Aktualizácia: Americký prezident Donald Trump podpísal vo štvrtok memorandum o zavedení recipročných ciel. Trump o nich tvrdí, že dorovnajú podmienky pre USA v globálnom obchode a stanú sa základom hospodárskej politiky krajiny.
Nové clá nevstúpia do platnosti okamžite, vláda USA má za úlohu pripraviť príslušné návrhy pre jednotlivé krajiny.
Recipročné clá by mali zohľadňovať úroveň ciel, ktoré ostatné krajiny uplatňujú na dovážaný americký tovar. „V záujme spravodlivosti som sa rozhodol, že zavediem recipročné clá,“ uviedol Trump. „Je to spravodlivé voči všetkým,“ dodal.
„TRI SKVELÉ TÝŽNE, MOŽNO NAJLEPŠIE, AKÉ KEBY BOLI. ALE DNES PRÍDE TO VEĽKÉ: RECIPROČNÉ CLÁ!!! SPRAVTE AMERIKU OPÄŤ VEĽKOU,“ napísal Trump vo štvrtok ráno amerického času svoju sieť Truth Social.
Ako oni nám, tak my im
„Veľmi jednoducho – ako oni účtujú nám, tak aj my im,“ zhrnul Trump, ako má vyzerať jeho politika.
Recipročné clá sú teoreticky jednoduché: USA by uvalili rovnaké poplatky na dovážaný tovar z danej krajiny, aké táto krajina ukladá na svoj dovoz do USA. V praxi je však takýto krok oveľa zložitejší, lebo krajiny často účtujú rôzne clá na rôzne triedy tovarov a účtovanie poplatkov môže mať niekoľko rôznych foriem.
Ekonómovia Goldman Sachs Alec Phillips a Elsie Peng načrtli tri prístupy, ktoré by Trump mohol použiť: „reciprocita na úrovni krajiny“ je podľa nich „najjednoduchšou“ stratégiou, v rámci ktorej by USA uvalili rovnaké priemerné clá, aké partneri uvalili na americký tovar.
„Reciprocita na úrovni produktov podľa krajiny“ by znamenala, že USA uvalia na partnerov clá na základe prístupu „tovar po tovare.“
Reciprocita „vrátane necolných prekážok“ je „najzložitejším“ prístupom, pretože by zahŕňala komplikovanú sieť vstupov vrátane iných poplatkov a daní z pridanej hodnoty. „Recipročný obchod je tá najspravodlivejšia vec na svete,“ povedal v utorok pre CNN Peter Navarro, Trumpov hlavný poradca pre obchod a výrobu.
Dopad na EÚ: záleží na DPH-čkach
Akým recipročným clám bude čeliť Európa? Na úrovni produktov by bol asi najpálčivejším príkladom vzájomného colného dorovnania americký dovoz európskych áut. USA mali 2,5 % sadzbu na vozidlá ako BMW, Mercedes-Benz a Volkswagen, čo je ale len zlomok 10 % cla uvaleného Európskou úniou na dovoz amerických áut.
Ešte dôležitejšie je, ako napokon bude Trump voči Európskej únii vyčísľovať dopad daní z pridanej hodnoty (DPH), ktoré označil za „ešte horšie ako clá.“ Keďže DPH sa v EÚ pohybuje v priemere na úrovni 21,6 % na všetok tovar, môže mať vplyv na to, aké budú clá voči jednotlivým štátom.
Trumpov poradca Stephen Miller tvrdí, že DPH by mala byť zarátaná do recipročných ciel, pričom celkový dopad ciel a DPH na vývoz amerických áut do EÚ je približne 30 percent a je „len spravodlivé“ účtovať 30 percent na európsky vývoz do Ameriky.
Priemer pravdepodobne dosiahne 4,8 percenta
Vážená priemerná colná sadzba USA, ak by Trump zaviedol stratégiu „podľa krajiny“, by dosiahla 4,8 percenta, odhadli ekonómovia Deutsche Bank na čele s Justinom Weidnerom v pondelkovej správe. Podľa Svetovej banky ide o nárast o 3,3 percentuálneho bodu v porovnaní s 1,5 % efektívnou sadzbou dovozu z USA v roku 2022.
Clá sa často prenášajú na spotrebiteľov prostredníctvom vyšších cien. Recipročné clá by pravdepodobne viedli k vyššej inflácii, aspoň v krátkodobom horizonte. Zvýšenie efektívnej colnej sadzby o 3,3 percentuálneho bodu by podľa matematických odhadov Deutsche Bank spôsobilo ročný nárast základných výdavkov na osobnú spotrebu o 0,5 percentuálneho bodu – ak by spotrebitelia absorbovali všetok vplyv vyšších ciel.
Aj keby spotrebitelia zaplatili len 50 % recipročných ciel, podľa Deutsche Bank by to viedlo k zvýšeniu výdavkov na osobnú spotrebu (PCE) o 0,25 percentuálneho bodu. Takéto opatrenie by zrejme zmarilo vyhliadky americkej centrálnej banky na ďalšie zníženie úrokových sadzieb, čo je krok, po ktorom volá Trump.
Neistota pretrváva
Trump v piatok naznačil, že recipročné clá by mohli nahradiť politiku 10-percentného paušálneho cla na všetok dovoz do USA, ktorú sľuboval počas kampane: „Oni účtujú nám, my im. Je to to isté a zdá sa, že idem v tomto smere a nie v smere paušálneho cla.“
Vzhľadom na rýchlosť, akou sa Trumpova colná politika zmenila, vyjadrili ekonómovia Goldman neistotu, či to tak zaručene ak bude, keď napísali: „Aj keď sa zdá, že recipročný prístup k clám nie je kompatibilný s celoplošným clami a zdá sa, že si ho Trump vybral ako alternatívu, neexistuje žiadna záruka, že by neskôr nezvolil širšie clá.
V pondelok podpísal Trump nariadenie, ktorým sa zavádzajú 25-percentné poplatky na dovoz hliníka a ocele. Goldman odhaduje, že tieto clá na kov ovplyvnia tovar v hodnote 50 miliárd dolárov a zvýšia efektívnu colnú sadzbu USA o 0,4 percentuálneho bodu.
Trump 1. februára oznámil aj 25 % clá na kanadský a mexický tovar a 10 % na čínsky dovoz. Kanadské a mexické clá boli odložené do marca, zatiaľ čo čínske clá vstúpili do platnosti minulý týždeň.
Autor článku Derek Saul je redaktor Forbes.com
