Odtrhlo sa Slovensko naozaj z reťaze? Vláda SR si už počas prvých troch mesiacov požičala 60 percent objemu emisie dlhopisov plánovanej na celý rok. Nešlo pritom o lacné peniaze. Naopak, požičiavame si najdrahšie v eurozóne.
Je rozumené požičiavať si v dnešných časoch, keď je za rohom očakávané zníženie sadzieb Európskej centrálnej banky (ECB)? To pravdepodobne prinesie pokles výnosov na dlhopisoch.
Slovensko si začiatkom marca požičalo na finančných trhoch päť miliárd eur. Výnos štátnych dlhopisov predstavoval 3,750 percenta. Je to presne tak draho, ako vo februári minulého roka. Podmienky na finančných trhoch sa však medzičasom zmenili.
„Kým minulý rok bola prirážka za riziko +80 bázických bodov nad mid-swapy, tak teraz je to +100 bps, teda o 20 bodov viac,” uvádza hlavný ekonóm ČSOB Marek Gábriš. Znamená to zhoršenie dôveryhodnosti Slovenska na finančných trhoch a zdraženie jeho financovania.
Naša prirážka voči bezrizikovým nemeckým štátnym dlhopisom bunds vo februári predstavovala viac ako 130 bodov, kým pred rokom to bolo zhruba 90 bodov a začiatkom roku 2022 len 20 bodov.
Tento rozdiel, inak nazvaný aj ako spread, hovorí o tom, o koľko drahšie si krajina požičiava oproti Nemecku, ktorého verejný dlh je v Európe považovaný za bezrizikovú investíciu.
Voči Nemecku sa porovnávajú aj iné krajiny eurozóny a spomedzi nich si drahšie ako Slovensko požičiavalo donedávna len Taliansko so „spreadom” nad 140 bodmi. Aktuálne však výnosy dlhopisov tejto krajiny klesli, pričom dlhopisy Slovenska rastú.
Stali sme sa teda smutným premiantom, keď si požičiavame najdrahšie v eurozóne. Navyše platí, že kým v iných štátoch vrátane Talianska riziková prirážka klesá, v našom prípade ide vývoj opačným smerom.
„Úverový profil Slovenska sa zmenil v dôsledku rozpočtovej, štrukturálnej a v podstate celkovej politiky štátu. Postupne sa to bude cez predaj ďalších dlhopisov zhmotňovať v platených úrokoch,” upozorňuje Gábriš.
Predať dlhopisy s predstihom
Investori pritom už dnes počítajú s poklesom sadzieb ECB, čo by malo znížiť úroky takmer v celej ekonomike vrátane výnosov dlhopisov. Z tohto pohľadu by dávalo väčší zmysel vyčkať s predajom nových bondov až do času nižších sadzieb.
Agentúra pre riadenie dlhu a likvidity (ARDAL) však robí pravý opak. Požičiava si už dnes a dokonca viac, než je plánované v ďalšej časti roka. Plán požičať si desať miliárd vyplýva z harmonogramu emisií pre tento rok. Požičiavame si nerozumne a pridraho?
Analytici, ktorých oslovil Forbes, tvrdia, že to tak nie je. ARDAL naopak za jeho aktivitu chvália. Agentúra podľa nich robí dobrú prácu a oceňujú jej včasnú prítomnosť na dlhopisových trhoch.
„ARDAL robí svoju prácu veľmi dobre a využíva trhové príležitosti. Ideme na istotu a ponúkame preto investorom vyšší výnos,” hovorí makroekonomický analytik Slovenskej sporiteľne Marián Kočiš.
Dodáva, že keď sadzby ECB klesnú, bude už na trhu pravdepodobne menej investorov, ktorí by boli ochotní nakupovať dlhopisy za nižšie výnosy. „V kombinácii s prípadne ešte aj zhoršeným ratingom by sme si tak možno museli požičať za drahšie ako teraz,” myslí si Kočiš.
Myslieť na rezervu
Štát tak podľa analytika reaguje na dopyt. „Zjednodušene povedané, ak by ARDAL vyčkával, povedzme na nižšie sadzby zo strany ECB a teda aj možno nižšie požadované výnosy, mohlo by sa stať, že na trhu by už neboli v takej miere investori ochotní nakupovať naše dlhopisy, lebo by už mali nakúpene niečo iné,“ konštatuje.
Analytik 365.bank Tomáš Boháček pridáva ďalší dôvod: „V druhej polovici roka môže byť situácia ovplyvnená geopolitickými rizikami, ako sú americké prezidentské voľby a ich dopadom na vnímanie Slovenska v očiach zahraničných investorov,“ naznačuje. Okrem toho pripomína, že hrozí ďalší pokles ratingu Slovenska.
Gábriš z ČSOB pripomína, že štát si potrebuje tvoriť aj likvidnú rezervu na prípadné nepredvídateľné situácie. Jej veľkosť pritom úradníci oficiálne nekomunikujú. Rezerva môže byť použitá aj na spätné odkupy pred koncom roka alebo v novom roku, „ak sa napríklad očakáva splatnosť väčších objemov hneď v prvom štvrťroku,“ vysvetľuje analytik.
Nutnosť zohnať 1,3 miliardy mesačne
Snahu nenechať nič na náhodu potvrdzuje aj riaditeľ agentúry ARDAL Daniel Bytčánek. „Zhoršenie podmienok na trhu v priebehu roka nevieme vylúčiť,“ naznačuje.
Pripomína, že agentúra musí získať rekordnú hodnotu desiatich miliárd eur na finančných trhoch už druhý rok po sebe. Ak by preto s emisiami vyčkávala, nemala by istotu, že zdroje technicky a časovo získa.
