S umelou inteligenciou sa spája mnoho chybných predstáv. Dokážete vôbec tento pojem definovať? Vysvetlenie, ktoré som nedávno našiel, sumarizuje túto technológiu jednoduchým spôsobom. Umelá inteligencia sa vzťahuje na akúkoľvek úlohu, ktorú dokončil program alebo stroj. Takú, na ktorej dokončenie sám človek potrebuje inteligenciu.
V posledných desaťročiach sme boli svedkami vzostupu mnohých nevídaných nástrojov, ktoré zmenili naše schopnosti. Najväčším objavom minulého storočia je nepochybne internet. Oveľa viac než televízia alebo rádio totiž zmenil štruktúru modernej existencie, ovplyvnil nielen kultúru a obchod, no i spôsob, akým komunikujeme a spájame sa s ostatnými.
Lekári začnú testovať aplikáciu od Slovákov.
Umelá inteligencia určí diagnózu a zníži chybovosť
Internet následne umožnil vznik ďalšej veci, ktorá ovplyvňuje náš každodenný život. Samozrejme, hovorím o sociálnych médiách. Nie je žiadnym tajomstvom, že tento nástroj bol použitý na ovplyvnenie diskusií, zdôraznenie určitých vyjadrení, zvýšenie príjmov či zmenu vzťahov. Jednotlivci, ktorí vyrastali v časoch internetu so smartfónmi v zadných vreckách nohavíc, si už len sotva môžu vybaviť obdobie pred Facebookom.
Faktom je, že dnešná generácia nepozná koncept života bez sociálnych médií. A tomu sa nevyhnú ani nasledujúce generácie. V budúcnosti budú ľudia tieto médiá považovať za rovnako samozrejmé ako elektrickú energiu. Kým teda nedôjde k jej výpadku. Práve umelá inteligencia je pripravená stať sa ďalšou prelomovou technológiou. Podobne ako Facebook sa v priebehu niekoľkých rokov totiž stane súčasťou našich každodenných interakcií. Budúce generácie si teda nebudú vedieť predstaviť, ako asi mohol vyzerať život bez nej.
V snahe lepšie pochopiť umelú inteligenciu, najmä v súvislosti so sociálnymi médiami, som sa spolu so spisovateľom Michaelom Ashleym pri príprave našej knihy rozprával so stratégom Brendanom Kaneom. Práve on vybudoval online platformy pre celebrity, akými sú Taylor Swift, Rihanna, Charles Barkley či Adriana Lima, a radil spoločnostiam z rebríčka Fortune 500, ako optimalizovať svoje značky vďaka využitiu publika.
Jeho softvér predpovedá šancu vyhrať súd.
Porazil aj top britských právnikov
Umelá inteligencia v prípade sociálnych médií funguje rovnako, ako keby konkrétne príspevky navrhoval človek. Prijíma informácie, analyzuje ich a rozhoduje o tom, čo by mohlo mať väčší vplyv na obsah. Rozdiel je v tom, že človeka limituje počet údajov, ktoré dokáže zmysluplne spracovať. Umelá inteligencia tento problém nemá. To, čo má, je potenciál fungovať ako stroj 24 hodín denne 7 dní v týždni.
„Umelá inteligencia môže sledovať cyklus správ a navrhnúť, čo by mohlo byť virálne a populárne,“ hovorí Kane. „Keď som pracoval s novinárkou Katie Couric, urobili sme viac ako 200 rozhovorových kampaní a testovali sme viac ako 75-tisíc variácií obsahu. Nakoniec sme prišli na to, aké témy a návrhy by sme mali pokryť a s kým by sme mali urobiť rozhovor – i s presnými otázkami.“
Ako dôkaz tohto fenoménu Kane uvádza: „Áno, viem, že to znie zvláštne, no smrť celebrít môže byť virálnou vecou. Neviem prečo, no vždy, keď niekto zomrie, ľudia zrazu klikajú na čokoľvek s tým súvisiace, aby sa dozvedeli viac informácií.“ Nech už ide o smrť celebrít alebo akúkoľvek inú udalosť, umelá inteligencia dokáže získať najdôležitejšie dátové údaje a napríklad analyzovať obľúbené témy, poradiť, koho citovať či ako správne zostaviť článok.
Výhodou umelej inteligencie je jej schopnosť reagovať a prispôsobiť sa podnetom. Podľa Kanea by teda počítač mohol zmerať verejnú odozvu na príspevky a následne na základe okolností upraviť všetko potrebné. Mohol by napríklad vylepšiť titulok, vymeniť obrázok alebo video či zmeniť obsah v dôsledku tejto odozvy.
Kane v tejto súvislosti spomína knihu Neuro Web Design od Susan Weinschenk: „V nej poukazuje na jednu prípadovú štúdiu. Stalo sa, že kniha sa nepredávala dobre. Namiesto toho, aby marketingový tím aktualizoval jej obsah, vymenil len obal a názov. A voilà! Stal sa z nej bestseller.“
Kane však paradoxne navrhuje, aby nám umelá inteligencia pomohla pri rozvoji zdravšieho vzťahu k sociálnym médiám. Podľa spoločnosti TechJury aktívne využívajú tieto platformy viac ako 3 miliardy ľudí, ktorí na nich strávia denne približne dve a pol hodiny. Tieto štatistiky sa ale dramaticky zvyšujú v prípade mladšej demografickej skupiny. Organizácia Common Sense Media hlási, že tínedžeri trávia v online svete až deväť hodín denne.
Kane teda odporúča, aby umelá inteligencia pomohla tým ľuďom, ktorí sú závislí od sociálnych médií. „Ak sa pozriete na Facebook, Instagram alebo Youtube, každá z týchto platforiem používa behaviorálnu psychológiu. Naučí vás aplikáciu používať znova a znova, pretože vďaka tomu zarábajú peniaze. A tak sa stanete závislými.“ Kane preto navrhuje, aby bola umelá inteligencia nasadená ako protiopatrenie. Pomocou svojej schopnosti syntetizovať obrovské dátové toky by mohla ponúknuť inú slučku spätnej väzby. Takú, ktorá by sľúbila zdravšie výsledky.
A práve takéto myslenie je potrebnejšie než kedykoľvek predtým. Ako nadaný anglický spisovateľ a grafik Alan Moore raz povedal: „Technológia je dvojsečná zbraň. Prinesie mnoho výhod i katastrof.“ Je teda na nás, aby sme takú inováciu, akou je umelá inteligencia, využili spôsobom, z ktorého bude ľudstvo profitovať.
Autorom článku je Neil Sahota. Tento text vyšiel na stránke Forbes.com ako súčasť účtu Cognitive World.
Našli ste chybu? Napíšte nám na [email protected]
