmena medzi oboma krajinami presiahla 9,5 mld. eur.
Podľa maďarského ministra zahraničných vecí Pétera Szijjártóra vytvoria čínske investície v Maďarsku zhruba 25-tisíc nových pracovných miest. „Tie prinesú bezpečné živobytie maďarským rodinám a krajine zabezpečia špičkové technológie,“ hodnotí Szijjártó.
Grécko plánuje tento rok predčasne splatiť krajinám eurozóny zo záchranných programov do päť miliárd eur. Cieľom je urýchliť návrat do situácie spred dlhovej krízy, s ktorou krajina zápasila približne desať rokov.
Grécka ekonomika sa zotavuje a umožňuje vláde predčasne splácať pôžičky. Prvýkrát tak Grécko urobilo koncom roka 2022. Postupné zlepšovanie ekonomickej situácie Grécka potvrdzuje aj jeho rating. Po tom, ako v roku 2018 krajina vystúpila zo záchranných programov, sa jej minulý rok podarilo po 13 rokoch v neinvestičnom ratingu dostať do investičného pásma.
V tomto roku by sa malo na svete predať 17 miliónov elektrických áut. Predaj elektrických áut rastie aj napriek zložitým podmienkam na niektorých trhoch. Medzinárodná agentúra pre energetiku (IEA), ktorá zverejnila v utorok svoju novú prognózu, predpokladá, že predaj nových elektromobilov by mal tento rok vzrásť o 20 percent.
Až každý piaty automobil predaný v roku 2024 bude elektrický. Približne desať miliónov týchto vozidiel by sa malo podľa IEA predať v Číne, ktorá je najväčším automobilovým trhom na svete. V Číne tvoria elektromobily takmer polovicu predaja, kým v Európe zhruba štvrtinu.
Finax získal na desiatom ročníku prestížneho investičného fóra Invest Cuffs v Krakove prvé miesto v kategórii Firma alternatívnych investícií roka a dve druhé miesta v kategóriách Fintech roka a Trhová aplikácia roka.
