Rum, ktorý vyrábajú na ostrove Maurícius, mu nechutil, tak sa pustil do vlastnej produkcie.
Jemnosťou je možné prekonať mnohé zábrany ľahšie ako silou, vedia o tom svoje aj zvodcovia. Rovnakým spôsobom chce zdolať zábrany aj rum, ktorý vyrába Česh Jiří Ragan na Mauríciu.
Jemnosťou chce prekonať dešpekt tých, ktorí tento druh nápoja bežne nepijú vrátane žien. Nielen preto je Raganov „rumový denník“ zaujímavý.
Naučiť sa jemnosti si vyžaduje trpezlivosť a toto tvrdenie platí aj pre rum Ragan. Receptúru, s ktorou teraz postupne preniká na český trh, vyvíjal Ragan 10 rokov a celkové vstupné náklady na tvorbu produktu sa vyšplhali takmer na osem miliónov korún, v prepočte na 319-tisíc eur.
Raganov rum už stihol získať striebornú medailu v súťaži The Rum & Cachaça Masters 2024, ktorú organizuje magazín The Spirits Business. Pre nečakané komplikácie s logistikou nestihol obsadenie minuloročného vianočného trhu, no to jeho ambície do budúcnosti neznížilo.
Rum je už v ponuke podnikov, ako sú napríklad reštaurácie U Matěje, Červený Jelen, Public Interest, L’Fleur a za cenu okolo dvetisíc korún za fľašu, čiže 80 eur, je k dispozícii aj na Rohlíku, na Alkohol.cz či v e-shope Makra.
„Plán pre tento rok je päťtisíc predaných kusov v Česku a budeme vstupovať na poľský, slovenský a nemecký trh, kde sme pripravení predať päť- až 10-tisíc fliaš. Z dlhodobého hľadiska a vzhľadom na doterajšiu odozvu zákazníkov sme presvedčení, že do dvoch rokov dosiahneme predaj 40-tisíc fliaš ročne,“ hovorí Vojtěch Hlaváček, obchodný partner Jiřího Ragana.
Hlaváček sa stará o marketing a budovanie značky destilátu, ktorý nesie meno po svojom tvorcovi. Na Mauríciu sa pritom Jiří Ragan ocitol viac-menej náhodou v roku 2008 ako muž zo sveta financií, nie teda ako „master blender“, za ktorého sa napokon nepovažuje ani teraz.
Foto: archív Jiřího Ragana
„Jeden z mojich klientov vtedy potreboval private equity a nebol schopný zohnať úver v Česku. Táto možnosť sa rysovala na Mauríciu a my sme tam potom jazdili viac-menej pravidelne, potrebovali sme mať veci pod kontrolou,“ opisuje Ragan.
Po rokovaniach nastali voľné chvíle a keďže je pre ostrovný štát v Indickom oceáne výroba rumu tradičným remeslom, bolo vhodné ho ochutnať. Keď si však z neho Ragan nechal pripraviť koktail alebo si dal pohárik, bolo to vraj utrpenie.
„Pozor, teraz vôbec nehovorím o kvalite, ale čisto o chuti a štýle, ktorý, samozrejme, každý vníma individuálne,“ rozpráva niekdajší finančník.
Kvalitu rumov africkej krajiny nemožno spochybňovať, Raganovi na nich však podľa jeho vlastných slov prekážal trstinovo-rumový „chvost“. „Ten mi ako bývalému študentovi medicíny pripomína dezinfekciu. Chcel som urobiť iný rum, takto som v skratke prišiel k jeho výrobe, takto moja rumová anabáza začala,“ spomína.
Bez „vytrénovaných“ chuťových buniek
Výsledok anabázy je možné ochutnať. Podľa Samera Selbaka zo spoločnosti Fenixdrinks, ktorá v Česku Ragan distribuuje, robí rum originálnym práve jeho nezvyčajná jemnosť, takže chutí aj ľuďom, ktorí sa ho inak prakticky nedotknú.
Nie náhodou sa teraz – keď nevyšli Vianoce – majitelia značky sústreďujú na sviatok svätého Valentína.
Jiří Ragan spoločne s Vojtěchom Hlaváčkom priznávajú, že pravoverní znalci rumu ich produkt s vysokou pravdepodobnosťou neocenia. A oni sa na takých konzumentov ani nesústreďujú – cielia skôr na tých bežných, bez špeciálne „vytrénovaných“ chuťových buniek.
Chuť Rhum Haute Couture De Ragan bola obrúsená a zbavená ostrých hrán. Je zaguľatená, a teda pohladí. Málo podstatné je – a Jiří Ragan nad tým tiež krčí ramenami –, že z hľadiska európskej legislatívy nejde priamo o rum, ale o destilát z cukrovej trstiny.
Podstatná je naopak receptúra. V prenajatom liehovare na Mauríciu začal Ragan so svojimi priateľmi experimentovať so surovinami a ingredienciami. Prišli so základnou štruktúrou vlastného destilátu a tú následne vyšperkovali.
„Podľa mňa sme z rumového priemyslu vybrali to najlepšie, čo existuje. Či už ingrediencie alebo maceráty, všetko je naturálne,“ opisuje Ragan. „Alfou a omegou je úprava vody, ktorá sa špecifickým spôsobom filtruje týždeň,“ dodáva.
Špeciálnou disciplínou bolo tiež presvedčiť miestnych z výroby, ktorí rum vyrábali dlhé roky tradičným spôsobom, že český investor to chce robiť inak.
Jiří Ragan sa usmieva pri spomienke, ako naňho prevádzkový riaditeľ pálenice hľadel ako na blázna: „Takto by sme asi v Česku hľadeli na niekoho, kto by chcel do sviečkovej nakrájať mango.“
Foto: archív Jiřího Ragana
Česká urputnosť zvíťazila nad starými poriadkami, no tým boj neskončil – ďalší musel zviesť, keď sa rozhodovalo o tom, ako bude vyzerať fľaša. „Keď som mal piatu schôdzku k podobe fľaše a stále to k ničomu neviedlo, povedal som grafikovi, ktorý dopil kávu, že ho aspoň hodím na autobus,“ hovorí Ragan.
Cestou išli okolo parfumérie, kde bol vo výklade flakón parfumu Yves Saint Laurent. „Toto chcem!“ ukázal Ragan v náhlom osvietení. „Aha!“ pochopil zrazu s úľavou grafík. „Takže chceš, aby vyzerala ako parfum?“
„Lepšie by som to nepovedal!“ uľavilo sa aj Raganovi.
Ďalšia bitka prebehla na sklonku minulého roka vo veci prepravy Raganovho produktu do Európy. Táto bitka zanechala isté šrámy, ale už je minulosťou. Ten najťažší boj však nastáva teraz – o miesto na trhu.
Článok vyšiel na Forbes.cz. Autorom je Filip Saiver.
