Slovenka v Mexiku zachraňuje žraloky: Nezažila som strach zo žraloka, ale strach z ľudí áno

Lucia Baranová založila neziskovú organizáciu Blue Religion v Mexiku, ktorá zachraňuje ohrozené druhy žralokov a čistí oceány. Za tri roky vyzbierali takmer 30-tisíc kilogramov plastov. Okrem toho sa snažia znižovať lov žralokov tým, že rybárom ponúkajú inú prácu.

Podľa ich dát ľudia za posledných 50 rokov zabili až 70 percent celej populácie žralokov. Najväčší dopyt pritom nie je po žraločom mäse, ale po plutvách. Tie sa v porovnaní s mäsom predávajú na ázijských trhoch veľmi draho.

Luciu uchvátil oceán už v malom veku, svoj sen sa teda vybrala plniť do Mexika. Vo svojej organizácii Blue Religion ponúka expedície aj pre Slovákov, hlavnou témou je však pre ňu ochrana žralokov, výskum a čistenie oceánov nielen od plastov. K tomu pridáva aj aktivity pre školy a verejnosť, aby v ľuďoch podporili pozitívny vzťah k oceánu.

Žralok vás vidí ako potenciálnu konkurenciu. Ak okolo vás nič nie je a vidíte, že vy ste bodom záujmu žraloka, treba zachovať pokoj a udržiavať očný kontakt.

Škôlka pre mladé žraloky

V rámci projektu AMOARA sa snažíte zachrániť ohrozené druhy žralokov. Čo pre ne konkrétne robíte?

Snažíme sa zvýšiť ochranu oblastí, kde sa žraloky rozmnožujú a rodia mláďatá. Spolupracujeme s univerzitou a miestnou komunitou rybárov na štúdii dôležitosti mangrovovej oblasti v okolí San Blas, ktorá slúži ako škôlka pre mladé žraloky – miesto, kde žraloky trávia prvú časť svojho života, kým nie sú dostatočne veľké a silné na to, aby sa vydali na cestu do otvoreného oceánu. Neudržateľný rybolov má na túto oblasť ničivý vplyv, a preto sa snažíme miestnym rybárom ponúknuť alternatívny zdroj príjmu.

Máte predstavu, koľko žralokov ročne lovia v okolí Mexika?

V poslednom desaťročí ulovili 20- až 40-tisíc ton žralokov každý rok. Stav svetovej populácie žralokov z roka na rok rapídne klesá. Za posledných 50 rokov sme stratili viac než 70 percent celej populácie.

Rybolov žralokov je vo väčšine krajín úplne legálny. Najefektívnejším spôsobom ich ochrany je zvýšenie regulácií obchodu so žraločím mäsom a plutvami, po ktorých je dopyt najmä na ázijských trhoch, kde sa s plutvami obchoduje s obrovským ziskom.

Čo považujete pri ochrane oceánov za hlavný problém?

Nedostatok regulácií zo strany vlád a absentujúce regulácie v medzinárodných vodách, čo umožňuje nadmerný rybolov, znečisťovanie a iné formy degradácie oceánskeho ekosystému. Často sa stáva, že aj existujúce pravidlá nie sú dostatočne kontrolované – dôvodom je najmä korupcia. Veľa ľudí doteraz vníma oceán ako nevyčerpateľný zdroj, čo však zďaleka nie je pravda.

Od roku 2021 naši dobrovoľníci vyzbierali cez 28 500 kilogramov plastov.

Fungujete ako nezisková organizácia, ako si teda zarábate na svoje aktivity?

Financujeme ich z expedícií, ktoré organizujeme. Nežiadame teda o žiadne podpory alebo granty, ale všetko platíme z vlastných aktivít. To nám zaručuje nezávislosť, ktorá je dôležitá, obzvlášť v krajine ako je Mexiko, kde je pomerne vysoká miera korupcie a prípadné záujmy na ovplyvnenie našich aktivít na ochranu oceánu.

Plávanie so žralokmi

Nikdy vás pri potápaní so žralokmi neprepadol strach?