„Zohnať v priemere 1,3 miliardy eur mesačne vyžaduje veľmi kvalitný finančný manažment. Výraznejší pokles sadzieb ECB môže prísť až v druhej polovici roka a taktika (vyčkávania, pozn. red,) by sa rozsypala ako domček z karát – pri obrovskom refinančnom riziku pre štát,“ konštatuje Bytčánek.
Pripomína, že v prvých dvoch mesiacoch roka boli na finančnom trhu po dlhšom čase veľmi dobré podmienky, ktoré boli podporované pozitívnou náladou investorov. „Snažili sme sa túto situáciu maximálne využiť,“ konštatuje.
Štát okrem toho vstupuje na finančné trhy štandardne len deväť mesiacov v roku. V lete a pred koncom roka to nebýva zvykom, pretože aktivita investorov je vtedy nízka. Aj preto má zmysel požičať si s predstihom.
ARDAL počíta tento rok s potrebou získať na trhoch desať miliárd eur. Bytčánek však naznačuje, že to môže byť aj mierne viac.
Rozpočítava, že päť miliárd pôjde na splátky staršieho dlhu a viac ako sedem miliárd bude smerovať na krytie tohtoročné deficitu. Nad rámec predaja dlhopisov s tým vypomôže aj hotovostná rezerva v minulosti.
V budúcom roku bude splátka štátneho dlhu predstavovať šesť miliárd eur a „môže sa stať, že budeme potrebovať kryť aj mimorozpočtové položky. Z toho dôvodu budeme potrebovať o jednu až dve miliardy eur viac,“ naznačuje Bytčánek. Pripúšťa teda predfinancovanie budúcoročných potrieb už tohtoročnou emisiou.
Riziká rastú
Čas aktuálne nehrá v prospech Slovenska. Financovanie našej krajiny sa postupne predražuje a dôvodov je hneď niekoľko. Navyše pochádzajú nielen z vnútra krajiny, ale sú spojené aj s externými faktormi.
„Vývoj prirážok slovenských štátnych dlhopisov odráža meškajúcu konsolidáciu verejných financií. V očiach investorov nám nepomáha ani geografická blízkosť vojny na Ukrajine,“ vymenúva Bytčánek.
Unsplash/Dimitri Karastelev
Foto: Unsplash/Dimitri Karastelev
Kočiš pripomína reálnu hrozbu, že Slovensko príde o eurofondové zdroje a peniaze z plánu obnovy. „Súvisí to s úpravami v Trestnom zákonníku a obavami Európskej komisie z ohrozenia vlády práva na Slovensku či zatiaľ neschválenými výdavkovými limitmi,“ konštatuje analytik.
Podľa analytika J&T banky Stanislava Pánisa máme síce verejný dlh ešte stále pod priemerom eurozóny a EÚ. „Investori pri nákupe dlhopisov zvažujú viaceré parametre, napríklad kvalitu podnikateľského prostredia či demografický vývoj. Z pohľadu dlhodobej udržateľnosti verejných financií je na tom Slovensko aktuálne najhoršie v EÚ,“ upozorňuje analytik.
Európske záruky
Aj napriek negatívnej tendencii sa však Slovensku ešte stále darí financovať sa lacnejšie ako okolitým krajinám. Ťaží totiž z členstva v eurozóne.
Poľsko si s podobným ratingom požičiava až 300 bodov nad výnosmi nemeckých dlhopisov. V prípade Maďarska s horším ratingom dosahuje prirážka až 400 bodov. Česká republika predáva dlhopisy s podobnou prirážkou ako Slovensko.
Členstvo v Eurozóne tak drží Slovensko nad vodou. „Investori v nás majú stále dôveru, za čo vďačíme predovšetkým členstvu v menovom bloku. Ten jednak zaisťuje akúsi kontrolu nad vývojom situácie, ale najmä, ak by bolo najhoršie, vie poskytnúť garančné refinančné schémy. Tie by boli síce bolestivé a každá vláda sa im snaží vyvarovať, avšak dokážu byť predsa len účinným ozdravením,“ hovorí analytik Boháček.
V prípade platobnej neschopnosti Slovenska by záruku za neho prebrali európske inštitúcie. Krajina by sa teda nedostala do bankrotu, musela by však prijať prísne konsolidačné opatrenia.
Ide o scenár často označovaný ako „grécka cesta“. V tejto krajine si konsolidácia po roku 2011 medzi inými škrtmi vyžiadala drastické zniženie starobných dôchodkov – až o viac ako 40 percent.
Kočiš zo Slovenskej sporiteľne hovorí, že investori s vysokou pravdepodobnosťou očakávajú, že európske pravidlá privedú Slovensko späť na cestu k zodpovednej konsolidácii a rovnako ako Boháček vníma európsku pomoc ako poslednú inštanciu.
„V najhoršom prípade by nás zachránil stabilizačný mechanizmus Eurosystému. To by však bol pre našu krajinu extrémne bolestivý proces, ktorému sa určite chceme vyhnúť,“ uzatvára.
Drahé dlhopisy sú peniaze vyhodené von oknom
Napriek tomu, že sa drahé financovanie môže javiť ako príliš vzdialená téma pre bežného občana, dotýka sa každého z nás. Ak by boli výnosy úrokov len o tri desatiny percentuálneho bodu nižšie ako dnes, znamenalo by to len za tento rok úsporu 30 miliónov eur.
Sú to peniaze, ktoré naša krajina zaplatí prakticky za nič. Nedostávame za ne žiadnu službu, nové nemocnice či cesty a ani nezlepšia vzdelávací systém. Je to daň za zlý manažment verejných financií.
