Slovensko zareagovalo na hospodárske škody spôsobené pandémiou nového koronavírusu primeraným spôsobom. Vyplýva to z rýchleho porovnania pomoci štátu vo viacerých európskych krajinách, ktoré zverejnil na sociálnej sieti Inštitút finančnej politiky (IFP).
„V porovnaní s vybranými krajinami poskytlo Slovensko nadpriemerný okamžitý fiškálny impulz, kde patria opatrenia ako uvoľnenie pravidiel pri poberaní nemocenského, ošetrovného (OČR) príspevku na udržanie zamestnanosti, alebo daňové úľavy,“ konštatuje IFP. Naopak, štát však zaostáva v opatreniach zameraných na likviditu, ako sú odklady niektorých platobných povinností, poskytovanie pôžičiek či záruk pre domácnosti a firmy.
Slovensko poskytlo relatívne veľa peňazí na uvoľnené podmienky na čerpanie ošetrovného. Podpora udržania pracovných miest a živnostníkov je porovnateľná s ostatnými krajinami, ktoré zverejnili plánované výdavky na tieto nástroje. „Štáty, ktoré na podporu mzdových nákladov firiem vyčlenili menší objem zdrojov ako Slovensko, plánujú minúť viac na daňové úľavy pre firmy (Francúzsko), alebo kompenzáciu fixných nákladov firiem (Dánsko),“ priblížil IFP.
Ak je Covid-19 ako ostatné pandémie,
môžeme čeliť dekádam ekonomického výpadku
Pri porovnávaní je však potrebné podľa IFP brať do úvahy, že potreba uvoľnenia pravidiel je vyššia v krajinách, kde sú v normálnych časoch menšie automatické stabilizátory, napríklad v prípade dávky v nezamestnanosti. „Štedrejší systém poskytuje účinnejšie a automatické poistenie počas krízy, aj keď v normálnych časoch môže znižovať motiváciu pracovať. Slovensko viac ako inde dbá na zásluhovosť, čo však v kríze znižuje efektivitu sociálneho systému ako makroekonomického poistenia,“ priblížil IFP s tým, že v súčasnosti je kľúčová vo všetkých krajinách funkčnosť inštitúcií, ktoré musia zabezpečiť, aby sa peniaze dostali k občanom čo najskôr.
„Porovnania ekonomických balíkov sú indikatívne vzhľadom na to, že neexistuje jednotná metodika. V situácii obrovskej neistoty ohľadom ekonomického vývoja môžu odlišné predpoklady výrazne ovplyvniť výsledky,“ upozornil IFP.
V prípade Slovenska priama pomoc z rozpočtu predstavuje 3,2 % hrubého domáceho produktu (HDP), odklady daní a odvodov 1,2 % HDP a pomoc vo forme inej likvidity dosahuje 1,6 % HDP. Česko na priamu pomoc z rozpočtu vyčlenilo 1,6 % HDP (viac v tabuľke vyššie). IFP však upozorňuje, že konečné výdavky sa od plánov môžu výrazne líšiť a zároveň čísla sa veľmi dynamicky menia.
Našli ste chybu? Napíšte nám na [email protected]