Mám k nim veľký rešpekt. V minulosti som strach pri žralokoch neraz zažila, ale nebol to strach zo žraloka, ale strach z ľudí, ktorí s nimi zaobchádzali bez rešpektu a interakcie tlačili do adrenalínu.

Pracovala som na lodi, kde boli väčšinou Američania. Často sa stávalo, že sa ľudia bezohľadne vrhali za žralokmi len kvôli fotke. Na fotku alebo video sa sústredili viac ako na samotnú interakciu. Namiesto na žraloka pozerali na kameru a vôbec nebrali ohľad na to, že sú vo vode s jedným z najväčších predátorov oceánu.

Na našich expedíciách robíme prednášky o správaní žralokov a ich reči tela. Verím, že je dôležité zvieraťu a jeho správaniu porozumieť skôr, než sa k nemu pokúsite priblížiť.

Interakcie so žralokmi sú často veľmi pomalé a pokojné, musíme k nim pristupovať ako k vrcholovým predátorom. Tak, ako by sa človek bezhlavo nerozbehol naproti levovi vo voľnej prírode, tak isto pri žralokoch treba dodržiavať isté pravidlá.

Aké pravidlá?

Byť pokojní a mať chladnú hlavu, byť vždy o krok pred žralokom, predvídať jeho správanie. Žralok je jedným z hlavných predátorov v oceáne, preto k nemu musíme pristupovať s rešpektom, sledovať podmienky vo vode, monitorovať správanie žraloka a hlavne zbytočne neriskovať.

Žralok vás nesmie vidieť ako potenciálneho predátora

Klienti si môžu zaplávať so žralokmi, delfínmi či korytnačkami. Čo ak sa na poslednú chvíľu pred potápaním so žralokmi zľaknú? Čo robíte v takomto prípade?

Často o strachoch a neistotách našich zákazníkov vieme ešte predtým, ako ich vyzdvihneme na letisku. Kľúčom k prekonaniu strachu je o ňom komunikovať. Z bezpečnostných dôvodov musíte zachovať pokoj. Keď vieme, že niekto panikári alebo stresuje, snažíme sa pri ňom byť vo vode čo najbližšie. Nikdy však našich zákazníkov do ničoho netlačíme. Keď sa niekto rozhodne sledovať zvieratá z lode, je to stále veľmi silný zážitok.

S akým najväčším strachom sa u klientov stretávate?

So strachom z útoku žralokov. Je to prirodzený strach, ktorý sme si všetci vybudovali z filmov ako Čeľuste, Smrtiaci príliv alebo MEG. Vo väčšine prípadov tento strach úplne zmizne v momente, keď majú zákazníci šancu byť so žralokom vo vode. Ten má z nás rešpekt a často trvá nejaký čas, kým sa osmelí a pripláva bližšie.

Čo by sme mali robiť pri stretnutí so žralokom?

Zachovať pokoj a pozorovať zmeny jeho správania. Pri veľkých žralokoch sa zamerajte na bod, na ktorý sa zameriavajú oni. Nazývame to bod záujmu. Je to väčšinou potenciálne žrádlo – ryba bojujúca o život, mŕtva veľryba či korytnačka. Nemôžete byť v blízkosti jeho potravy. Žralok vás vidí ako potenciálnu konkurenciu. Ak okolo vás nič nie je a vidíte, že vy ste bodom záujmu žraloka, treba zachovať pokoj a udržiavať očný kontakt. Vedia, kedy ich vidíte a kedy nie. V prípade, že sa k vám žralok začne približovať, treba si udržať pozíciu a odstrčiť ho preč. Tým mu dáte najavo, že nie ste korisť. Aj keď žralok odpláva preč, nikdy z neho nespustite oči.

Ekoturizmus a plasty v oceáne

Máte nejaký nezabudnuteľný zážitok z práce?

Na expedíciách zažívam momenty, ktoré sa slovne až ťažko opisujú: komunikovať s veľrybou matkou a získať jej dôveru s práve narodeným mláďaťom, ponoriť sa pomedzi stovky delfínov alebo prepojiť zrak s päťmetrovým žralokom.

