Ivana Beláková je rodáčka z obce Kostolné pri Novom Meste nad Váhom, no už viac ako dekádu žije za veľkou mlákou svoj sen. Jej tetovania poznajú nadšenci tohto umenia po celom svete a zdobia telá aj niektorých známych osobností. Nasledujúci rozhovor sme nahrávali, keď bolo v Bratislave päť hodín popoludní, no u Ivany bolo ešte ráno. V súčasnosti totiž žije a pôsobí v kalifornskom Long Beach.
Ako sa začal váš príbeh? Ako ste sa dostali zo Slovenska do Los Angeles?
Zo Slovenska som odišla zhruba pred 20 rokmi. Žila som v rôznych kútoch sveta. Pomerne dlho v Austrálii, potom v Karibiku, v rôznych európskych mestách, ale aj na Novom Zélande. Keď som v roku 2009 cestovala po USA, tak som prišla na Long Beach, dostala som pracovnú príležitosť a o nejaký čas som tu zostala natrvalo. V Amerike som vždy chcela bývať. Samozrejme, musela som si vybaviť víza, čo sa mi podarilo, a zostala som tu.
Rok 2009 bol poznačený krízou. Aké bolo v tom čase začať v USA pracovať či podnikať?
V tom čase som ešte nemala vybudovanú stálu klientelu, tak ja konkrétne som krízu nepocítila. Vtedy som tu ešte nebola úplne usadená. Z časti som fungovala aj na východnom pobreží a navštevovala som mnohé tetovacie konvencie (špeciálne tatérske výstavy so súťažami, pozn. red.). Robila som to najmä preto, aby ma ľudia spoznali a vybudovala som si klientelu. Nastálo som sa sem presťahovala až v roku 2012.
Kto je naša najpopulárnejšia celebrita a kto nás už otravuje?
Toto je najnovší prieskum
Napriek tomu, ako dokáže Slovenka, respektíve cudzinka začať v USA podnikať a otvoriť si vlastné štúdio?
Ja si myslím, že by som to dokázala urobiť hocikde. Tieto veci závisia od človeka, nie od krajiny. Keď niečo chceš a ideš si za tým, tak si myslím, že sa cesta dá nájsť. Ak by som žila aj v nejakej úplne inej krajine, tak by som urobila to isté. Verím v to, čo robím, mám pre to vášeň. Môžem povedať, že istým spôsobom to bolo aj jednoduché, pretože som mala cieľ a išla som si za ním. Je oveľa jednoduchšie niečo dosiahnuť, keď má o tom človek jasnú predstavu.
Čomu ste sa venovali doma?
Okrem tetovania som nikdy v živote nič iné nerobila. Keď som končila školu, tak sa ma kamarátka opýtala, či by som nechcela vyskúšať tetovanie. Dovtedy som iba kreslila, no táto myšlienka sa mi veľmi zapáčila. Hneď ako som dokončila štúdium, začala som tetovať kamarátov, trénovala som aj na rodine. Pred tým, ako som odišla do zahraničia, som na Slovensku tetovala približne rok. To boli začiatky mojej kariéry.
Museli ste dlho presviedčať svojich známych, aby sa nechali tetovať, keď ste potrebovali trénovať?
Mala som šťastie, pretože vtedy na Slovensku nebolo až toľko tetovacích štúdií. Tetovanie v tom čase nebolo úplne dostupné, no pre ľudí stále viac a viac atraktívne. Moja generácia už bola úplne iná ako generácia mojich rodičov. Nevnímali sme tetovanie ako niečo, čo patrí len do magazínov alebo to nosia len motorkári. Takže moji známi tetovanie chceli a nemala som vôbec problém ich presvedčiť. Dokonca sa mi ponúkali sami.
Miesto a jedno slovo
Mnoho magazínov vás označuje za umelca, ktorého štýl je rozoznateľný na prvý pohľad. Ako ste si ho našli?
Asi to prišlo prirodzene. Pár rokov som cestovala po svete pomerne intenzívne a mojím cieľom bolo spoznávať rôzne kultúry od Karibiku cez Pacifik až po Áziu. Tieto všetky krajiny a kultúry ma ovplyvnili. Prvých 15 rokov som experimentovala. Robila som čierne tetovania, z ktorých sa vyvinuli farebné, potom som začala robiť viac realistické, neskôr zasa grafické. Prirodzene sa to vykryštalizovalo. Rovnakú cestu som absolvovala aj v minulosti pri tvorbe ilustrácií a grafitov. Jednoducho povedané, po celý čas vo mne bola istá forma esencie, ktorá vyplávala na povrch po rokoch a takto sa zrodil môj štýl.
Vizážistka a influencerka Lucid: Nevypínam.
Moja hlava pracuje od zvonenia budíka až kým nezaspím
Dočítala som sa, že pri práci postupujete tak, že od zákazníka chcete len miesto, kde chce tetovanie a jednoslovne, čo by to malo byť. Stretla ste sa už s tým, že to niekomu vyslovene prekážalo?
