Ak sa raz do športu zamilujete, ťažko si budete vedieť predstaviť život bez neho. Juraj Fehervari, CEO výrobcu barefootovej obuvi Be Lenka, svoj životný štýl postavil na viacerých základoch a na ich benefity nedá dopustiť.
Šport nie je len o pohybe – prišiel na to asi každý, kto ho do života v nejakej pravidelnej podobe zaradil. V dnešnej realite je toto rozhodnutie súčasťou hľadania balansu medzi rýchlym pracovným tempom a časom, keď pri nejakej forme pohybu aspoň na chvíľu dokážeme vypnúť hlavu. Slovami Juraja Fehervariho, šport do jeho života priniesol upokojenie, ale aj väčšiu psychickú rovnováhu.
Be Lenka, slovenská značka, ktorá povzbudila rastúci záujem o barefootovú obuv, podobné nastavenie razí aj vo firemnej kultúre.
„Jedným z našich firemných benefitov je, že ak si chcú ľudia v rámci dňa ísť na hodinku zacvičiť, polhodinu im platíme rovnako, ako keby pracovali. Očakávame od toho, že keď si niekto vyvetrá hlavu a vyčistí myšlienky, vráti sa do práce svieži a kreatívny, prinesie vyššiu pridanú hodnotu,“ približuje Fehervari, spoluzakladateľ a väčšinový majiteľ firmy.
Diár ako tréner
Sám sa snaží športovať vždy, keď mu to dovolí nabitý pracovný program. V živote sa totiž riadi pravidlom, že to jediné, čo nám skutočne patrí, je naše telo, a preto by sme sa oň mali vzorne starať.
„Tréningy si plánujem aj dva týždne dopredu, niekedy aj viac, ruším ich naozaj len v nevyhnutných prípadoch. Diár totiž oklamete ťažšie ako predsavzatia,“ vysvetľuje. Rád by sa totiž vyvaroval častej chyby, keď sa ľudia najskôr nezmyselne naháňajú za peniazmi aj na úkor zdravia a následne sú ochotní zaplatiť čokoľvek, aby ho získali späť.
Šport bol súčasťou jeho života už od základnej školy, keď sa venoval ľahkej atletike či basketbalu. Vždy však inklinoval k bojovým športom a odkedy si zhruba pred pätnástimi rokmi prvýkrát nasadil boxerské rukavice, box sa stal pravidelnou súčasťou jeho aktívneho životného štýlu.
„Páči sa mi ten pohyb, do veľkej miery je o koordinácii rúk a nôh, taktiež o práci s ťažiskom. Pripomína mi tanec, pri ktorom dokážete zo seba dostať veľké množstvo výbušnej energie. Ja mám tú dynamiku a rýchlosť asi v génoch,“ vysvetľuje.
Kým v minulosti preferoval skôr thajský box, dnes sa venuje primárne klasickému. „Dôvodom je, že do klasického boxu nezapájate nohy. Thajský je teda fyzicky omnoho náročnejší,“ vysvetľuje. Snaží sa trénovať aspoň dvakrát týždenne, ideálne ráno ešte pred prácou a nalačno.
Box sa stal pravidelnou súčasťou Jurajovho aktívneho životného štýlu.
Box sa stal pravidelnou súčasťou Jurajovho aktívneho životného štýlu. Foto: Archív Juraja Fehervariho
Na pravidelné efektívne trénovanie človek nepotrebuje ani veľké množstvo času. „Som presvedčený, že keď si chce človek zaboxovať v akomkoľvek stave a kondícii, dokáže to urobiť za štyridsať minút. Predtým si dám rýchlu rozcvičku a po boxovaní nejaké fyzioterapeutické cviky. Dbám na zdravý chrbát, lebo v čase, keď som nemal na cvičenie čas, tak sa ako prvé ozvali bolesti chrbta.“
Hoci ide o bojový šport, pre Juraja ide skôr o zlepšovanie fyzickej kondície než o skutočné zápasenie.
„Nechodím sa kolektívne otĺkať ‚medzi povrazy‘. Sparing som nerobil už dobrých päť rokov,“ vysvetľuje. Aj napriek tomu, že sa zápasom vyhýba, má z boxu drobné zranenie. „V minulosti sme si s kamarátom dali taký priateľský sparing a prvýkrát som si nedal chránič. Skončilo to tak, že mám na pamiatku odbité zo zuba,“ spomenie.
„Keď boxujem aspoň dvakrát týždenne, som omnoho pokojnejší a vyrovnanejší. Ako keby sa mi zvýšila hranica toho, čo ma dokáže nahnevať. Bez športu sa cítim podráždenejší, navyše sa mi horšuje aj kvalita spánku. Pevne verím, že šport bude súčasťou môjho života. Navyše aj firma je už niekde inde, takže teraz dokážem lepšie riadiť svoj čas.“
Lásku k pohybu zdedil po Jurajovi aj jeho deväťročný syn, ktorý aktuálne hrá futbal za MŠK Žilina. Šport je tak pre nich najobľúbenejším spôsobom trávenia spoločného času.
