Martin Jelínek učí biznismenov, ako komunikovať s inými kultúrami, no aj bežných ľudí, ktorí si potrebujú zlepšiť angličtinu a celkovo rečový prejav. Pracuje po celom svete, a okrem prezenčných školení sa venuje aj vlastnej metóde vyučovania cudzieho jazyka. Tá sa aktuálne testuje v pobaltských krajinách. Pre Forbes hovorí o svojej práci a o tom, čo ho k nej viedlo.
Ste medzinárodný kouč prezenčných a interkultúrnych zručností. Čo to znamená?
Zjednodušene povedané, som učiteľ, ktorý sa venuje rečovej komunikácii a vzdelávaniu v anglickom jazyku. Komunikačný balík zahŕňa všetko od intonácie, pozdravenia, prezentácie seba samého až po samotný jazyk, ktorý by mala byť prirodzený a nie „odbifľovaný“ z knižiek. Práve tieto časti komunikácie, akými sú forma, prejav, kontext, intonácia, vzhľad a podobne rastú na dôležitosti nad samotným obsahom.
O biznise medzi kultúrami: Briti nás môžu vnímať pasívne, lebo sa málo pýtame
Celkovo tak ide o to, aby človek vystupoval sebavedomejšie, aby bol rozhovor ľudský, s čím úzko súvisí aj kultúrne povedomie. Tým, že každý človek je individuálna bytosť a má rôzne silné a slabé stránky, je potrebné prispôsobiť tomu aj prístup ku každému či už priamo pri koučovaní, alebo vzdelávaní sa.
Martin Jelínek pracoval popri vysokej škole v USA pre adopčnú agentúru. Foto: DM Photography UK
Medzikultúrne rozdiely sa v poslednom období skloňujú dosť často. Ako ste sa k tejto oblasti dopracovali?
Tým, že som študoval sociológiu, ľudské zdroje, komunikáciu a lingvistiku a pôsobil som vo viacerých krajinách, som mal príležitosť stretnúť sa s ľuďmi mnohých národností a mal som možnosť ich spoznať. Vtedy som zistil, že každá z nich komunikuje inak, má odlišný kultúrny prejav, a ak na to človek nie je pripravený, môže zažiť veľký šok.
V súčasnom svete môžete naštartovať globálny biznis, ale nemôžete mať lokálne myslenie. Pripravujem manažérov, ktorí pracujú s inými kultúrami, ale aj bežných ľudí.
Ako sa líši tréning obyčajných ľudí a biznismenov?
Pri manažéroch je to viac o kultúrnej dimenzii, keďže často majú menší problém s rečovou komunikáciou. Ide o odovzdávanie informácií, ako ktorá kultúra funguje. Robím aj takzvaný shadowing, čo znamená, že som prizvaný na ich prvé mítingy a pozorujem ich. Po skončení riešime, aké chyby urobili, čo zlepšiť a podobne.
Martin Jelínek študoval lingvistiku a sociológiu na americkej Georgetown University. V roku 2010 otváral Inštitút anglistiky v Hondurase, a ako jeden z mála non native speakerov pracuje pre vydavateľstvo Macmillan ako teacher trainer. V súčasnosti vedie svoju firmu Bright House, ktorá sa zameriava na zlepšovanie komunikačných zručností v anglickom jazyku. Medzi jeho klientov patria napríklad Eset, Profesia či Roche.
S čím mávajú problém?
Povedal by som, že z mnohých Slovákov treba „vytiahnuť“ sebavedomie. U nás si vieme povedať svoje, ale keď prídeme „von“, často sklopíme oči a hrýzieme si do jazyka.
Naučte sa cudzí jazyk za tri mesiace: 7 tipov od polyglotky Lýdie Machovej
Ľudia majú vo všeobecnosti ťažkosti s efektívnou komunikáciou, napríklad zdieľaním posolstiev. Ak aj prostredníctvom takýchto tréningov zlepšíme komunikačné zručnosti ľudí, povedie to k celkovým pozitívnym výsledkom na všetkých úrovniach či už vo firme, vzťahoch, alebo aj súkromí.
