Lekár Radovan Hudák sa v roku 2017 stal členom rebríčka Forbes 30 pod 30 vďaka anatomickej knihe Memorix Anatómie. Projekt, ktorý mal pôvodne len formu knižnej publikácie pre študentov medicíny, sa stihol pretransformovať na úspešnú aplikáciu, ktorá má na konte približne pol milióna stiahnutí.
Kde mŕtvi učia živých – nápis nad vchodom do Anatomického ústavu neďaleko pražskej nemocnice Motol. Keď človek prvýkrát schádza dole schodmi do priestorov, kde sa študenti medicíny, ale aj lekári z celého sveta vzdelávajú v oblasti anatómie priamo na ľudských telách, hlavou mu preletí množstvo otázok.
Nebude mi zle? Bude to desivé? A čo zápach, o ktorom mnohí hovoria? Ale najmä – čo vlastne vieme o našom tele?
Práve odpoveď na túto otázku fascinovala Radovana Hudáka už v čase, keď sa ako mladý basketbalista zranil a rozhodol sa pre medicínu.
Ako študent si čoraz viac uvedomoval, že memorovanie anatómie z hrubých kníh nie je práve disciplína, ktorá by v budúcich lekároch prebudila neutíchajúci záujem o ľudské telo. Pre väčšinu študentov bola anatómia povinnou jazdou, ktorú treba počas štúdia „prežiť“.
„V čase, keď som sa stal členom rebríčka Forbes 30 pod 30, pracoval som na plný úväzok na Ústave anatómie 2. lekárskej fakulty Univerzity Karlovej v Prahe. Na jeseň 2017 som však nastúpil do nemocnice v Motole, kde som sa začal venovať ortopédii a traumatológii,“ spomína Hudák.
Učebnicu Memorix začal tvoriť už v roku 2013 spolu s kolegom Davidom Kachlíkom a ich tímom. Práve ich kniha sa stala o niečo jednoduchšou a zábavnejšou cestou, ako sa študenti medicíny môžu vzdelávať v rámci anatómie. Následne vznikla pod jeho vedením aj kniha zameraná na mikroskopickú stavbu tela – Memorix Histológie.
Nadšenie pre ľudské telo ho neopustilo ani po rokoch a osud to zariadil tak, že dnes je to práve on, kto budúcich lekárov a fyzioterapeutov na Anatomickom ústave zasväcuje do tajov ľudského tela. Absolvuje s nimi aj prvé návštevy pitevne, ktoré mnohým laikom pripadajú ako nočná mora.
„Študentov na to pripravujeme postupne. Pred tým, ako sa postavia k ľudským telám, začínajú len s kosťami. Za tie roky sa nám stalo asi len raz, že niekomu prišlo nevoľno,“ poznamenáva s úsmevom, zatiaľ čo nás sprevádza chodbami a srdečne zdraví kolegov.
Nasadenie na všetkých frontoch
Vďaka jeho nadšeniu a priateľskej atmosfére na chvíľu zabúdame, že sme sa práve nechali presvedčiť na našu úplne prvú návštevu pitevne, lebo aj tu platí, že lepšie je raz zažiť ako stokrát počuť. V lekárskej šatni nám ukazuje zbierku jeho kníh v rôznych svetových jazykoch. Od roku 2017 sa totiž významne posunula nielen jeho lekárska kariéra, ale aj projekt Memorix, ktorý je dnes dostupný v siedmich jazykových mutáciách a pripravuje sa ôsma.
„Máme hotové piate vydanie a aktuálne pracujeme na šiestom. Pri každom zlepšujeme texty, obrázky a upravujeme chyby, ak sa nejaké objavia. Ročne predáme približne 2 000 kníh a v zahraničí ďalšiu tisícku. Za tých jedenásť rokov, čo sa Memorix predáva, aj keď nie vo všetkých jazykoch naraz, sme dosiahli približne 40-tisíc predaných výtlačkov,“ upresňuje.
Radovan Hudák. Foto pre Forbes: Ondřej Pýcha
Aj napriek tomu, že Memorix si získava obľubu medzi študentmi medicíny na celom svete, stále sa mu nepodarilo zaradiť na zoznamy literatúry, ktorú univerzity oficiálne odporúčajú.
