„Nebránime sa rozumnej diskusii o tom, ako financovať z druhého piliera infraštruktúrne projekty, napríklad výstavbu diaľnic. Je to vždy o vzťahu výnosu a rizika,“ hovorí Matej Varga, generálny riaditeľ Kooperativy DSS a člen Asociácie dôchodkových správcovských spoločností.
Nápad financovať z úspor v druhom pilieri výstavbu diaľnic vyvolal verejnú polemiku. Vláda by rada zlepšila svoje finančné možnosti bez nutnosti navyšovať verejný dlh. Odborníci však upozorňujú, že v ohrození by mohlo byť viac ako 15 miliárd eur v úsporách obyvateľov Slovenska, ktoré majú uložené v druhom pilieri.
Je teda otázne, či by mali byť dôchodkové úspory použité na niečo iné ako na investície na finančných trhoch.
Šéf Kooperativy DSS v rozhovore pre Forbes hovorí, že debata o iných alternatívach investovania úspor môže dávať zmysel. Prvou podmienkou je rozumný výnos porovnateľný s akciovým portfóliom, ďalšou zase udržanie podielu tohto typu investícií na rozumnej úrovni.
Dlhodobo by výnos v druhom pilieri mal dosahovať 8 až 9 percent ročne. Treba však byť v indexovom, nie dlhopisovom fonde. Foto: Freepik/Ededchechine
Vláda hovorí, že peniaze z druhého piliera by sa nemali používať na „podporu americkej ekonomiky“, ale mali by smerovať do rozvoja projektov na Slovensku. Čo si o tejto argumentácii myslíte?
Určite to nie je správne myslenie. Najmä preto, že dôchodkové správcovské spoločnosti nepodporujú cielene žiadnu ekonomiku. Investujú na finančných trhoch v záujme svojich sporiteľov – budúcich dôchodcov. Snažíme sa hľadať tie najlepšie investičné príležitosti. Tie sú vzhľadom k veľkosti trhu práve v Spojených štátoch.
Nie je to teda o tom, že by sme chceli podporovať nejakú konkrétnu ekonomiku. Pri investovaní zohľadňujeme len prospech investora. Sledujeme pomer medzi možným výnosom a daným rizikom.
Je skutočne možné, aby vláda zákonom uložila DSS povinnosť investovať do diaľnic na Slovensku?
My už dnes kupujeme slovenské vládne dlhopisy. Ku koncu vlaňajška sme v nich v rámci všetkých DSS mali zainvestovanú zhruba jednu miliardu eur. Investujeme ale aj do dlhopisov iných krajín.
Akékoľvek vynútenie alebo zaviazanie správcovských spoločností tak, aby investovali do konkrétneho nástroja, napríklad prioritne do štátnych dlhopisov Slovenska, by muselo byť v súlade s voľným pohybom kapitálu v rámci EÚ.
Navyše aktuálne môžeme investovať len do dlhopisov s investičným ratingom, takže by sa pravdepodobne musel zmeniť zákon.
Otvorení diskusii
Prebehli už na túto tému s vládnou administratívou nejaké diskusie?
Súčasnou vládou sme zatiaľ oslovení neboli. V minulosti sme však už s ministerstvom práce a ministerstvom financií o možnosti investovať do infraštruktúry viackrát diskutovali. Nikdy ale nedošlo k dohode. Ide teda zatiaľ o hypotetické debaty.
Znamená to, že takéto investície nevylučujete?
Sme otvorení diskusii o konkrétnych detailoch. Je pravdou, že aj zahraničné dôchodkové fondy investujú do infraštruktúrnych projektov. Tvoria však len doplnok ich portfólia, nejde o nosnú investíciu.
„Privítali by sme rozšírenie spektra investičných nástrojov, ktoré môžu byť obsiahnuté v dôchodkových fondoch, ak by pomohli zvýšiť celkový výnos portfólia,” hovorí na margo možných investícií do výstavby diaľnic z druhého piliera M. Varga.
Vzťah výnosu a rizika
Mohlo by to teda dávať pre sporiteľov zmysel?