Sociológiu ste vyštudovali v USA. Okrem toho ste tam však pôsobili ako sociálny pracovník pre adopčnú agentúru. Ovplyvnilo vás to aj v súčasnej profesii?
Určite áno. Tým, že som pracoval s deťmi z mnohých krajín, napríklad z Ruska, Gruzínska, Guatemaly, Čile a podobne, to bola zaujímavá sonda do týchto kultúr. Deti boli umiestňované do amerických rodín, a keďže často išlo o siroty žijúce vo veľmi zlých podmienkach, ich prispôsobovanie sa bolo o to ťažšie. Kultúrne strety som vtedy videl na vlastné oči každý deň.
Čo bolo vašou úlohou?
Pomáhali sme im prekonávať kultúrne šoky a adaptovať sa do krajiny. S niektorými z týchto detí som stále v kontakte, no zažil som aj veľmi nepríjemné situácie. Napríklad adopčné procesy, keď si nakoniec rodičia uvedomili, že to dieťa nechcú, a doslova ho vrátili.
Z Washingtonu ste potom odišli do Prešova. To bol tiež asi istý kultúrny šok. Prečo ste sa vrátili?
Po skončení univerzity som už nemal povolenie na pobyt a získať špeciálne víza na prácu sociálneho pracovníka bolo v tom čase ťažké. Mimo Slovenska som bol vtedy už približne desať rokov a chýbala mi aj rodina. Rozhodol som sa preto pokračovať v štúdiu v Prešove a prihlásil som sa na lingvistiku. No keď som ju dokončil, dostal som ponuku zo zahraničia, a tak som odišiel do Hondurasu.
Nedávno sa Jelínek predstavil na TEDx Trenčín. Foto: @luciik.photos
Spolu s ďalšími ste na tamojšej univerzite otvárali štúdium anglistiky. Aké to bolo?
Priznám sa, že vtedy som ani nevedel, kde presne sa Honduras nachádza. Ponuka však bola zaujímavá a ja som stále otvorený novým a zaujímavým výzvam v živote. Mal som byť profesorom anglického jazyka na univerzite, no skončilo to inak, ako som si predstavoval.
Rýchlo som zistil, že ich angličtina je asi na takej úrovni, akú majú naši štvrtáci na základnej škole. A tak nebolo možné učiť predmety, ktoré som mal naplánované. Musel som ich vo veľmi rýchlom čase naučiť dobre komunikovať, a vtedy vznikla v mojej hlave prvá myšlienka na vytvorenie mojej vlastnej učebnej metodiky. Volá sa „Whatever you say, say it right“.
Čo si pod tým máme predstaviť?
Ide o zážitkové učenie anglického jazyka. Neučíme sa z kníh a veľa používame reč tela. Niektoré gestá si potom človek zautomatizuje s frázami a rýchlejšie si ich zapamätá. Alebo, keď preberáme predprítomný priebehový čas, študenti sa mi na hodine sťažujú. Napríklad: „Hovorím to svojmu priateľovi už celé týždne, čakáme na neho už 20 minút.“ Pomocou týchto chytákov si v reálnej komunikácii ľahšie spoja túto gramatiku, je to pre nich zapamätateľné.
Slovenka žila v 9 krajinách. Študuje ľudí, ktorí sa vrátili zo zahraničia
Nezameriavame sa len na výučbu angličtiny. Dôležitý je celý rečový prejav. Teda, kde majú urobiť pauzu, kde pridať drámu, aby to celé malo nejaký „flow“, a zároveň, aby boli popritom autentickí. Nechceme z nich urobiť len prezentujúcich klaunov.
Plánujete sa s nimi posunúť aj mimo svojej školy Bright House?
V súčasnosti tieto metodiky testujeme v pobaltských krajinách. Dobre ich prijímajú v Rumunsku, Bulharsku, Estónsku, Lotyšsku i Litve.
Prečo nie na Slovensku?
Prezentoval som ich na niekoľkých konferenciách a reakcie boli dobré, no náš systém vzdelávania je zatiaľ obmedzovaný mnohými zbytočnými obštrukciami a chýba voľnosť učiteľov. Na našich školách je prísnejší režim aj čo sa týka učebníc, aj celkového spôsobu učenia.
Foto: Martin Jelínek, @luciik.photos
