Bolo to chladné a pochmúrne ráno 16. apríla 1912. Ráno, keď postupne začali vychádzať prvé útržkovité správy o tom, že vo vodách Atlantiku v predchádzajúcu noc došlo k tragédii. Príbeh, ktorý určite poznáte, no vtedy mu svet nedokázal uveriť.
Zaoceánsky parník R. M. S. Titanic lodiarenského koncernu White Star Line sa navždy ponoril pod hladinu 15. apríla 1912 o 2:20 ráno. Klesol do hĺbky štyroch kilometrov, do ktorej ho o hodinu a pol skôr poslala zrážka s ľadovcom.
V tú noc zomrelo viac ako 1 500 ľudí – teda viac ako dve tretiny všetkých pasažierov. Medzi nimi aj najbohatší ľudia tých čias. Dnes sa o tom síce veľa nehovorí, no tragické potopenie Titanciu otriaslo aj svetom biznisu.
Plnili titulky novín
V osudovú noc zahynul aj vtedy najbohatší muž na svete John Jacob Astor IV. – priemyselník, staviteľ a jeden z najväčších vizionárov tej doby. O život prišiel aj Benjamin Guggenheim z dynastie filadelfských boháčov, ktorých meno dodnes nesie Guggenheimovo múzeum na Manhattane, ktoré založili.
Smrť vo vodách ľadového Atlantiku našiel aj americký kongresman Isidor Straus, majiteľ slávneho obchodného domu Macy’s, ktorý založil jeho otec. Spolu so šesťdesiatsedemročným Strausom zomrela aj jeho manželka, ktorá bez neho loď odmietla opustiť.
Správy o skaze Titanicu ako prví priniesli kolportéri. Napríklad aj tento chlapec v Londýne. Zdroj foto: Wikimedia Commons, voľné dielo.
Zo 175 mužov cestujúcich prvou triedou ich zahynulo 118. Titanic o život pripravil 57 svetových dolárových multimilionárov a zvučné mená niektorých obetí sa na titulkách novín objavili už 16. apríla. Hneď v ten deň začala tlač prinášať podrobnosti tragédie, mená obetí aj preživších.
Noviny New York American informovali o úmrtí najbohatšieho pasažiera Titanicu veľkým nadtitulom. Foto: New York American
Chaos a panika
V nasledujúcich dňoch, v niektorých prípadoch dokonca aj týždňoch, nebolo vôbec jasné, koho sa z ľadových vôd podarilo zachrániť. V dôsledku chaosu a šoku nebolo možné niektorých preživších v prvých dňoch ani identifikovať. Väčšina ľudí opúšťala loď v zmätku a vtedy ešte nikto netušil, že sa po svoje osobné veci, vrátane dokladov, už nikdy nevráti.
Zámorský parník Carpathia, ktorý po neuveriteľnom námornom výkone ako prvý priprával na pomoc preživším v oceáne, informácie o nich posielal veľmi pomaly. Na správy o príbuzných pritom čakali ľudia na oboch stranách oceánu. Voda mala navyše v tom čase okolo 4 stupňov Celzia, preto aj šťastlivci, ktorí sa z Titanicu dostali, museli ďalej bojovať o prežitie.
Nevídaný luxus
Vďaka rozvoju telegrafu a aktívnym telegrafistom, ktorí pracovali priamo na palube Titanicu, prinášali v tom čase noviny po celom svete deň čo deň nové informácie z paluby. Až do osudného 15. apríla. 1912. A svet nadšene sledoval aj najmenšie detaily o luxusnej ceste – podrobnosti o všetkom, čo nádhera plávajúceho paláca dokázala cestujúcim ponúknuť.
Titulka denníka New York Times, ktorá informovala o skaze Titanicu. Zdroj foto: Wikimedia Commons, voľné dielo
A že toho nebolo málo. Najmä prvá a druhá trieda ponúkali cestujúcim luxus, ktorý prekvapil aj tých najbohatších. Titanic bol prvou loďou na svete, ktorá svojich cestujúcich rozmaznávala komfortom každého druhu. Ten dovtedy poznali len v palácoch a najmodernejších sídlach.
Porcelán aj brúsené sklo
V časoch, keď pre väčšinu sveta neboli samozrejmosťou ani splachovacie WC, teplá voda alebo elektrické osvetlenie, ponúkal Titanic hneď niekoľko vyhrievaných plaveckých bazénov, sauny, salóny krásy, luxusné reštaurácie, malé kino, knižnice aj telocvične.
Známe schodisko, ktoré si „zahralo“ aj v kinohite s Leonardom DiCapriom a Kate Winslet. Ilustrácia: Wikimedia Commons/White Star Line, voľné dielo
Aj v najnižších triedach v podpalubí bolo ústredné kúrenie, osvetlená spoločenská miestnosť, čerstvé potraviny a široký výber ovocia, ktoré títo cestujúci dovtedy v živote neochutnali.
Vo vyšších triedach sa mnohokrát denne jedlo z porcelánu, z brúseného skla sa pili tie najlepšie vína a šampanské z londýnskych pivníc. Noviny uverejňovali aj denné jedálne lístky, aby tak svet mohol obdivovať nevídané delikatesy.
-
-
Pasažieri z prvej triedy hodovali v takejto reštaurácii. Foto: Wikimedia Commons/Robert Welch, voľné dielo
-
-
Luxusne vybavená kajuta v 1. triede. Foto: Wikimedia Commons/Robert Welch, voľné dielo
-
-
Na palube nechýbala ani telocvičňa. Foto: Wikimedia Commons/Robert Welch, voľné dielo
-
-
Najbohatší cestujúci obývali 48 salónnych apartmánov, každý mal veľkú obývaciu izbu, dve spálne, dve šatníkové miestnosti, súkromnú kúpeľňu a toaletu a promenádu. Foto: Wikimedia Commons/Cliff1066 , licencia CC BY 2.0
Za lepším životom
Titanic bol aj prehliadkou najmodernejšej techniky vo všetkých významoch tohto slova. V podpalubí parkovali prvé a raritné modely najluxusnejších automobilov tej doby. Zo Southamptonu do New Yorku si ich prevážali ich hrdí majitelia z radov najbohatších.
Niet sa čo diviť, že na najluxusnejšom plavidle tých čias sa túžila plaviť celá vtedajšia elita. Na palube boli nielen biznismeni, aristokrati a politici, ale aj známi umelci, vtedajšie celebrity, osobnosti módy aj rozvíjajúceho sa filmového priemyslu.
Potopenie Titanicu prežilo 705 z 2208 ľudí na palube. Foto: Wikimedia Commons/American Press Association, voľné dielo
Všetci menovaní si kúpili extrémne drahé palubné lístky do prvej a druhej triedy. Lístky tretej triedy boli určené chudobnejším cestujúcim, ktorí Titanic považovali za svoju loď snov. Viezla ich z Európy za vysnívaným lepším životom v Amerike. Životom, ktorý tragicky a nečakane skončil v ľadových vlnách.
Svet bol v nepredstaviteľnom šoku. A na celú situáciu sa opäť raz mohol len prizerať.
Článok vyšiel pôvodne na Forbes.cz. Jeho autorkou je redaktorka Irena Cápová.
Našli ste chybu? Napíšte nám na [email protected]