Všetko závisí od výnosu a rizika. Alternatívne investície, do ktorých tieto projekty patria, by nemali tvoriť viac ako päť až desať percent portfólia. Nosnými nástrojmi by mali naďalej zostať štandardné nástroje, ktorými sú akcie a dlhopisy obchodované na finančných trhoch.
Vieme si teda predstaviť odbornú diskusiu s vládou. Privítali by sme rozšírenie spektra investičných nástrojov, ktoré môžu byť obsiahnuté v dôchodkových fondoch, ak by pomohli zvýšiť celkový výnos portfólia.
Aký výnos by mohli priniesť?
Malo by to byť určite viac ako pri štandardných investíciách. Tieto nástroje sú totiž menej likvidné.
A riziko?
Z toho hľadiska majú alternatívne investície vyššie riziko ako štandardné nástroje, no z hľadiska diverzifikácie môžu predstavovať prínos. Takáto investícia totiž reaguje na iné faktory ako hlavné zložky portfólia. Došlo by tak k zníženiu celkového rizika portfólia.
No ak ja, ako sporiteľ v druhom pilieri, nebudem mať záujem? Budem mať možnosť sa týmto investíciám vyhnúť, napríklad investovaním len do indexového fondu?
To je zatiaľ len hypotetická úvaha. Ešte nevieme, aké aktívum bude fond nakupovať, teda či pôjde o dlhopis, alebo akcie. V každom prípade by si takáto zmena vyžadovala zmenu zákona.
Cielený výnos: 8 až 9 percent ročne
K akému percentu by sa mal investor v druhom pilieri priblížiť s výnosmi? Koľko by mohol dostať?
Štandardný očakávaný výnos v indexovom fonde je osem až deväť percent ročne v priemere. V dlhopisovom fonde je to menej ako dve percentá. Každý, kto má dlhý čas do odchodu do dôchodku, by teda mal byť v indexovom fonde. Dlhopisové fondy sú skôr na stabilizáciu úspor pred odchodom na dôchodok.
Ak teda investor neuvidí na ročnom výpise toto percento, má dôvod byť znepokojený?
Treba povedať, že ide o priemerný výnos. Nie je ho teda možné dosiahnuť každý rok. Krátkodobo môže byť dokonca záporný. Stačí sa pozrieť na históriu indexových fondov v druhom pilieri od roku 2012. Vidíme výkyvy, keď v niektoré roky bol výnos plus 20 a iné mínus 20 percent. V priemere to však vychádza na zhruba deväť percent ročne.
Politické riziko
Ako hodnotíte aktuálne zníženie odvodu na štyri percentá? Nejde o sabotáž druhého piliera?
Je pravda, že znižovanie odvodu oslabuje sporiacu schému a na nej stojí udržateľnosť dôchodkového systému ako takého. Bolo by teda dobré odvod postupne opäť zvyšovať.
Má pre sporiteľa význam prispievať si dobrovoľne?
Určite áno. Môže to by kompenzácia zníženia povinného odvodu. Na dôchodku tieto vklady určite pocítite. Je to dôležité najmä u samostatne zárobkovo činných osôb, ktoré si platia minimálne odvody. Môžu si tak individuálne zvyšovať budúci dôchodok.
Nehrozí však politické riziko straty vkladov v budúcnosti?
To si vôbec nemyslím. Ide o súkromný majetok, ktorý si človek tvorí z vlastného vrecka. Navyše nepredpokladám, že by sa niektorá vláda odvážila siahnuť na majetok ľudí. V druhom pilieri je už 1,9 milióna sporiteľov. Ťažko by sa to vysvetľovalo aj na medzinárodnej úrovni.
Súčasný predseda vlády vyjadril pred voľbami ľútosť z toho, že druhý pilier v minulosti nezrušil. Ako vnímate aktuálnu vládnu rétoriku?
Vláda potrebuje znížiť deficit. Odvody sú teda v predmete jej uvažovania. Minister práce Erik Tomáš sa však vyjadril, že zákon meniť nechce. Nemyslím si teda, že by vláda mala v úmysle druhý pilier zlikvidovať.
