Štyria elegantne oblečení chlapíci s klobúkmi na hlavách sedia v kabriolete, ktorý je zaparkovaný uprostred džungle. Scéna je už tak dosť zvláštna, a to sme ešte neprezradili, že ide o slovenských investorov, ktorí sa v roku 1911 združili do spoločnosti Slavia Colony Company, aby na Floride založili farmárske mestečko.
Bolo to krátko po vrchole najväčšej imigračnej vlny z územia Slovenska do Spojených štátov. Našinci vtedy najčastejšie smerovali do miest severovýchodu, kde pracovali v továrňach či baniach. Nie všetkým sa však hriešny mestský život pozdával. Patril medzi nich aj Ondrej Duda, ktorý v roku 1909 odišiel z Velčíc pri Trenčíne (dnes obec Chocholná-Velčice) do Clevelandu.
V miestnom kostole sa k nemu a ďalším Slovákom dostali propagačné materiály o pokojnejšom živote na vidieku. Florida vtedy nebola turistickou atrakciou a ešte ani farmárskou veľmocou. Boli tu močiare, džungľa, komáre a aligátory. Napriek tomu prieskumná skupina, ktorá sa v apríli 1911 vydala na juh, videla v pozemkoch v centrálnej časti Floridy neďaleko mesta Oviedo veľký potenciál. Za 17 400 dolárov nakúpila Slavia Colony Company 1 200 akrov pôdy.
Dudovci začali v Slavii v roku 1912, zeler však prvý raz úspešne na trhu predávali až v roku 1927. V 30. rokoch (na snímke) sa im už darilo natoľko, že zamestnávali ľudí mimo rodiny. Foto: archív rodiny Dudovcov
Dudovci začali v Slavii v roku 1912, zeler však prvý raz úspešne na trhu predávali až v roku 1927. V 30. rokoch (na snímke) sa im už darilo natoľko, že zamestnávali ľudí mimo rodiny. Foto: archív rodiny Dudovcov
Keď do Slavie dorazili prví slovenskí osadníci zo severu, nie každý v nevykosenej džungli, kde sa dalo bývať len v chatkách bez okien po lesných robotníkoch, videl rovnaký potenciál ako prví prieskumníci. Preto keď Judy Duda spoločne s historikom Paulom Wehrom spisovala do knihy o Slavii nazvanej A Century of Faith menoslov a príbehy pionierov Slavie, na zozname chýbali mená viacerých prvých kupcov. Florida pred 111 rokmi nebola pre každého, niektorým pripadala horšia ako clevelandské bane.
Predbehli telegram, chýbali zlaté tehly
Chvíľu to vyzeralo, že z Floridy vycúva aj Ondrej Duda. Do Ameriky sa vydal sám, no po nákupe pozemku poslal do Uhorska list, v ktorom žene, trom synom a dcére odkázal, aby prišli za ním. Z Velčíc odišli do Brém, kde nasadli na parník do New Yorku. Odtiaľ cestovali na Floridu vlakom.
Ondrejov syn Andrew spomínal, že bol sklamaný, že chodníky v New Yorku neboli dláždené zlatom a že po uliciach nebehali prasiatka, z ktorých si človek mohol odrezať kúsok šunky. „To nám vtedy doma v Európe o Amerike rozprávali dospelí aj deti a ja som tomu naozaj veril,“ spomenul si v rozhovore z roku 1978.
Keďže za Ondrejom dorazili skôr ako telegram, ten skoro stratil dych, keď jedného dňa pod palmami nečakane zbadal celú rodinu. Horúčavy boli neúprosné a ak malú chatrč práve neatakovali komáre, Dudovci našli medzi drevenými trámami skrúteného hada. Ale hlavne – o farmárčení na Floride nevedeli ešte toľko, aby vedeli žiť z úrody. A to museli splácať aj svoj 40-akrový pozemok.
Rodina sa preto na čas vrátila do Clevelandu, kde Ondrej pracoval s drevom a neskôr si prenajímal malú farmu. Darilo sa im dobre, a tak sa v roku 1926 na Floridu veľkolepo vrátili na dvoch autách – na Forde T a Sterlingu Knight. Zakrátko prvý raz úspešne predali úrodu stopkového zeleru, ktorý tu začali pestovať po vzore starousadlíkov. Firma A. Duda & Sons bola oficiálne na svete.
Vo firme sa do popredia čoraz viac dostávali traja Ondrejovi synovia. „Každý sme si našli svoje miesto, Ferdinand bol farmár, Andy obchodník a ja som bol mechanik,“ prezradil v staršom rozhovore John. Medzi prvé výzvy patrila lepšia integrácia do spoločnosti. V Slavii sa až do štyridsiatych rokov hovorilo takmer výlučne po slovensky, Ondrej po anglicky nerozprával do konca života. Už jeho deti však navštevovali americkú školu, aby sa naučili jazyku novej domoviny. Dcéra Anna dokonca robila pre deti zo Slavie šoférku „školského autobusu“, ktorým bol malý konský záprah.
Dôležité pre rodinu bolo, keď pochopila, že sa nemôže izolovať a mala by byť ochotná otvárať sa novým myšlienkam a aj šikovným „externistom“. Keď firmu A. Duda & Sons v roku 1953 zaregistrovali aj oficiálne, spoločnosti veľmi pomohlo zaangažovanie profesora ekonómie z University of Central Florida, ktorý rodinu učil biznisu.
