Z času na čas sa na verejnosti objavia sťažnosti na babičky, ktoré spochybňujú základ štátu tým najzákernejším spôsobom – pečú koláčiky.
Nehľadajte v tom žiaden eufemizmus, nejde o slovenské verzie Perníkového tatka. Problémom majú byť naozaj obyčajné cukrárky.
V podobnom štýle si čitatelia v jednom z regionálnych týždenníkov mohli pred pár dňami prečítať titulok: „Gazdinky naďalej okrádajú štát o milióny. Nelegálny biznis s koláčmi im už prechádzať nemusí.“
Impulzom boli sťažnosti Slovenského zväzu pekárov, cukrárov a cestovinárov. Nie je to prvý raz, čo táto organizácia brojí proti špecifickej konkurencii v sivej zóne.
Jeden uhol pohľadu naznačuje, že sťažujúci sa zväz je združenie, ktoré chráni záujmy poctivých podnikateľov.
Opačný pohľad varuje, že ide o lobistickú skupinu, ktorá sa spolieha na to, že prísna regulácia ochráni ich tržby pred konkurenciou.
Schválne, ktorý pohľad je bližší vám? Argumenty zväzu pekárov o problémoch s hygienou a vysokých daňových únikoch zo strany gazdiniek pôsobia nedopečene. Napokon, posúďte sami.
Podľa očakávania si sťažnosti pekárov vyslúžili na sociálnych sieťach skôr posmech. Porovnávať si veľkosť koláčikov s babičkami predsa len pôsobí absurdne.
Každý tretí dom
Predseda predstavenstva zväzu Milan Lapšanský pre MY magazín hovorí o veľkom probléme. Najvyšší výskyt nelegálnych pekárov je podľa neho na východnom Slovensku, na Orave a na Kysuciach. Tam vraj „pečú takmer v každom treťom dome“.
Nejde o prvý výpad pekárenského zväzu proti partizánskym bunkám gazdiniek. Pred Vianocami upozornili na „ilegálne inzeráty na predaj koláčov a zákuskov“. Sklamať vedia nielen kvalitou, ale môžu dokonca ohroziť zdravie. Vraj nakupujú nepovolené suroviny cez e-shopy z Číny.
Či ide o pazúriky pandy veľkej alebo iné typické suroviny pre výrobu tradičných vianočných koláčov už tlačová správa nehovorí.
Zväz pekárov dodáva, že nelegálnych predajcov na internete preverujú štátne orgány. Sami intenzívne komunikujú s ministerstvami vnútra a pôdohospodárstva, Štátnou veterinárnou a potravinovou správou, Úradom verejného zdravotníctva aj Finančnou správou.
Nelegálne pekárne údajne ročne okradnú štát o 12 miliónov eur.
Naozaj milióny?
Napriek absurdite sa sťažnosti pekárov dajú pochopiť. Ak podnikajú v regulovanom biznise, konkurencia s voľnými rukami má neférovú výhodu.
Samostatná téma je bezbločkový systém, ktorý funguje pri mnohých remeslách. No poraziť ho dokáže v prvom rade dôvera v efektívny štát, ktorá presvedčí ľudí nakupovať iba s bločkom.
Ale späť k cukrárom. Nezákonná konkurencia v tomto prípade nie sú utajené sklady plné nelegálnych migrantov, ktorých núti piecť mafia. Sám šéf pekárov uvádza, že sú to bežné gazdinky, ktoré pečú v kuchyniach s oknom do ulice.
Čo je najdôležitejšie, pečú príležitostne. Práve toto narúša hypotézu o 12-miliónových daňových únikoch. Každý má nárok na oslobodenie príležitostných príjmov do 500 eur ročne. Tie vôbec nemusí uvádzať do daňového priznania.
