Po odstúpení USA od klimatickej dohody z Paríža dostal európsky oceliarsky a hutnícky priemysel ďalšiu ranu. Americký prezident Donald Trump ohlásil clá na dovoz ocele a hliníka do USA.
Ich výšku určil na 25 percent – bez výnimiek. Ide o ďalší z krokov obchodnej vojny, ktorú americký prezident začína. Už skôr oznámil zavedenie ciel na dovoz tovaru z Číny, Kanady a Mexika. V tomto prípade clá neskôr pozastavil, a zároveň hovorí o zavedení ciel na dovoz tovaru z krajín Európskej únie.
Najnovší krok Trumpovej administratívy bude mať ďalší negatívny dopad na konkurencieschopnosť európskeho oceliarskeho priemyslu, napríklad aj pobočky amerického koncernu U. S. Steel Košice.
„Ten trápia vysoké ceny energií, ktoré sú významne vyššie ako na ázijskom a americkom trhu,“ hovorí Martin Kron, analytik Raiffeisen Bank Česká republika. Plyn je drahší približne päťnásobne, elektrina dvojnásobne.
Zavedenie plošných ciel na dovoz hliníka a ocele prišlo v čase, keď oceliarsky a hutnícky priemysel je – minimálne na Slovensku – v kríze.
Výroba kovov sa v novembri 2024 podľa Štatistického úradu SR prepadla o viac ako pätinu, čo bol jeden z najvýznamnejších negatívnych vplyvov na vývoj priemyslu na Slovensku. Išlo o medziročný prepad – výroba kovov poklesla v roku 2024 v porovnaní s rokom 2023 o osem percent.
Celkový priemysel poklesol o takmer jedno percento.
Výroba ocele podľa dát World Steel Association na Slovensku v roku 2024 poklesla takmer o 12 percent. V porovnaní s niektorými okolitými krajinami bolo Slovensko jedinou, v ktorej výroba ocele poklesla. V Poľsku rástla o vyše 12 percent, v Ukrajine o 21 percent, v Rakúsku sa udržala na rovnakej úrovni.
Kríza v oceliarskom a hutníckom priemysle sa ukázala aj vo výročných hospodárskych výsledkoch viacerých priemyselných spoločností. Železiarne Podbrezová zakončili rok 2024 so stratou 30 miliónov eur, čo bolo historicky najviac. V strate za rok 2024 skončil aj U. S. Steel Košice – 22 miliónov eur. Za posledný štvrťrok prerobili oceliarne 30 miliónov eur.
„Zvýšenie ciel môže zapríčiniť ešte väčší pretlak na európskom trhu, ktorý je v súčasnosti drvený vysokou úrovňou dovozu,“ povedal Ján Bača, hovorca U. S. Steel Košice.
Tvrdí, že aj toto je priam školský príklad situácie, v ktorej jeden podnik a ani Slovensko samo nič nezmôže a musíme postupovať rázne a zároveň koordinovane s Európskou úniou. „Oceliarsky priemysel musí byť v tomto jednotný, európsky,“ dodal Bača.
Dopady na USA
USA doviezli 22,5 milióna ton valcovanej ocele a ďalších 6,3 milióna ton ocele na ďalšie spracovanie. Oceľ a hliník dovážajú USA najmä z Kanady, Mexika či Ázie. Nemecko je až siedmym najväčším dodávateľom ocele do USA.
„Časť produkcie môže byť presmerovaná do Európy, kde by sa zvýšila ponuka a poklesli ceny. Presmerovanie kanadského exportu sa očakáva najmä v prípade hliníka,“ odhaduje Boris Tomčiak, analytik spoločnosti Finlord.
Trumpovo rozhodnutie o zavedení ciel na dovoz ocele a hliníka bude mať dopad aj spoločnosti v USA.
USA sú čistým dovozcom ocele a hliníka. Znamená to, že clá pravdepodobne zvýšia ceny na celom americkom trhu.
Mnohí manažéri sa podľa denníka The Financial Times ponáhľajú nájsť spôsoby, ako zmierniť politický zmätok a následky rastúcich cien, aj keď 25-percentné clá nenadobudnú účinnosť ešte takmer mesiac.
„Zatiaľ vidíme veľa nákladov a veľa chaosu,“ citoval denník šéfa automobilky Ford Jima Farleyho na automobilovej konferencii v utorok. Dodal, že sa vráti do Washingtonu, aby loboval u tvorcov politiky druhýkrát za tri týždne.
