Prejavy hnevu na sociálnych sieťach v online diskusiách vzrástli po pokuse o atentát na premiéra o 53 percent. Naopak, tie pozitívne sa prepadli o 31 percent.
Čísla vyplývajú z analýzy 600-tisíc komentárov z viac ako 60 profilov médií a verejných inštitúcií na Slovensku. Paradoxne klesli prejavy smútku, a to o 32 percent. Prejavy vľúdnosti zas klesli o 56 percent. Úzkosť naopak narástla o 50 percent. Komentáre hodnotil technologický startup elv.ai, ktorý sa zameriava na moderáciu online priestoru.
„Dlhodobo sledujeme, ako spoločenské udalosti ovplyvňujú náš online diskurz. Zvýšená úroveň hnevu, úzkosti a neistoty je podľa našich meraní často spájaná práve s politickými udalosťami. Aj napriek tomu vidíme dramatické zvýšenie negatívnych emócií, ktoré otriasli naším online priestorom,” povedal CEO spoločnosti elv.ai, Jakub Šuster.
TASR/Radovan Stoklasa
Pokus o atentát na premiéra otriasol slovenskou spoločnosťou. Foto: TASR/Radovan Stoklasa
Dodal, že boj proti nenávistným komentárom nie je len o ich odstraňovaní. „Musíme sa snažiť pochopiť, čo ľudia cítia a akým spôsobom na nich dané informácie vplývajú,“ zdôrazňuje.
Firma preto zaviedla rozšírený monitoring ľudských emócií. Vďaka tejto technológii bude možné v budúcnosti lepšie identifikovať trendy v spoločenskom diskurze a prechádzať aj nebezpečným situáciám.
Porovnanie s Prahou
Spoločnosť podobnú analýzu vykonávala aj po streľbe na Filozofickej fakulte Karlovej Univerzity v Prahe z 21. decembra minulého roku.
„Ak si porovnáme atentát na slovenského premiéra s teroristickým útokom na pražskej univerzite v decembri minulého roka, vidíme v komentároch rozdielne reakcie. Po streľbe v Prahe sme v komentároch pozorovali výrazné zvýšenie smútku a vľúdnosti, zatiaľ čo v prípade streľby na Roberta Fica tieto prejavy oproti priemeru poklesli,” konštatuje Šuster.
Spoločnosť elv.ai spolupracuje s firmou CulturePulse, ktorá rozoznáva 90 dimenzií ľudskej psychológie. Jej CEO, Justin E. Lane, hovorí, že zvýšený hnev v komentároch nevyhnutne nesignalizuje ďalšie násilie. Varovným signálom násilia je však podľa neho zvyčajne úzkosť.
„Ľudia sa hnevajú ako reakcia na niečo v minulosti, nehnevajú sa na niečo, čo sa ešte nestalo. Ľudia však konajú, keď sú znepokojení a sú presvedčení, že sa v budúcnosti môže stať niečo zlé,“ vysvetľuje.
Základ AI modelu, ktorý firma používa, nepracuje len na základe machine learning procesov, ale využíva aj evolučné vzorce, ktoré sa vyskytujú v rôznych kultúrach. Model pracuje na základe 30 rokov klinicky overenej kognitívnej vedy skúmajúcej správanie ľudí.
