Magdaléna Feldeková — Slovenka, ktorá naučila Čechov čítať Dana Browna. Tak opísal úspešnú vydavateľku a šéfredaktorku český magazín Forbes. Napriek tomu, že si ako centrum svojho knižného biznisu vybrala našich západných susedov, prvé skúsenosti naberala ešte na Slovensku.
Ako už jej meno naznačuje, patrí do rodiny Feldekovcov, ktorí po revolúcii založili vydavateľstvo Columbus. A aj keď je Magdaléna Feldeková vyštudovaná tlmočníčka a prekladateľka, a tejto profesii sa aj spočiatku venovala, to, že má nos na bestsellery, sa ukázalo už vtedy. Na pulty totiž priniesla titul Svet tajomných síl Arthura C. Clarka, ktorý bol v tom čase masovo sledovaný v televízii.
Svoje vlastné vydavateľstvo Metafora riadila od roku 2001, koncom roka 2018 ho predala českému gigantu Grada Publishing, ktorý sa predtým sústredil viac na odbornú literatúru. Magdaléna Feldeková zostala vo vedení vydavateľstva Metafora ako jeho šéfredaktorka.
Vydavateľský dom Grada, ktorý je trojku na českom trhu, vďaka tomuto obchodu obohatil svoje portfólio o ženskú literatúru, thrillery či knihy o sebarozvoji a DIY publikácie. Medzi najznámejšie tituly Metafory patrili Sex v meste, Jedz, modli sa a miluj či bestsellery Dana Browna, rok pred predajom vydávala okolo 40 titulov a dosiahla obrat 16 miliónov českých korún (viac ako 600-tisíc eur).
O biznise v dvoch svetoch
Prečo ste sa rozhodli predať svoje vydavateľstvo Metafora českej Grade?
Pokiaľ ide o distribúciu kníh, tak sa situácia na trhu stále zhoršovala. Malé vydavateľstvá sa do kníhkupectiev nevedeli dostať inak, ako cez veľké distribúcie. A tie sú v Čechách často súčasťou vydavateľstiev. Napríklad Euromedia vlastní niekoľko vydavateľských značiek a bola aj naším najväčším distribútorom. Postupne sa zhoršovala platobná morálka a začali sa prejavovať problémy s cash flow. Takže, keď som dostala ponuku od Grady, že by chceli obohatiť svoje portfólio o naše tituly, začala som uvažovať. Trvalo to skoro rok, kým sme sa nakoniec dohodli. Grada má vlastnú distribúciu, širšie pole pôsobnosti a aj možnosti na to, aby knihy lepšie propagovala.
Viete si predstaviť, že by ste v aktuálnej situácii pokračovali ako samostatná jednotka?
Len veľmi ťažko. Aj keď sa to nezdá, aj malé vydavateľstvo má pomerne veľkú réžiu. V Metafore sme pracovali dokopy šiesti. Pochopiteľne, museli sme mať vlastné sklady a kancelárie. A každomesačné fixné náklady.
Aké sú ešte rozdiely medzi malým vydavateľstvom a korporátom?
Korporát má svoje pravidlá, veľmi veľa tabuliek, na množstvo vecí sa pozerá cez čísla. Samozrejme, tie boli dôležité aj v malom vydavateľstve, ale keďže sme boli skoro ako rodina, tak boli naše vzťahy kompaktnejšie. Kládli sme dôraz na knihy, ktoré nám boli blízke. Robili sme to s láskou.
Dokázali ste sa „svetu čísel a tabuliek“ už prispôsobiť?
Grada to má, podobne ako aj iné veľké vydavateľstvá, vymyslené veľmi dobre. Metafora je síce súčasťou Grada Publishing, ale zachováva si svoju vlastnú značku. To považujem za výhodu. Tituly si naďalej vyberáme sami, musí ich však schváliť redakčná rada. Myslím si, že nám nechávajú pomerne voľnú ruku, čo považujem za príjemné.
Napriek predaju vydavateľstva Feldeková tvrdí, že majú pri výbere kníh voľnú ruku. Foto: Michael Tomeš
Bolo to, že budete mať voľnú ruku, súčasťou dohody?
Grade sa zdalo veľmi rozumné pokračovať v tom, čo už je zabehnuté a funguje. Máme vystavané jednotlivé edície, ktorým sa darí, majú svoje renomé. Niektoré existujú viac ako 10 rokov. Iné sme vytvorili už v rámci Grady a sú veľmi úspešné. Myslím si, že naša spolupráca funguje dobre.