„Univerzity to často vnímajú ako akúsi rebelskú knižku mladého tímu. Oficiálne odporúčané sú prevažne knihy dlhoročných profesorov, ktorí si to podľa nich zaslúžia. Našťastie študenti si Memorix vyskúšali a zistili, že keď sa ich na skúškach pýtali na svaly, kosti či nervy, obsahuje rovnaké informácie ako tradičné učebnice,“ vysvetľuje.
Študenti si jeho encyklopédiu odporúčajú medzi sebou, čo tvorcom umožnilo rásť aj bez akejsi oficiálnej distribučnej siete, a to nielen v Čechách, na Slovensku ale aj v Európe. Memorix na tomto princípe funguje stále, aj po dvanástich rokoch od prvého vydania.
Hudák vysvetľuje, že hoci je kniha primárne určená pre študentov, keďže sa zameriava na základy anatómie, občas si v nej zalistujú aj jeho kolegovia, aby si osviežili pamäť. „Pre špecialistov, ako sú napríklad plastickí chirurgovia alebo ortopédi, na ďalší odborný rozvoj nestačí. Skúsení lekári využívajú podrobnejšie publikácie. Memorix bol vytvorený predovšetkým pre študentov.“
Najväčší záujem o knihu zatiaľ zaznamenali v susednom Poľsku. Dobre sa predáva aj v Maďarsku, Španielsku a Taliansku, pričom objednávky prichádzajú dokonca aj z Južnej Ameriky a Japonska.
Zdá sa však, že vstup na americký trh ostáva nedosiahnuteľnou métou, „pretože v USA funguje úplne iný systém vzdelávania, kde európske knihy takmer vôbec nemajú miesto“.
Po potenciálne nových trhoch sa aj preto obzerajú zakladatelia projektu viac smerom na východ ako na západ.
Od printu k digitálu
Memorix sa od svojich začiatkov posunul aj do digitálnej podoby. Tvorcovia vytvorili mobilné aplikácie Memorix Anataomy Quiz a Histology Quiz. Ich vývoj financovali výlučne z vlastných zdrojov, presnejšie celý zisk z predaja tlačených kníh investovali do vývoja aplikácií, čo si vyžiadalo stovky tisíc českých korún.
„Uvažovali sme aj o vstupe investora, dokonca sme absolvovali niekoľko stretnutí. Problémom však bolo, že vzhľadom na špecifickosť segmentu sa náš produkt zdal investorom ťažko škálovateľný. Pri financovaní sme sa preto museli spoľahnúť len na seba.“
V ďalšom období Memorix tím zabodoval aj na prestížnom poli aplikácií, keď sa obsah knihy stal súčasťou jedinečného 3D atlasu Anatomyka. Vznikol tak graficky aj obsaho vo prepracovaný model ľudského tela, ktorý od roku 2016 v Bratislave tvorí dvojica skúsených autorov.
Od roku 2019 je k dispozícii študentom, lekárom, ale aj laikom obdivujúcim anatómiu po celom svete. Aplikácia patrí medzi najdokonalejšie modely ľudského tela na svete a konkuruje aplikáciám, na ktorých pracujú omnoho väčšie vývojárske firmy, ako sú Google alebo Elsevier.
Radovan Hudák
Lekár na Klinike detskej a dospelej ortopédie a traumatológie v Motole, kde sa zameriava na diagnostiku a liečbu úrazov a ochorení pohybového aparátu. Pôsobí aj ako anatóm na 2. lekárskej fakulte Karlovej univerzity. Je autorom učebnice Memorix anatomie, ktorá je dostupná v siedmich jazykových mutáciách, a spolutvorcom 3D atlasu Anatomyka, ktorý patrí medzi tie najprepracovanejšie vo svojej oblasti.
Jej kvalitu dokladá viac ako pol milióna stiahnutí s hodnotením okolo 4,8 hviezdičky. Anatomyka je preložená nielen do angličtiny, španielčiny, nemčiny a ďalších svetových jazykov, ale ako jediná svojho druhu aj do češtiny a slovenčiny.
