„Až do svojich dvadsiatich som vôbec nebol schopný hovoriť na verejnosti,“ tvrdí miliardár a podľa Forbesu druhý najbohatší človek sveta Warren Buffett v knihe od Gilian Zoe Segala Getting There: A Book of Mentors. „Len samotná myšlienka na to ma desila,“ opisuje v nej dnes legendárny investor. Veľmi skoro si vraj ale uvedomil, že bez zvládnutia verejných vystúpení sa v živote ďaleko nedostane.
A tak sa zapísal do kurzov zostavených uznávaným spisovateľom a lektorom verejného vystupovania Daleom Carnegiem. Možno vás to prekvapí, ale certifikátu o absolvovaní tohto kurzu si „veštec z Omahy“, ako Buffetta prezývajú, cení vraj najviac zo všetkých, ktoré v živote získal. „V kancelárii nemám ani svoj diplom z univerzity v Nebraske, ani ten z Kolumbijskej, ale práve tento certifikát, pekne zarámovaný,“ tvrdí Buffett. A je to pravda.
Absolvovaním kurzu sa ale učenie ako vystupovať na verejnosti pre geniálneho finančníka len začalo. Hneď po tom, čo ho získal, totiž začal pôsobiť ako lektor verejných prejavov na univerzite vo svojej rodnej Omahe. „Vedel som, že ak nezačnem pred ľuďmi hovoriť okamžite a pracovať s nimi, všetko, čo som sa naučil, mi bude k ničomu a ja sa vrátim tam, kde som bol.“ Dnes Buffett s obľubou hovorí, že tvrdá práca na jeho verejnom vystupovaní bolo to najdôležitejšie, čo mu neskôr pomohlo k jeho ohromným úspechom. A zrejme na tom niečo je.
Vo svojej praxi, keď sám učím ľudí komunikovať a verejne vystupovať, sa snažím rozbiť jeden z najväčších a zároveň skoro nesmrteľných mýtov — že ľudia, ktorí dokážu ostatných inšpirovať a vedia vystupovať a hovoriť pred trebárs aj tisícčlenným publikom, majú prirodzený talent. Nie je to tak. Je to vlastne úplne opačne.
Rovnako tak, ako sa nikto nenarodil čoby expert na PowerPoint (aspoň ja o nikom takom neviem), lídri, ktorí majú dar vystupovať pred ľuďmi, na sebe musia naozaj veľa a tvrdo pracovať a svoj talent rozvíjať. Mnohí z nás vidia len finálny výsledok, teda sebavedomého rečníka, ale už nevidíme, čo obnáša to, aby sa človek na skutočne profesionálnu úroveň dostal. A platí to v biznise aj v politike.
Keď v roku 1964 prehral senátor Barry Goldwater prezidentské voľby, bola to dobrá správa pre Lyndona Johsona, ktorý sa vďaka tomu stal americkým prezidentom. Bola to ale dobrá správa aj pre nastupujúcu hviezdu republikánskej strany Ronalda Reagana, muža, ktorého dodnes označujú za majstra verejných prejavov, a človeka, ktorého pre jeho charizmu milovali milióny ľudí.
Ako vo svojej novej knihe Reagan: The Life tvrdí historik HW Brands, vďaka skvelému prejavu Time for Choosing, ktorý sa vysielal po celých USA a v ktorom vtedy málo známy politik Goldwatera podporil, Reagan na seba upozornil a mnoho republikánov došlo k tomu, že za kandidáta vybrali zlého muža.
Tu je záznam Reaganova prejavu Time for Choosing:
Hoci sa Reagan sám mohol vtedy čudovať svojmu úspechu, Brands tvrdí, že rozhodne nebol nepripravený. „Svoje rečnícke zručnosti zdokonaľoval už od doby, kedy pracoval v rádiu, celý čas na sebe tvrdo pracoval.“
Brands má na mysli osem rokov, kedy Raegan hosťoval v seriáli General Electric Theatre, ktorý platilo vtedajšie PR oddelenie spoločnosti GE. Súčasťou Reaganovej zmluvy boli, okrem uvádzania programu samotného, aj povinné cesty po 40 amerických štátoch, počas ktorých musel hovoriť pred štvrť miliónom zamestnancov v 139 továrňach GE. Tým sa jeho rečnícke schopnosti len zdokonaľovali a vybrusovali.
Aj napriek týmto skúsenostiam bol Reagan vo svojom prejave na podporu Goldwatera údajne stále neistý, podľa Brandsa si prišiel trápny až do jeho polovice. Ľudia sa ale aj tak zdvihli zo stoličiek a tlieskali mu. „Ich podpora Reagana upokojila,“ dodáva Brands.
O dva roky neskôr, v roku 1966, sa Reagan stal guvernérom Kalifornie a o 15 rokov neskôr 40. prezidentom USA. Väčšina z nás ho dnes vníma ako brilantného komunikátora a muža mnohých inšpiratívnych prejavov, ale len málokto vie alebo si uvedomí, že aj taký velikán, akým Ronald Reagan bol, sa to všetko naučil až po mnohých rokoch rozprávanie pred publikom.
Z týchto dvoch príbehov vyplývajú dve lekcie. Po prvé, využite každú príležitosť na to, aby ste mohli hovoriť pred publikom, bez ohľadu na množstvo ľudí, ku ktorému hovoríte. Čím častejšie sa k tomu dostanete, tým lepší časom budete. Po druhé, zabudnite na to, že nikdy nebudete skvelým rečníkom len preto, že máte pocit, že vám to dnes nejde. Stretol som veľa ľudí, ktorí sa necítili len nepríjemne, ale v určitom bode v živote mali z rozprávania na verejnosti vyložene hrôzu. Dnes sú títo ľudia považovaní za najlepších a najinšpiratívnejších rečníkov sveta.
Máte úplne rovnaký potenciál, tak sa prestaňte vyhovárať.
Autor Carmine Gallo píše pre Forbes US o komunikácii, je spíker, poradca a autor knihy The Storyteller’s Secret.