O pojme ženská literatúra
Aké typy kníh tvoria gro vášho biznisu?
Vydávame pomerne veľké množstvo literatúry pre ženy. Napríklad mám veľmi rada našu edíciu beletrizovaných životopisov, ktoré majú zjednotenú grafiku. Keď ich máte na polici vedľa seba, tak je jasné, že patria do jednej edície. Sú to väčšinou knihy o známych či menej známych osobnostiach. O ženách, ktoré buď niečo dosiahli, alebo boli krkom, ktorý hýbe hlavou slávnych manželov. Snažíme sa vyberať príbehy, ktoré sú buď známe, alebo sa postupne kultúrna obec s nimi zoznamuje. Mali sme knihu o Fride, o Picassovej múze Dore Maar či o filozofke Simone de Beauvoir.
Nedávno vyšla kniha o Coco Channel, ktorá určite mnohých veľmi poteší. Edícia, ktorú sme začali tvoriť približne pred 1,5 rokom v rámci Grady, sa volá 7lásky a rovnako ju spája zjednotený grafický dizajn. Vyberáme do nej príbehy o láske, priateľstve a, prirodzene, romantiku. Za tie roky sa nám podarilo vybudovať niečo, čo je naozaj pre nás charakteristické.
Pre časť ľudí sa pojem ženská literatúra rovná pojmu červená knižnica. Je to tak?
Dnes sa pod pojem ženská literatúra už vôbec neradia len červená knižnica či klasické romantické romány. Samozrejme, že tam stále patria, majú aj svoj podiel na trhu a svojich čitateľov. Určite pod pojem ženská literatúra patria aj vážnejšie diela, ktoré idú do hĺbky. Či už popisom postáv, charakterom a vlastne celým dejom. Riešia problémy, s ktorými sa ženy stretávajú aj v bežnom živote.
Ktorá kniha vás v poslednom období zaujala takouto charakteristikou a išla na odbyt vo vašom vydavateľstve?
Je toho naozaj veľmi veľa. Pre ilustráciu by som uviedla napríklad titul „Sicilští lvi: Sága rodu Floriů“ talianskej autorky Stefanie Auci.
Čítajú vás aj muži?
Naše štatistiky hovoria, že prirodzene prevažujú ženy. Ale pomerovo to je zhruba 65 percent na 35 percent.
Považujete sa za feministku?
Myslím, že ženy majú mať úplne rovnaké postavenie v spoločnosti ako muži. A takisto aj rovnaké šance. Stále je náš svet príliš maskulínny.
O čítaní vo voľnom čase a konkurencii
Líši sa váš osobný čitateľský záujem od toho, čo vydávate?
Ak mi to čas dovolí, zablúdim aj do iných vôd. Veľmi rada si prečítam aj knihy z iných vydavateľstiev. Mám rada aj faktografie, biografie, ale nepohrdnem ani dobrou detektívkou či ženským románom.
Romány o ženách a pre ženy tvoria podstatnú časť titulov, ktoré vydáva Metafora. Foto: instagram/nakladatelstvimetafora
Stalo sa vám, že ste sa rozhodli vydať knihu, po ktorej ste siahli vo voľnom čase a nebola súčasťou edičného plánu?
Úplne takto to nefunguje. Edičný plán sa robí na rok aj dva dopredu. Dostávame takzvané rights listy s ponukou a krátkym popisom knižiek. Keď sa nám daný titul podľa anotácie páči, vyžiadame si rukopis na posúdenie. Ak nám vyhovuje, uchádzame sa o licenciu. Často však nie sme sami, kto má o knihu záujem. Vtedy príde na rad aukcia, potom už hrajú primárnu rolu len peniaze.
Musíte sa s inými vydavateľmi predbiehať často aj na takých malých trhoch ako je Česko a Slovensko?
Určite áno, aj práve teraz sme v jednej aukcii.
Kto sú vaši najväčší konkurenti?
Sú to, prirodzene, dvaja najväčší giganti. Albatros a Euromedia, prípadne niektorí menší hráči. Avšak, keď ste v aukcii, tak neviete, proti komu stojíte. Dozviete sa to často až potom, keď kniha vyjde.
Podľa čoho si vyberáte, o ktorý titul sa budete uchádzať? Riadite sa šiestym zmyslom?