Najsilnejší zážitok mám ale zo spolupráce s deťmi miestnych rybárov žralokov v oblasti San Blas. Sedela som obkolesená deťmi, ktorých pradedovia, dedovia a otcovia sa celý život venovali výlovu žralokov. Ukazovala som im videá, ako plávame so žralokmi. Rozprávali sme sa o ich dôležitosti v oceáne, ich správaní, reči tela. Potom jedno dievčatko vykríklo: „Aj ja by som chcela plávať so žralokmi!“ Na to sa všetci pridali: „Prosím, nauč nás to“. Bol to moment nádeje pre budúcnosť tejto oblasti.

Akým spôsobom vzdelávate ľudí o znečistení v oceánoch?

Organizujeme akcie, počas ktorých spolu s miestnou komunitou upratujeme pláže, lagúny, mangrovné lesy, rieky a pobrežné oblasti. Počas nich vysvetľujeme možnosti na redukciu odpadu v danej oblasti. V Mexickom štáte Quintana Roo máme cez 2150 miestnych dobrovoľníkov, ktorí s nami chodia čistiť pláže a pomáhajú nám so šírením prezentácií o redukcii plastov. Od roku 2021 naši dobrovoľníci vyzbierali cez 28 500 kilogramov plastov.

Od 16 rokov ste žili v Indonézii, neskôr ste sa presťahovali do Mexika. Ako by ste porovnali život v Mexiku a Indonézii so životom na Slovensku? V čom je iný?

Zo Slovenska som sa odsťahovala, keď som bola veľmi mladá. V tom čase som vedela, že chcem pracovať so zvieratami a chrániť prírodu. Uchvátil ma oceán, Slovensko by moju túžbu nenaplnilo.

S odstupom času si všímam najmä to, ako veľmi sú rôzne kultúry prepojené s najbližšou prírodou a ako veľmi je finančný a sociálno-ekonomický status spojený s „privilégiom“ starať sa o udržateľnosť. Naša kultúra je tiež oveľa viac orientovaná na výkon ako napríklad tá indonézska alebo dokonca aj mexická.

Mexičania sú veľmi spoľahliví

Aké sú najväčšie rozdiely v podnikaní na Slovensku a v Mexiku?

Čo sa týka čisto nášho obchodného zamerania, ide najmä o klientelu. Veľmi často máme za klientov Slovákov a Čechov, ktorí prichádzajú na expedície do Mexika, potom Američanov a Kanaďanov.

Ťažko sa mi porovnáva, pretože na Slovensku expedície neorganizujeme. Môžem hodnotiť len to, ako pracujeme v Mexiku. Tam musíme vo všeobecnosti počítať s pomalším tempom, ale inak sú Mexičania veľmi spoľahliví a nikdy sa nám nestalo, že by nedodržali termíny.

Kam by ste ešte chceli posunúť svoj biznis a organizáciu Blue Religion? Máte nejaké plány do budúcna?

Boli by sme nesmierne hrdí, keby sme svojím príspevkom prispeli k globálnemu cieľu „30 do 30“, ktorý usiluje o cieľ ochrániť aspoň 30 percent svetových oceánov do roku 2030. Na porovnanie, dnes je aspoň nejakým spôsobom chránených približne osem percent celosvetových oceánov, no rybolov v týchto oblastiach nie je zakázaný. Zóny, kde je rybolov úplne zakázaný, tvorí menej než jedno percento celého oceánu.

Nechceme úplný zákaz rybolovu. Snažíme sa o ochranu kľúčových oblastí, riadiť rybolov efektívne s primárnym cieľom ochrany a spolupracovať s miestnymi komunitami, ponúkať im alternatívne zdroje príjmu.

Vyhľadávanie…

Nenašli sa žiadne výsledky, skúste použiť iné kľúčové slovo!

Alebo skúste preskúmať témy

11/2024 – Na ťahu