Ak babička upečie ročne 25 škatúľ vianočného pečiva po 20 eur, je zrejmé, že jej daňová povinnosť ostane na úrovni nula eur. Ak by aj zarobila viac a peniaze priznala, pre celkovú výšku zárobku by jej nevznikla povinnosť platiť odvody. Menší pekári by navyše zrejme neboli ani platcami DPH, čiže DPH je už tak či tak zaplatená v cene vstupov.
Samostatná téma sú hygienické pravidlá, ale hovoriť, že je to systematický biznis, ktorý okráda štát, je predsa len zveličenie.
Cukrárne fungujú
Tiež si treba uvedomiť, že podomové pečenie neohrozuje tradičné cukrárne a kaviarne. Ľudia ich stále navštevujú s deťmi po nedeľnom obede alebo sa v nich stretávajú so známymi. Kúpa vianočného či veľkonočného pečiva je príležitostné spestrenie.
Podobne ako čerstvý kváskový chlieb od susedy cez dve ulice, ktorý je síce násobne drahší ako v obchode, ale aj chutnejší. Sám zväz priznáva, že produkty nelegálnych pekární „sú neraz drahšie než koláče a zákusky z rúk poctivcov (rozumej licencovaných cukrárov)“.
Dopyt skrátka volá po produktoch, ktoré oficiálny trh nevie zabezpečiť. Označenie nelegálne pekárne je predovšetkým PR konštrukt, ktorý má nahradiť skutočné slovo – privyrábajúce si gazdinky.
Napriek tomu sa skúsme dívať na svet očami pekárov. Potrebujú ochrániť svoj biznis a nemajú to jednoduché. Najnovšie im pribudla transakčná daň a aj bez nej majú dosť problémov.
Priveľa komplikácií
Deň pred varovaním o nelegálnom vianočnom pečive zverejnili pekári tlačovú správu, že sektoru chýba 1500 zamestnancov. Ľudí nedokážu zaplatiť, práca pritom tvorí až polovicu nákladov pekární. A určite sa nedá povedať, že ide o lepšie zarábajúce pozície. Problém sektora je zvyšovanie minimálnej mzdy a príplatkov za prácu v noci a cez víkendy.
Pekári volajú po technologických zmenách, ktoré nahradia chýbajúcich zamestnancov. „Investičný dlh slovenského potravinárstva presahuje miliardu eur. Potrebné je preto podporovať nielen poľnohospodárov, ale najmä spracovateľský sektor – potravinárov,“ dodali na záver.
Od pekárov tiež často počuť výhrady proti vysokým maržiam maloobchodných reťazcov. Známy vtip hovorí, že poľnohospodár má štyroch nepriateľov: jar, leto, jeseň a zimu. Pri pekároch to asi iné nebude.
Viera v reguláciu
Hoci ide o preregulovaný sektor – takých je napokon väčšina –, zdá sa, ako by dúfali, že ešte viac regulácie ich dokáže ochrániť. Nie je to jediný príklad, keď časť podnikateľov dúfa v spásu v podobe protekcionizmu.
Namiesto toho, aby volali po nižších administratívnych nákladoch, čakajú, že štát im za ich dane vyčistí trh. Je to podobné, ako keby sa vydavateľstvá sťažovali, že vznikol internet a sociálne siete.
No ak v priebehu pár dní hovoria o úpadku potravinovej sebestačnosti a zároveň o tom, že sa svojpomocne pečie v každom treťom dvore, už na prvý pohľad si oponujú.
Zväz pekárov sa postavil na pódium ruka v ruke s hygienikmi či daniarmi a bežným ľuďom hovorí, že ich bude chrániť (zhoršením dostupnosti). Odpoveďou je však torta – kúpená od gazdinky –, ktorú im v štýle nemých grotesiek hodí bežný zákazník do tváre.
Pekári si musia uvedomiť, že zo šľahačkovej vojny sa nedá vyjsť víťazne a už tobôž nie dôstojne. Ak chceli otvoriť dôležitú tému, nevhodným podaním prepásli príležitosť.