Veľkú úlohu určite zohráva historická skúsenosť. Nechcem tvrdiť, že dokonale poznám vkus čitateľov. Ten je, ako pri slovenských, tak aj pri českých čitateľoch nevypočítateľný a neexistuje naň rovnica, tabuľka či definícia, podľa ktorej by sme vedeli, čo bude a čo nebude fungovať. Stáva sa, že sme prišli na trh s knihou, o ktorej sme si mysleli, že bude terno, a nevyšlo to, rovnako aj naopak.
Ktoré tituly to boli?
Tých je neúrekom. Pozitívne nás prekvapila napríklad kniha „Můj dědeček by mě popravil“, čo je faktografia s témou druhej svetovej vojny. Román „Ještě to nebalím, vzkazuje babička“ sa dočkal dotlače krátko po vydaní. Veľkej obľube sa tešia aj knihy z edície Mystický léčitel.
O bestselleroch
Český Forbes o vás napísal, že ste Čechov naučili čítať Dana Browna. Čo ste si pomysleli, keď ste prvýkrát videli knihu Da Vinciho kód?
Vedela som, že to jednoznačne bude úspešné. Ale posledných 20 strán z tejto knihy a rovnako aj z Anjelov a démonov by som vyhodila. Bolo to na mňa až príliš akčné. No témy jednej aj druhej knihy som považovala za natoľko provokatívne a v tom období v celosvetovom kontexte veľmi aktuálne, že som si povedala, že to musí fungovať.
Čo je podľa vás známkou bestselleru?
V prvom rade musí byť kniha dobre napísaná, dynamická, musí mať tempo a zaujímavú tému. Ak má byť komerčne úspešná, mala by hovoriť jazykom, ktorý nie je príliš prekombinovaný. No musí byť stále natoľko zaujímavý, aby sa s ním čitateľ dokázal stotožniť. Postavy musia byť vykreslené spôsobom, že ich máte pred očami, akoby ste pozerali film. Ak je kniha takto napísaná, tak sa mi často stáva, že si po jej dočítaní poviem, že by to bol úžasný film.
Spomenuli ste komerčný úspech. Avšak aj vo vašom portfóliu sú knihy, ktoré majú užšie publikum, nie sú komerčné.
Aj takéto knihy patria do portfólia vydavateľa. V takomto prípade sa prvý náklad vytlačí v menšom množstve. Ak sa kniha presadí, stále je možnosť ju dotlačiť.
Akú trvanlivosť majú bestsellery?
Ak má kniha dobrú marketingovú podporu, tak sa na vysokých priečkach v čítanosti drží zhruba pol roka. Následne by o ňu mal byť záujem ešte dva roky. Sú aj zázračné knihy, ktoré sa držia v predaji dlhé obdobie a fungujú samospádovo alebo „šepkandou“. Je dôležité, aby o nich ľudia hovorili, blogeri písali.
O slovenských autoroch
Ako je na tom motivačná a sebarozvojová literatúra?
Aj v tomto smere existujú publikácie, z ktorých už predávame aj tretie vydanie a stále sa dotláča. Napríklad Emočnú inteligenciu od Daniela Golemana vydávame od roku 2005 a stále je žiadaná.
Je po tomto type literatúry väčší dopyt ako v minulosti?
Z mojej skúsenosti môžem povedať, že Slováci a Česi sú tomuto druhu kníh otvorení. Vydávali sme tento typ literatúry ešte v čase, keď som pôsobila na Slovensku, a robíme to stále. V posledných rokoch záujem silnie, pretože sa ľudia zaujímajú o to, ako sa zlepšiť, posúvať.
Stáva sa, že sa niektorému titulu v jednej krajine extrémne darí a v inej je to prepadák?
Konkrétny titul pomenovať neviem, ale keď sa historicky zamyslím, tak určite áno. Neplatí dokonca ani to, že čo je bestseller v západnom svete, musí byť bestseller aj u nás. Okrem toho, keď som sa pozrela na rebríčky najpredávanejších kníh, tak na Slovensku figuruje veľa pôvodných autorov. To isté sa dá povedať o českých autoroch.
Chcú Česi čítať slovenské knihy?
V slovenčine už čím ďalej tým menej. Ale so slovenskými autormi problém nemajú. Tým, že dorástla nová generácia, ktorá nezažila Československo, tak väčšinou slovenčine až tak nerozumie.
Našli ste chybu? Napíšte nám na [email protected]