V spoločnosti Coca-Cola tvorí hliník a oceľ, ktorý sa používa v plechovkách a fľašiach, celosvetovo viac ako štvrtinu obalov nápojov. Generálny riaditeľ James Quincey pre The Financial Times povedal, že nové clá na dovoz hliníka by mohli prinútiť spoločnosť používať viac plastových fliaš.
Dodal, že náklady na clá by sa pravdepodobne obmedzili na Severnú Ameriku, globálne objemy predaja v roku 2025 majú zostať zachované.
„Sú to náklady,“ citoval denník Quinceyho. „Bolo by lepšie ich nemať, vzhľadom na americký biznis, ale budeme sa s tým musieť vyrovnať.“
Európska únia sa pripravuje na reakciu
Nové clá by mali vstúpiť do platnosti o mesiac – 12. marca.
Ministri obchodu štátov Európskej únie sa podľa webu Politico majú v stredu 12. februára viesť narýchlo zorganizovaný telefonát na prediskutovanie napätia, zatiaľ čo Európska komisia pod vedením Ursuly von der Leyenovej pripravuje podrobnú odpoveď Európskej únie.
Šéfka Európskej komisie sa voči Trumpovým clám v utorok 11. februára ostro ohradila. „Clá sú dane — zlé pre podnikanie, horšie pre spotrebiteľov,“ citoval web Politico von der Leyenovú. „Neopodstatnené“ clá, ktoré Trump načrtol na oceľ a hliník „nezostanú bez odpovede,“ dodala.
V hre môže byť viacero scenárov. Tým prvým podľa Politica môže byť rýchle opätovné zavedenie ciel na americký vývoz tovarov ako whiskey, motorky Harley-Davidson a brusnicová šťava.
SITA/AP
SITA/AP | Šéfka Európskej komisie Ursula von der Leyenová.
Európska únia ich zaviedla tieto opatrenia po tom, čo Trump vo svojom prvom období prvýkrát oznámil clá na oceľ a hliník v roku 2018. Zrušené boli počas funkčného obdobia prezidenta USA Joea Bidena. Vtedy sa dosiahlo prímerie v obchodnej vojne. Clá môžu byť aj širšie.
„V reakcii je možné očakávať aj zavedenie obdobných širších ciel zo strany Európskej únie, aby chránili domácich výrobcov, čo sú iba ďalšie výstrely v rozbiehajúcich sa obchodných vojnách,“ hovorí Marián Kočiš, analytik Slovenskej sporiteľne.
Zavedenie ciel na dovoz ocele a hliníka však môže mať aj ďalšie dopady na oceliarsky priemysel.
„V neposlednom rade sa vysoko pravdepodobne dostanú na pretras aj európske environmentálne politiky, pretože dovozcovia z tretích krajín nemusia spĺňať pri výrobe ocele a hliníka tak náročné ekologické požiadavky, čo ich v medzinárodnej súťaži pochopiteľne zvýhodňuje,“ mieni Kočiš.
Nie prvý a ani posledný krok
Zavedenie ciel na dovoz ocele a hliníka do USA nie je prvý krokom v zavádzaní ciel zo strany Trumpovej administratívy. Zrejme to nie je ani posledný krok. V hre je aj zavedenie ciel na dovoz tovarov z Európskej únie.
Web Politico upozornil, že takýto krok by najviac postihol automobilový sektor v Európskej únii – najviac nemeckých výrobcov automobilov. Veľká trojka nemeckých automobiliek predstavovala 73 percent z 820-tisíc áut vyvezených z Európskej únie do USA minulý rok.
„Máme milióny prichádzajúcich áut, BMW a Mercedes-Benz a Volkswagen a jednoducho tak veľa rôznych áut. A my s tým nič nerobíme,“ povedal Trump reportérom začiatkom februára vo svojom najsilnejšom priamom varovaní pre najväčších európskych výrobcov automobilov.
„Sme hlboko znepokojení možným uvalením ciel zo strany USA,“ citovalo Politico Sigrid de Vries, generálnu tajomníčku európskej automobilovej loby ACEA.
„Namiesto odvetných ciel by Európska únia a USA mali spolupracovať na veľkej dohode, aby sa vyhli potenciálnemu obchodnému konfliktu,“ dodala de Vries.