Ľudia, ktorí chcú mať tetovanie a ešte žiadne nemajú, sú upretí na určitú predstavu. Možno je to aj preto, že tento proces nikdy neabsolvovali, nerozumejú, ako to funguje. Tetovať kožu je totiž niečo úplne iné, ako kresliť na papier. Toto je väčšinou vec, ktorú im musím vysvetliť. Takže keď za mnou príde zákazník, tak sa najskôr rozhodnem, aká farba by sa hodila. Veľkosť tetovania závisí podľa tela, respektíve postavy, aby to pekne sedelo. Toto konzultujem s klientom, rozprávam sa s ním. Každý má za sebou nejaký príbeh či emóciu, ktorú chcem dať do tetovania. Moje diela ho majú, nechcem, aby boli len obrázkami, ktoré dávam na telo. Takže zrejme aj to je to, čo je na mojej práci rozoznateľné.
Dá sa vôbec nájsť pri takejto práci rutina?
Áno. Mám ju počas bežného pracovného dňa. Vstávam okolo šiestej, občas sa chodím pred prácou prejsť, prejdem si aktuálny dizajn, ktorý sa chystám tetovať. Denne beriem iba jedného klienta, s ktorým strávim približne šesť až sedem hodín. Po práci doma ešte trávim okolo päť hodín denne za počítačom pripravovaním iných projektov.
Dokáže sa jeden klient nechať šesť až sedem hodín tetovať?
Čo sa týka čistého času tetovania, tak robím približne päťhodinové sedenia. Ľudia už dnes vďaka umrtvovacím krémom a sprejom vydržia oveľa dlhšie ako kedysi. Zvyšný čas teda tvorí dolaďovanie detailov, samotné kreslenie mi zaberie zhruba hodinku, niekedy aj dve.
Ako dlho čakajú zákazníci, kým sa k vám dostanú?
Záleží to od toho, kde sa momentálne nachádzam. Ak je to v čase, keď som doma na Long Beach, tak to môže byť aj zajtra, pretože mám otvorenejší kalendár. Často cestujem a nechcem rušiť alebo preobjednávať svojich klientov. Ale napríklad objednávky v Európe či v iných kútoch sveta si musím plánovať aj tri až šesť mesiacov dopredu, aby som si mohla naplánovať aj cestu. Takže v Londýne, Paríži, ale aj na Slovensku musia ľudia čakať dlhší čas.
Ivana sa začala tetovaniu venovať ihneď po škole. Foto: archív Ivany Belákovej
Keď už spomíname Slovensko. Kedy sa sem najbližšie chystáte?
Hneď, ako sa otvoria hranice s USA. Dúfam, že v júli alebo v auguste sa už bude dať cestovať. Už sa neviem dočkať.
Máte na konte množstvo ocenení, no stále ste mladá. Dá sa dosiahnuť z kariérneho hľadiska pri tetovaní ešte viac?
Samozrejme, stále mám veľmi vysoké ciele. Síce som snívala dostatočne veľa aj v mladšom veku, ale keď sa na to teraz spätne pozriem, mohla som aj viac. Čo sa týka vyslovene tetovania, tak to chcem zobrať trochu z iného uhla. Mojím snom je spolupracovať s high fashion módnymi domami, ako je napríklad Louis Vuitton či Gucci.
Chcete svoje dizajny prenášať na ich oblečenie?
Už mám vlastnú značku oblečenia a nejaké veci vyrábam aj sama. Ale čo sa týka tohto projektu, tak sa mi už podarilo komunikovať so Saint Laurent, ale dohoda zatiaľ nepadla. Myslím si, že to ešte len príde, niektoré veci mi trvajú trochu dlhšie, ale keď mám nejakú métu, tak je to určite toto. Už pár rokov mám tento sen, ale až teraz som na tom začala pracovať. A ak toto číta niekto, kto ma vie napojiť na Louis Vuitton alebo na Gucci, prosím, ozvite sa. (usmieva sa)
Inšpirácia v ľuďoch
Ako by to malo vyzerať?
Kombinácia mojich dizajnov s ich motívmi na oblečení bude fantastická kolaborácia.
Stalo sa vám niekedy, že ste si povedali, že už nikdy nič nenakreslíte, pretože nemáte absolútne žiadnu inšpiráciu?
Asi až do takéhoto stavu som sa nikdy nedostala. Boli obdobia, keď som cítila, že ma opustila inšpirácia. Aj teraz, vo svetle všetkých týchto udalostí sú také dní, že nie som úplne stimulovaná alebo inšpirovaná. Ale všetko si dokážem otočiť na niečo pozitívne. Momentálne čerpám inšpiráciu z ľudskej emócie. Ľudia sú depresívni, smutní, majú svoje problémy, no snažím sa na to pozrieť z opačnej strany. To ma istým spôsobom inšpiruje tvoriť krásne umenie. V posledných mesiacoch, či už pre koronakrízu, ale aj pre protesty, ktoré v USA teraz zažívame, tak som dostávala zo Slovenska a Česka veľa správ. Ľudia sa veľmi zaujímajú o tieto témy alebo napríklad aj o tému sexuality, kde takisto nachádzam inšpiráciu. Inšpiruje ma, že sa pýtajú, že ich to zaujíma. Keď vidím, že majú záujem a chcú vedieť niečo nové.
