Pracovné prostredie prechádza bezprecedentnými zmenami. Firmy sa musia vyrovnať s technologickým pokrokom, ale i s dynamikou pracovného trhu, ktorá súvisí aj s príchodom generácie Z. Ako sa v tomto procese menia požiadavky zamestnávateľov na zručnosti a aká je v ňom úloha žien líderiek, vysvetľuje trojica partneriek KPMG Slovensko Ivana Mazániková, Eva Švigárová a Lygia Fullbrook, ktorá má s transformáciou firiem bohaté skúsenosti.
Pod vplyvom rozvoja technológií rastie potreba vysokej miery adaptability a zručností. Dá sa prispôsobivosti naučiť?
L. F.: Podľa vedeckých štúdií sa to dá naučiť. Dokonca si myslím, že tí, ktorí počas dospievania boli častejšie vystavovaní zmenám, majú tendenciu sa ľahšie prispôsobovať. Úloha lídrov je v tom, aby bola táto téma správne uchopená aj v kontexte kultúry spoločnosti. Pod adaptabilitou nechápeme len prispôsobenie sa väčšine s cieľom splývať s davom. Znamená to schopnosť prijať zmenu a prispôsobiť sa jej s ľahkosťou. Správny líder by mal stavať na rozmanitosti jednotlivcov v tíme a inšpirovať ľudí, aby sa na zmeny pozerali pozitívne a hľadali príležitosti na riešenie výziev.
Okrem digitálnej transformácie prechádzajú firmy aj tou kultúrnou. Vo vašom prieskume Future of Work z roku 2023 až 50 percent respondentov uviedlo kultúru ako najdôležitejší aspekt ponuky zamestnávateľa. Ako sa vplyvom digitalizácie zmení firemná kultúra?
E. S.: Myslím si, že ľudia budú mať možnosť, ak nie priam potrebu viac rozvíjať vzájomnú spoluprácu. Pretlak informácií a zmien môže spôsobovať aj pocity nestability a strachu, čo firmy určite budú musieť reflektovať vo svojich procesoch a kultúre. Aktívne počúvanie, empatia a úprimná komunikácia sú a budú naďalej kľúčové v tomto smere.
L. F.: Dnes na jednom pracovisku pracuje často tri a viac generácií súčasne. Kým čerství absolventi chcú pracovať s najnovšími technológiami, ľudia v preddôchodkovom veku môžu potrebovať viac času na to, aby sa prispôsobili stále sa meniacim technológiám, no na druhej strane sa môžu podeliť o kľúčové skúsenosti. Lídri by mali dbať na to, aby medzi tímami prebiehala komunikácia a spolupráca postavená na úcte a porozumení. Ak vyznávame hodnoty rešpektu a podpory, budeme ako tím úspešnejší.
Spomenuli ste rastúci význam empatie u lídrov. Potvrdzuje sa vám, že sú ženy líderky empatickejšie?
E. S.: Ja som o tom presvedčená. Myslím si, že je to spôsobom výchovy v rodinách a nastavením spoločnosti. Dar empatie som nikdy nevnímala ako slabú stránku, skôr naopak. Vypočutie, podpora a prejav pochopenia majú často oveľa silnejší dosah ako slová chvály a žiarivé vízie budúcnosti. V rámci transformácií dochádza k mnohým zmenám, ktoré môžu narušiť pocit stability a sebahodnoty. Práve v týchto chvíľach je rola empatického lídra kľúčová.
Podľa prieskumu KPMG Global Female Leaders Outlook z roku 2023 až 72 percent vrcholových manažérok vidí v kríze okrem výzvy aj pozitívnu príležitosť pre firmu alebo seba. V čom je toto nastavenie iné ako pri mužoch lídroch?
I. M.: Ženy môžu mať často lepšiu schopnosť sústrediť sa na dlhodobý pohľad na veci. V kríze sa môžu zamerať na to, ako zmeniť situáciu k lepšiemu a zabezpečiť udržateľnejší rast a profitabilitu. Zároveň často kladú väčší dôraz na inklúziu a diverzitu. Okrem toho mnohé čelia zásadnejším výzvam v kariére a môžu tak mať viac skúseností s tým, ako prekonávať prekážky a hľadať príležitosti.
L. F.: Môže to byť aj historicky vypestovanou schopnosťou prispôsobiť sa. V minulých storočiach boli ženy v úzadí a potrebám mužov sa museli prispôsobiť. V období najväčších svetových kríz to boli práve ženy, ktoré sa dokázali vynájsť, pomáhať či iniciovať zmenu. Prínos žien na pracovisku je preto v tomto neustále sa meniacom svete dôležitejší ako kedykoľvek predtým.
Aká je vaša skúsenosť z pozície líderiek v KPMG, ktoré už vedú projekty v oblasti digitálnej transformácie alebo rozvoja talentov?
I. M. Z vlastnej skúsenosti môžem potvrdiť, že zručnosti ako empatia, komunikácia, spolupráca, schopnosť budovať vzťahy a vytvárať inkluzívne prostredie sú kľúčové aj pre úspešnú digitálnu transformáciu a rozvoj talentov. Zároveň si potrebujeme trénovať zručnosti ako trpezlivosť, schopnosť aktívne počúvať, snažiť sa pochopiť mladé talenty a ohľaduplne a konštruktívne reagovať.
Ako sa môžu iné firmy inšpirovať, aby ich kultúra bola inkluzívnejšia, vyrovnanejšia a rôznorodejšia?
E. S.: Neustálou podporou zamestnancov, aby vyjadrovali svoje názory. Treba spoločne oslavovať úspech, ale aj spoločne „zamakať“ a stáť pri sebe v náročných časoch. Neustále hľadať skryté talenty každého z nás, podporovať ich a stavať na nich. Pustiť sa do rozhodnutí, ktoré podporia rôznorodosť, napríklad zamestnať zamestnancov zo zahraničia, z inej vekovej kategórie, z iného odvetvia. A prispôsobiť pracovisko tak, aby podporovalo či priam vyžadovalo kooperáciu prostredníctvom tejto rôznorodosti.
L. F.: Je to otázka, ktorú riešime aj v našej spoločnosti. Naša kultúra je postavená na hodnotách, ktoré hovoria o tom, že spolu sme silnejší a naša sila spočíva vo využití našej rozmanitosti. Náš slogan „Príď taký, aký si, tvoj talent je rozhodujúci“, nie je len prázdna fráza, naozaj tým žijeme. Je dôležité rôznorodosť a inklúziu nebrať ako samozrejmosť, ale stále na nich pracovať pomocou vzdelávania, komunikácie a hlavne „tónom zhora“.