Práca na 24 hodín denne
Okrem práce na Memorix projektoch a vyučovania na fakulte sa Hudák venuje aj povolaniu ortopéda a traumatológa v pražskej Fakultnej nemocnici Motol. Keďže ide o najväčšie zdravotnícke zariadenie v Česku a jedno z najväčších v Európe, kde ročne ošetria desiatky tisíc pacientov, pozícia ortopéda v ňom prináša výhodu, najmä ak ide o posun v rámci lekárskych zručností. Ako ortopéd sa môže špecializovať na rôzne typy zákrokov, ku ktorým by sa ako operatér v menšom meste pravdepodobne dostal len veľmi zriedkavo alebo vôbec.
Sám však priznáva, že práca na vlastnom projekte popri lekárskom povolaní znamená obetovanie jeho voľného času, ktorého má už beztak veľmi málo. „Nemám veľa času pre seba. Včera som mal 24-hodinovú službu v nemocnici. O siedmej ráno som prišiel do práce, dnes o siedmej ráno som skončil a presunul som sa sem na pitevňu, kde som šesť hodín skúšal študentov. Teraz mám poobede chvíľu čas na projekt. Niekedy si kvôli nemu beriem aj dovolenku, “ opisuje svoj pracovný rozvrh a zároveň dodáva, že svoj voľný čas sa aj napriek všetkému spomínanému vyťaženiu snaží primárne venovať rodine.
Teší ho, že aj odbory ako ortopédia a traumatológia sa posúvajú vpred. Za pokrokom stoja dva kľúčové faktory – minimalizácia operačných prístupov a zlepšovanie používaných materiálov.
„Snažíme sa zmenšovať operačné prístupy, aby rany a jazvy boli čo najmenšie – nielen na koži, ale najmä na kostiach a mäkkých tkanivách. Ak sa však urobí len malý vstup, napríklad artroskopicky do ramenného kĺbu, čo znamená centimeter vpredu a centimeter vzadu, pomocou nástrojov je možné zašiť napríklad odtrhnutú šľachu. Pacient sa pomerne rýchlo dokáže vrátiť k svojmu životnému štýlu a športovať už o tri až šesť mesiacov,“ hovorí.
Hudák vysvetľuje, že tento pokrok ho teší najmä v prípadoch, keď stretne ľudí, ktorí v mladom veku prekonali závažný úraz a vďaka kvalitnej práci lekárov môžu prežiť plnohodnotný život bez zásadných obmedzení. Rýchly vývoj v starostlivosti o pacientov si však vyžaduje neustále vzdelávanie, čo znamená, že zakladateľ Memorixu musí do svojho nabitého programu občas zahrnúť aj účasť na svetových kongresoch. „Napríklad jeden zau- jímavý kongres som absolvoval v Aténach, kde sme sa zoznamovali s technikou podtlakovej alebo vákuovej terapie na hojenie rán.“
Vyšetrenie dotykom
Okrem medicínskeho pokroku sa Hudák snaží venovať aj aspektu, na ktorý sa pri mnohých vyšetreniach dnes často zabúda – dôležitosti ľudského dotyku. Tento princíp je kľúčový aj pri traumatológii a nazýva sa palpačná anatómia. Ide o schopnosť nahmatať každú jednotlivú štruktúru na tele a zároveň zlepšiť diagnostiku jednotlivých problémov.
„Máme tím palpačnej anatómie, ktorý spolu so mnou tvorí aj niekoľko fyzioterapeutov. Spoločne organizujeme kurzy v Čechách, na Slovensku a v zahraničí,“ vysvetľuje. Prostredníctvom tejto techniky učia mladých fyzioterapeutov aj lekárov presne identifikovať problémy na tele len pomocou hmatu.