Keď sme už načali aktuálnu situáciu v USA. Ako to momentálne vyzerá vo vašom susedstve?
Posledné mesiace sme, ako všetci, žili koronavírusom. Pred pár dňami začali masívne protesty. Niektorí ľudia to zároveň využili a pustili sa do vykrádania a rabovania obchodov. Najhoršie to bolo zhruba pred týždňom (rozhovor bol nahrávaný 8. júna, pozn. red.), keď boli vypálené mnohé miesta v Los Angeles. Čo sa týka Long Beach, tak to pozitívne, čo som zaregistrovala, bolo, že na druhý deň po vypalovaní a rabovaní sa ľudia zo susedstva zozbierali a pomáhali čistiť mesto. Z tohto vznikla napríklad pekná iniciatíva. Mesto totiž vyplnilo výklady drevenou ochranou, aby ich ľudia ďalej nerozbíjali, a teraz na ne chodia umelci maľovať. Pripojila som sa aj ja, neskôr z toho vznikne mestská výstava. Aj keď je tu toľko negatív, tak sa to v našom mestečku snažíme otočiť na niečo pozitívne. Long Beach je oproti Los Angeles mierumilovné mesto, takže nás prekvapilo, čo sa tu dialo pred týždňom. Bolo to ťažké stráviť aj mentálne, aj keď ja sa dokážem obrniť. Vidím však na kamarátoch, že majú strach a, samozrejme, bolo mi ľúto, keď mali zdemolovaný biznis.
Celé sa to deje na pozadí pandémie. Ako toto ochorenie ovplyvnilo vaše podnikanie?
Musím povedať, že za tie tri či štyri mesiace, odkedy tu máme túto situáciu, tak je pre mňa najväčším negatívom, že nemôžem vycestovať do Európy a iných krajín. Na druhej strane mi to osobne veľa dalo, pretože som sa naučila množstvo nových vecí. Napríklad som sa naučila viac pracovať so sociálnymi médiami, viac som komunikovala s ľuďmi, učila som sa robiť rôzne videá, ale aj variť. Keď som netetovala, tak som tvorila dizajny na oblečenie, vybudovala som si celý e-shop, kde predávam svoje veci. Mala som veľmi veľa práce, takže to nebolo len o tom, či som fyzicky tetovala, ale tvorila som každý deň. Myslím si, že som pracovala ešte viac, pretože som sa snažila zamestnať mentálne, aby som cez toto obdobie prešla a vyťažila z neho čo najviac.
Mohli ste tetovať bez problémov?
Nie, samozrejme, že som musela množstvo zákazníkov zrušiť. Stále máme zatvorené štúdiá. Mohla som tetovať súkromné zákazky, nejaké celebrity, ale teda naozaj len ľudí, ktorých som poznala. Zákazníkov som musela preložiť všetkých. Ale o dva týždne odchádzam na Miami, kde je už všetko otvorené, takže tam budem môcť bez problémov tetovať.
Svojimi dizajnmi chce preraziť do sveta vysokej módy. Foto: Archív Ivany Belákovej
Na Slovensku ste sa už objavili v mnohých médiách ako tatérka hollywoodskych celebrít. Kto patrí medzi vašich klientov?
Túto klientelu som si začala budovať ešte v Austrálii, keď som tam žila. S niektorými známymi ľuďmi mám zmluvu o mlčaní, takže ich neprezentujem ani na sociálnych sieťach, pretože je to ich súkromie. Ale napríklad z tých, ktorí moju prácu ukážu, je Chris Brown. On je umelecky založený, má rád graffiti a podobne. Tetovanie hneď zverejnil na sociálnych sieťach, takže po tom som to uverejnila aj ja. Rešpektujem však rozhodnutia ostatných, či svoje kúsky chcú ukázať alebo nie.
Čo vyslovene nerada tetujete?
Keď odmietnem objednávku, tak je to preto, lebo si myslím, že nebude napríklad daný motív dobre vyzerať v mojich farbách. Alebo ak ide vyslovene o niečo negatívne, o nejaký negatívny slogan. To by som nevytetovala. Ja chcem ľuďom dávať to pozitívne, a za tým si stojím.
A čo v prípade, že vás ľudia presviedčali a trvali na tom?
Stalo sa mi to, aj mi ponúkali raz takú sumu za tetovanie, ale odmietla som. Mňa tetovanie robí šťastnou, chcem mať tento pocit. Takže, keď niečo tetujem, som prieberčivá, pretože pri tom chcem mať radosť. Keď si myslím, že s niečím vnútorne nesúhlasím, tak takého klienta si nevezmem. A je mi v tom prípade aj jedno, koľko je ochotný zaplatiť, pretože peniaze nie sú meridlom mojej práce.
Našli ste chybu? Napíšte nám na [email protected]
