Začiatok školského roka je príležitosťou zamyslieť sa nad finančnou budúcnosťou svojich detí. Popri nákupoch bežných potrieb do školy a poplatkoch za rôzne krúžky je dobré odpovedať si na otázku, či budú mať naši potomkovia dosť financií na štart do dospelosti.
Banky ponúkajú niekoľko špeciálnych produktov pre deti, no podľa odborníkov by sme sa nemali nechať zlákať na dobre znejúce názvy sporení. Nemusia totiž byť najlepším a najvýnosnejším riešením. Mnohí experti radia nebáť sa pri zhodnocovaní financií pre detí riskovať. Investičný horizont je pri nich totiž dlhodobý, v ideálnom prípade v rozsahu dvoch dekád.
Z prieskumu, ktorý na reprezentatívnej vzorke pre OVB realizovala prieskumná spoločnosť 2Muse, vyplynulo, že deťom sporia až tri štvrtiny rodičov. „Z celého prieskumu išlo o jasne najviac pozitívny výsledok, ktorý ukazuje, že Slováci majú sporiaci návyk v súvislosti s deťmi a ich budúcnosťou hlboko zakorenený,” hovorí analytik Marián Búlik.
Do čoho investovať
„Pokiaľ chce niekto dlhodobo sporiť pre deti, mal by sa poobzerať po sporení do akcií, prípadne do komodít. Tie z dlhodobého hľadiska prinesú očakávaný výnos a zároveň sú dostatočne likvidné,“ nabáda investičný analytik spoločnosti FinGO František Burda.
Zhoduje sa s ním aj Pavel Škriniar z Ekonomickej univerzity v Bratislave: „Dieťa má šancu získať vyššie zhodnotenie iba vtedy, ak sa využijú akciové investičné stratégie.“ Okrem samotných akcií sú to aj akciové podielové fondy či ETF fondy investujúce do akcií.
Škriniar vysvetľuje, že pri investičných nástrojoch si treba uvedomiť, že prostriedky majú plniť ciele dieťaťa, nie rodiča, a tak nastaviť rizikový profil.
Veľkou nevýhodou detských sporiacich schém je podľa neho práve zohľadňovanie očakávaní a podmienok rodičov či starých rodičov. Znamená to prílišný strach z dočasného poklesu investícií a z toho plynúcu averziu k riziku.
„Nie je riešením vkladať dieťaťu peniaze do konzervatívnych produktov iba preto, že sú spojené s nízkym rizikom. Inflácia spôsobí, že dieťaťu nasporená suma potom nepomôže v takej miere, akú rodičia očakávajú,“ vysvetľuje analytik.
Nerozbíjajte prasiatko predčasne
Rodičia by teda mali investovať s tým vedomím, že na peniaze nesiahnu až do dospelosti dieťaťa, teda povedzme dve desaťročia. V takom prípade je možné dokonale využiť výhody akciový trhov, ktoré ponúkajú dlhodobo najvyššie zhodnotenie, hoci je pri nich riziko krátkodobých poklesov.
Finančný poradca Marián Búlik. Foto: archív Mariána Búlika
„Pri sporení pre deti majú rodičia k dispozícii dostatočný časový horizont, aby mohli nechať svoje úspory pracovať a dokázali získať slušné zhodnotenie. No ak je dobre nastavená investičná stratégia s vyváženým rizikom, je realistické dosiahnuť dlhodobé zhodnotenie päť, sedem aj viac percent ročne. Pri investičnom horizonte na desať a viac rokov to znamená, že suma výnosov výrazne presiahne vlastné úspory,“ konštatuje Marián Búlik z OVB Allfinanz Slovensko.
A čo stavebné sporenie?
Analytici nabádajú nenechať sa príliš zlákať názvami detských produktov. Často sa podľa nich zbytočne orientujú na minimalizáciu rizika a nedosahujú preto dostatočné výnosy.
„Sporiace účty ani bankové ponuky so zvýhodneným sporením pri dnešných nízkych až nulových úrokových sadzbách nie sú vhodnou alternatívou,” hovorí M. Búlik. Vysvetľuje, že nápadne vysoké úroky pri niektorých sporiacich produktoch pre deti sa tiež často vzťahujú len na malú mesačnú sumu, prípadne zvýhodnené úročenie platí pre konkrétny vklad len počas obmedzenej doby. Bežné detské sporiace účty zase mávajú úrokové sadzby blízke nule.
Alternatívou podľa analytika nie je ani kedysi populárne stavebné sporenie, pretože na získanie plnej štátnej prémie 70 eur je už potrebné vložiť ročne 2 800 eur a nasporené peniaze aj s prémiou je možné použiť len na bývanie.
Pavel Škriniar pripomína, že pri kolektívnom investovaní sú si všetci klienti rovní. Investičné nástroje zhodnocujú totiž vklady všetkých typov investorov rovnako. Rodičia by sa teda nemali zbytočne upínať na marketingové označenie detských sporiacich a investičných produktov.