Radovan Hudák. Foto pre Forbes: Ondřej Pýcha
Hudák ďalej prezrádza, že potenciálny ďalší diel Memorixu by sa mohol zamerať práve na palpačnú anatómiu. „Prišla doba zobrazovacích metód, keď sa lekári spoliehajú na röntgen, rezonanciu či ultrazvuk,“ dodáva. Schopnosť diagnostikovať dotykom sa však postupne z ambulancií vytráca, hoci má aj nezanedbateľný psychologický význam pre pacienta. Pôvodcom tohto problému však nie je nezáujem lekárov, ale skôr fakt, že často majú na pacienta len desať, v lepšom prípade pätnásť minút.
Počas nášho rozhovoru sa dotkneme aj témy spojitosti traumatológie so psychikou. „Ak si zlomíte nohu, je dôležité, aby bola zlomenina kvalitne zoperovaná a aby sa dobre hojila. Tam asi nie je potrebné pátrať po nejakých psychických pôvodcoch,“ hovorí.
Avšak pri bolestiach hlavy, krčnej chrbtice či bedrovej chrbtice je situácia iná. „Blokády alebo aj chronické bolesti veľmi často vyplývajú práve z psychického rozladenia. Musím sa tých ľudí o to viac pýtať, aký majú stres, ako pracujú, ako sedia, v akom postavení vykonávajú činnosti,“ pokračuje Hudák.
Podľa neho je pochopenie celkového životného štýlu pacienta kľúčom k úspešnej liečbe ťažkostí, a to si opäť vyžaduje viac času a osobného prístupu lekára.
„Najčastejšie sa stres prejavuje bolesťami hlavy, brucha alebo chrbtice. Tak ako sú tieto miesta typické u detí, rovnako je to aj u dospelých. Niektorí si to však vôbec nepripustia.“
Pohyb je liek
Radovan sa stal aj certifikovaným terapeutom McKenzie Inštitútu, ktorý vznikol na Novom Zélande. McKenzie metoda sa zameriava na diagnostiku a terapiu blokád chrbtice alebo ramena, kolena či iných kĺbov a pomocou špecifických opakovaných pohybov odstraňuje bolesť a obmedzenie pohybu.
Mnohokrát pacientom pomôže napríklad s vystreľujúcimi bolesťami do dolnej končatiny. Ak sa podarí odstraniť príčinu v chrbtici, zmiznú aj problémy z bedra či kolena a pacienti nemusia podstúpiť operáciu.
V rámci práce na klinike, ústave a Memorix projektoch často prednáša na rôznych kongresoch alebo osvetových podujatiach, ako je Noc vedcov. Z človeka, ktorý sa kedysi zranil pri športe, sa tak stal človek, ktorý sa globálne podieľa na prevencii zranení a zároveň hľadá spôsoby, ako už vzniknuté zranenia čo najefektívnejšie liečiť.
O tom, ako predchádzať úrazom, informuje aj na sociálnych sieťach. Najväčší ohlas zaznamenal príspevok, v ktorom vysvetľoval, prečo trampolíny nie sú ideálnym spôsobom, ako deti priviesť k pohybu.
„Pred tromi rokmi som zaznamenal zvýšenú mieru závažných úrazov na trampolínach, hlavne u malých detí. Nie som proti nim, som proti úrazom, ktoré sa na nich často stávajú. Jedno z hlavných odporúčaní znie, že deti do šiestich rokov by na trampolínach nemali skákať, pretože nemajú dostatočne vyvinutú motoriku na udržanie rovnováhy. Samozrejme, stretávam sa aj s dospelými, ktorí si chceli vyskúšať salto a skončili so zlomenou stehennou kosťou alebo chrbticou, čo je veľmi závažné zranenie,“ dopĺňa.
Napriek všetkým možným úrazom, ktoré ako lekár riešil, zastáva názor, že pohyb je pre naše telo prirodzený, mimoriadne dôležitý a patrí medzi kľúčové piliere, ako sa dožiť vysokého veku v zdravom tele.
„Atrofia, ubúdanie svalového tkaniva, je jedným z hlavných faktorov starnutia. Od päťdesiatheho roku života klesá svalová hmota približne o 1-2 percenta a svalová sila o 2-5 percenta ročne. Málo pohybu a strava s nízkym obsahom bielkovín, môžu úbytok radikálne urýchliť,“ dodáva na záver.