Po predaji pôdy, pravidlo kúpiť novú
To už však boli Dudovci rozbehnutí. V tridsiatych rokoch sa im napriek veľkej hospodárskej kríze podarilo udržať v raste, v štyridsiatych rokoch spravili vynikajúci ťah nákupom 43-tisíc akrov pasienkov, z ktorých sa o štyri desaťročia neskôr stal developerský projekt Viera. Pestovali najmä zeler, ale aj inú zeleninu; vďaka nákupom pôdy v iných častiach krajiny mali celoročnú prevádzku a počas druhej svetovej vojny zásobovali gigantov ako Campbell Soup a H. J. Heinz, ktorých konzervy tvorili proviant pre amerických vojakov.
A hoci starý pán v roku 1958 zomrel, ďalšie generácie si pamätali jeho úctu k pôde. Neboli však sentimentálni, dokázali sa pôdy vzdať, keď v nej videli lepší potenciál pre developerské projekty. Cieľom ale bolo zo zisku kúpiť novú ornú pôdu.
V 60. rokoch čelila firma aj kritike. Známy televízny novinár Edward R. Murrow spustil svojím dokumentom Harvest of Shame (Žatva hanby) sériu reportáží o zlých podmienkach pracovníkov na floridských farmách. Firma sa bránila a snažila sa dokázať, že nie všetci veľkofarmári patria do jedného vreca. Satisfakcia prišla až v deväťdesiatych rokoch, keď televízia CBS natočila pokračovanie Murrowovho dokumentu a Dudovcov v reportáži odprezentovala ako pozitívnu výnimku prístupu k zamestnancom v prostredí veľkofariem.
V tom čase už Dudovci rozbiehali aj developerský projekt Viera. Keď Florida postavila cez ich pasienky diaľnicu, rodina sa rozhodla zmeniť charakter územia. Výstavba sa začala v roku 1989 a hoci dnes žije vo Viere asi 30-tisíc ľudí (a plán je vyše 70-tisíc do roku 2050), stále to oficiálne nie je mesto, ale nezaradená komunita v rámci okresu. Developer a stavebné firmy však musia pri výstavbe spĺňať inžinierske a environmentálne podmienky miestnych a štátnych úradov. Dudovci zároveň venovali časť pozemkov pre okresné budovy, zoologickú záhradu a ďalšie verejné inštitúcie.
Ďalej sa rozvíjal aj ich farmársky biznis. V roku 1998 a opätovne v roku 2000 sa Duda Farm Fresh Foods (podobne ako Viera Company, jedna z dcérskych spoločností A. Duda & Sons) stala držiteľom ocenenia dodávateľ roka od supermarketového giganta Walmart.
Aktuálne patrí farmárska divízia Dudovcov medzi desiatku najväčších v juhovýchodnej časti USA, ich developerský projekt Viera sa v rebríčku kvality Real Estate Consulting (RCLCO) umiestnil v roku 2021 na trinástom mieste za celé Spojené štáty. Viac ako polovicu obratu tvorí stále poľnohospodárstvo, ziskovejšia je už však developerská vetva biznisu.
Tri prúty si Dudovci nerozdelili
Dudovci sa angažujú aj vo filantropických projektoch. Ich najväčším počinom je založenie a podpora projektu Lutheran Haven. Pôvodná myšlienka Ondreja Dudu bolo vybudovať seniorské centrum pre vyslúžilých evanjelických kňazov, dnes je to miesto pre seniorov z celých Spojených štátov. Rodina, pre ktorú je veľmi dôležitá ich kresťanská viera, sa silno angažuje aj v aktivitách kostola St. Luke, ktorý spoluzakladala, a školy, ktorá k farnosti prislúcha. „Podľa mňa kľúčové rozhodnutie pre firmu nastalo pri druhej generácii. Traja bratia si mohli rozdeliť majetky po otcovi a ísť každý vlastnou cestou, no rozhodli sa pokračovať spoločne. Mali pocit, že ako rodina dosiahnu viac,“ dodal súčasný CEO A. Duda & Sons David Duda.
Farmársku tradíciu začal Pavol a Mary Lukášovci, ktorí do Slavie prišli medzi prvými v roku 1912. Dnes pokračuje v rodinnej tradícii člen štvrtej generácie Caleb Lukas. Foto: Milan Čupka
Farmársku tradíciu začal Pavol a Mary Lukášovci, ktorí do Slavie prišli medzi prvými v roku 1912. Dnes pokračuje v rodinnej tradícii člen štvrtej generácie Caleb Lukas. Foto: Milan Čupka
Napokon, nie je to jediný podobný príbeh zo Slavie. Medzi ďalších z pionierov patril aj Pavol Lukáš, pôvodom z Liskovej. Jeho rodina sa tiež roky držala pestovania stopkového zeleru, no postupne sa ich rodinná firma pretransformovala na veľkoobchod s rastlinami. Lukas Nursery dnes zásobuje rozličnou flórou domácnosti i firmy a v rámci regiónu dokáže konkurovať aj takým gigantom, ako sú záhradné centrá reťazca Home Depot.
„Niektoré rodiny v Slavii ostali len pri zeleri, no keď prišiel zlý rok alebo séria zlých rokov, dostali sa do dlhov a namiesto toho, aby expandovali, museli sa časti pozemku dokonca vzdať. Na príklade Dudovcov a Lukášovcov vidno, že tí, ktorí nestavili všetko na jednu kartu, dopadli v dlhodobom horizonte lepšie,“ povedala Judy Duda, neoficiálna archivárka Slavie.
Článok vyšiel v júlovom (7/2022) vydaní magazínu Forbes. Najnovšie vydanie alebo predplatné s darčekom podľa vlastného výberu si môžete kúpiť TU. Poštovné je na nás!