Pozor na poplatky a dane
Pri výbere konkrétneho produktu by mali rodičia okrem potenciálnych výnosov zohľadňovať aj poplatky a dostupnosť (likviditu). Poplatky ukrajujú z hodnoty investície a znižujú konečný výnos. Dostupnosť prostriedkov býva obmedzená spoplatnením výberov v prvých rokoch investovania.
„Zameral by som sa najmä na vstupný poplatok, ktorý klient zaplatí pri uzatvorení sporenia. Pri dlhodobých sporeniach je výstupný poplatok nulový. Veľmi dôležitý je však aj poplatok za správu fondu, ktorý sporiteľ platí počas doby sporenia,“ hovorí analytik František Burda.
Pripomína, že z tohto pohľadu vyhrávajú ETF fondy pred klasickými podielovými fondmi.
Pri rozhodovaní o konkrétnom investičnom produkte je dôležité zohľadniť aj daňovú povinnosť. „Aj pri tomto sú efektívnejšie ETF fondy, pretože tie sú za istých podmienok úplne oslobodené od platenia dane. Pri dlhodobom sporení je viac-menej isté, že potom daň klient nebude platiť,“ konštatuje Burda.
Investovať jednorazovo alebo postupne?
Po výbere konkrétne produktu stoja rodičia pred dilemou. Vložiť dieťaťu jednorazovo väčší vklad na začiatku, alebo mu prispievať pravidelne menšími čiastkami?
„Z hľadiska rozloženia rizika je najvhodnejšie začať pravidelne investovať, ideálne hneď od narodenia dieťaťa. V tomto prípade sa priemeruje cena nakupovaných aktív a vyvažujú sa tak obdobia nárastu a poklesu cien podielov či akciových titulov. Pri jednorazovom vklade do investovania je dôležité dodržať mesačné vkladanie cez tri až šesť tranží, teda častí,“ hovorí Marián Búlik z OVB.
„Jednorazový vklad má potenciál vyššieho zhodnotenia, no pravidelnosť znižuje investičné riziko. Určite by som nešiel cestou, že najprv si treba nasporiť určitú sumu, ktorá sa vloží jednorazovo. Pravidelne investovať treba hneď, ako je to možné,“ pripomína Pavel Škriniar.
„Máme množstvo klientov, ktorí pri založení sporenia vložia na začiatku aj jednorazový vklad. Vhodné je sporiť pravidelne a keďže peniaze požiera inflácia, treba čiastku aspoň raz ročne zvýšiť o pár percent. Takto zabezpečíme rovnakú kúpnu silu nasporených peňazí aj po 20 rokoch sporenia,“ dodáva František Burda z FinGO.
Aspoň 10 percent príjmov
V závislosti od investičného cieľa nastavte aj pravidelnú sumu mesačného príspevku. Podľa M. Búlika je chybou, že mesačná suma sporenia predstavuje v priemere len 25 eur. „Aj keď bude rodič investovať alebo sporiť dieťaťu od narodenia, pri tejto sume do jeho plnoletosti nedokáže vytvoriť dostatočnú rezervu,“ hovorí.
Pri priemernom ročnom zhodnotení päť percent by výsledná suma po 20 rokoch dosiahla len zhruba 10-tisíc eur. To je málo na úhradu poplatkov za kvalitnú vysokú školu či na dofinancovanie hypotéky pri kúpe bytu.
„Všeobecné pravidlo hovorí, že každý z nás by mal vkladať približne 10 percent z čistého príjmu do dlhodobého sporenia alebo investovania. Ak už teda deťom pravidelne sporíte alebo investujete, je dobré vyhradiť z tejto časti príjmu aspoň 50 eur mesačne na jedno dieťa,” nabáda M. Búlik.
Koľko pravidelne odkladať
Z reprezentatívneho prieskumu vyplynulo, že väčšine ľudí po zaplatení výdavkov zostane mesačne okolo 200 eur. Veľká časť Slovákov teda dokáže vyčleniť dostatočnú sumu na pravidelné investovanie pre deti. Reálne to však nerobia.
F. Burda uvádza prepočet dofinancovania bývania: Ceny jednoizbových bytov v Bratislave sa pohybujú okolo 110-tisíc eur a banka zväčša vyžaduje, aby mal kupujúci vopred našetrených aspoň 20 percent z ich hodnoty.
„Ak chcem, aby sa moje dieťa osamostatnilo, potrebujem mať pre neho sporenie s cieľovou sumou aspoň 22-tisíc eur. Ak tieto peniaze chcem dať svojmu dieťaťu v 20. roku života, tak potrebujem mesačne odkladať minimálne 60 eur,“ hovorí.
Pri priemernom zhodnotení akcií na úrovni päť percent ročne by takáto investícia po 20 rokoch priniesla zhruba 25-tisíc eur.