„Je doslova posadnutý behaním a ďalšími aktivitami, ktoré zlepšujú jeho športový výkon. Dostal som ho ako dar, ktorý ma dnes ťahá vpred. Keď sa ho pýtam, čo budeme robiť, chce si ísť zabehať, kopať loptu alebo ísť do posilňovne,“ vysvetľuje s úsmevom Fehervari. Dodáva, že práve vďaka synovi trávi čas aktívne, aj keď práve nemá naplánovanú vlastnú športovú aktivitu.
(Skoro)vegetarián
Žiť zdravo však nie je len o pohybe, ale aj o správnom nastavení mysle a výbere nutrične kvalitného jedla.
„Môj zdravý životný štýl sa skladá z niekoľkých vecí. Už jedenásť rokov fungujem na vegánsko-vegetariánskej strave. Keď nejem ťažkú stravu, moje telo sa omnoho rýchlejšie regeneruje. Snažím sa dodržiavať aj prerušovaný pôst. Naposledy sa najem o šiestej večer a ráno okolo ôsmej začínam so smoothie,“ upresňuje. Ako sám hovorí, vegetariánom je len na 99 percent a z času na čas si dá guláš alebo bryndzové halušky aj so slaninou. „Nebudem predsa kriviť naše národné jedlo,“ smeje sa.
K dnešnému jedálničku viedla cesta, ktorá mala niekoľko odbočiek. Keď pred niekoľkými rokmi žil na opačnom konci sveta, v Austrálii, kde rozbiehal podnikanie, jedol čisto rastlinnú stravu, dokonca na čas prepadol aj vlne raw food, tepelne nespracovaného jedla.
„Tam na to boli skvelé podmienky. Vyskúšal som si, ako sa telo dokáže skvele okysličovať, prekrvovať a regenerovať. Na Slovensku to, žiaľ, neviem aplikovať, lebo mi tu je potom zima. Máme iné klimatické podmienky a hoci raw food už nepraktizujem, som stále jeho fanúšikom.“
V minulosti si vyskúšal aj presný opak vegetariánstva, keď sa zameral primárne na budovanie svalstva. Snažil sa preto jesť čo najviac bielkovín. „Mal som vyše sto kíl a denne som nemal problém zjesť pol kila mäsa, liter tvarohu a večer ísť dvíhať ťažké váhy,“ spomína a dopĺňa, že v tom období sa fyzicky, ale aj psychicky cítil omnoho horšie ako dnes.
Joga, tma aj tantra
Tretím pilierom, na ktorom stojí zdravý životný štýl zakladateľa Be Lenka, je práca s vlastnými myšlienkami a stále spoznávanie sa. Skúsil prácu s osobným koučom, zúčastnil sa rôznych pobytov, snažil sa naučiť umenie meditácie, vyskúšal si tri dni bez jedla a pracoval aj na správnej technike dýchania.
„Na nejaké obdobie som úplne prepadol joge. Robil som ju päťkrát týždenne viac ako dve hodiny,“ upresňuje. Z jogy si odniesol schopnosti spomaliť a sprítomniť sa, ktoré praktizuje aj dnes, ale ako meditovanie by to sám neoznačil. „To, čo robíme my v Európe, asi nie je tá istá meditácia ako niekde v Tibete.“
Najväčšou osobnou výzvou bol pre neho pobyt v tme, keď je človek počas siedmich dní len so svojimi myšlienkami.
„Nerád o tom rozprávam, lebo poznám veľa ľudí, ktorí absolvovali pobyt v tme a každý má iný príbeh. Každý si totiž potrebuje prežiť niečo iné a aj si niečo iné odnesie. Ja som sa v tme stretol s vlastným egom,“ spomína.
Hoci nie je žiadnym „kovaným“ fanúšikom ezoteriky a sám sa pokladá za viac pragmatického človeka, skúsenosti z tmy považuje za cenné a dodnes mu pomáhajú pri riešení problémov v rámci biznisu.
Kým v minulosti preferoval skôr thajský box, dnes sa venuje primárne klasickému.
Kým v minulosti preferoval skôr thajský box, dnes sa venuje primárne klasickému. Foto: Archív Juraja Fehervariho
Osobnému rastu sa venujú aj s manželkou, počas minulého roka absolvovali štyri pobyty zamerané na tantru.
„Na Slovensku je tantra stále vnímaná ako niečo primárne sexuálne. Je však najmä o vzájomnom spoznávaní partnerov, seba samého, ale aj liečení tráum, ktoré nás nútia vyhovovať a stále niečo dokazovať celej spoločnosti.“
Skúsenosti so sebarozvojom ponúkajú aj zamestnancom. „Žijeme v informačne otvorenej dobe a mám pocit, že každý náš zamestnanec na sebe v nejakom smere pracuje. Je to na dobrej ceste, treba vytrvať a ľudí v tom podporovať,“ hovorí. Ľudia vo firme si tak mohli vyskúšať terapiu tancom či divadlom, prácu s osobným koučom alebo online psychologické poradenstvo.
„Snažíme sa benefity nastaviť tak, aby si každý našiel to svoje. Niekomu pomôže šport, niekomu otužovanie pred prácou a niekomu zase psychológ. Chcem byť otvorený,“ dodáva Fehervari.
