Vedľajšie účinky schválených liekov by mohli spomaliť alebo dokonca zastaviť šírenie nádorových buniek. Skúmajú to vedci za pomoci prístroja brnianskej spoločnosti Telight.
Šírenie nádorových buniek je, bohužiaľ, pre pacientov s rakovinou často fatálne, pretože hlavným problémom nie je samotný agresívny rast rakoviny, ale skôr invázia a metastázy, teda procesy, pri ktorých sa nádorové bunky šíria z pôvodného miesta do iných častí tela. Práve tie sú zodpovedné za väčšinu úmrtí pacientov s rakovinou.
Skupina vedcov z inštitútu CEITEC brnianskeho VUT preto skúma, či niektoré z liečiv, ktoré sú schválené na iné účely, nemajú vedľajší účinok v podobe spomalenia alebo dokonca zastavenia šírenia nádorových buniek.
Momentálne je do hry vytipovaných 180 liečiv. „Niektoré z nich majú väčšiu šancu, že budú účinné, iné menšiu. Pokiaľ bude projekt úspešný, môžeme štúdiu rozšíriť,“ prezrádza vedec Daniel Zicha, ktorý vedie projekt v rámci skupiny Experimentální Biofotonika a Centrální laboratoř Biofotonika.
„Ak na niečo prídeme, môže to lekár okamžite nasadiť pacientovi. Vyhýbame sa vďaka tomu zdĺhavému procesu schválenia nového liečiva, čo by trvalo 10 alebo 15 rokov a stálo milióny a milióny dolárov,“ hovorí Zicha.
Zámerom projektu je, aby liečivá mohli slúžiť ako podporná liečba. „Mohlo by to byť aj opačne, teda že existujúce liečby budú doplnkom k tomuto dôležitému aspektu, pretože metastázovanie je viac nebezpečné a môže sa zhoršiť v priebehu štandardnej liečby,“ hovorí Zicha.
Práve operácie môžu totiž rozšíreniu rakoviny paradoxne pomôcť.
„Pri zákroku sa chirurg snaží odstrániť čo najviac nádoru, no musí sa vyhnúť blízkym dôležitým orgánom. Môže sa preto stať, že nejaké nádorové bunky tam zostanú. Pri operácii vzniká rana, proces jej hojenia je však pre pacienta zlý – keď zostanú nejaké nádorové bunky, budú ešte viac stimulované k rastu a migrácii,“ vysvetľuje Daniel Zicha s tým, že by bolo ideálne lieky spomaľujúce metastázy nasadiť už pred operáciou.
Už existujú prípady, keď sa ukázalo, že niektoré lieky môžu ovplyvňovať nielen to, na čo boli primárne určené. Zicha uvádza ako príklad Antabus, ktorý bol pôvodne vyvinutý na liečbu alkoholizmu, avšak jeho vedľajšie účinky sú teraz využívané práve pri liečbe rakoviny.
„Z literatúry a vlastného výskumu vieme, aké sú molekulárne mechanizmy potrebné na migráciu buniek. Snažili sme sa teda vytipovať lieky, pri ktorých sú aspoň nejaké náznaky alebo je známe, že môžu tieto procesy ovplyvňovať. Konzultovali sme to aj s odborníkmi na farmakológiu,“ upresňuje Zicha s tým, že koncept tohto použitia liekov prišiel od profesora Jana Brábka, ktorý na projekte tiež pracuje.
S testovaním liečiv sa už začalo. „Najprv ich skúšame na etablovaných bunkových líniách, s ktorými sa jednoducho pracuje. Ide o nádorové bunky, ktoré boli odobrané z pacienta už pred dlhšou dobou a sú etablované v bunkovej kultúre, takže sú nesmrteľné a rastú v podstate stále,“ hovorí vedec.
Vedec Daniel Zicha | Foto: CEITEC VUT
Vedec Daniel Zicha | Foto: CEITEC VUT
Cieľom projektu teda nie je zničiť pomocou liečiv nádor, ale spomaliť či ideálne zastaviť šírenie nádoru, a teda tvorbu metastáz.
Na skúmanie používajú vedci holografický mikroskop, ktorý im umožňuje sledovať migráciu buniek s vysokou presnosťou. Unikátny prístroj navrhnutý v laboratóriu Radima Chmelíka a následne vyvinutý a vyrábaný pod názvom Q-Phase v spoločnosti Telight je jediný svojho druhu na svete.
Telight je ďalším biznisovým dobrodružstvom vizionára Jaroslava Klímu, ktorý práve s mikroskopmi spojil veľmi úspešnú profesijnú kariéru. Najprv vybudoval spoločnosť Tescan, výrobcu elektrónových mikroskopov, ktorého pred Vianocami 2022 predal za sedem až deväť miliárd korún americkej spoločnosti Carlyle (277 – 356 miliónov eur).
Každý z pôvodnej pätice českých akcionárov Tescanu si zo závratnej sumy vzal 15 percent. Medzi akcionármi bol pochopiteľne aj Klíma, ktorý ešte súbežne s Tescanom začal budovať Telight na výrobu tentoraz nie elektrónových, ale svetelných mikroskopov.
Jedným z produktov Telightu je Q-Phase, prestížnymi cenami ovenčený prístroj za 250 tisíc eur – jeho využiteľnosť je okrem iného práve v onkologickom výskume.
Q-Phase pracuje s objavenou fintou, vďaka ktorej sa nemusia takmer priehľadné bunky pred pozorovaním zafarbovať, keďže farbivo spôsobuje chemické reakcie, ktoré výskumu škodia. Finta zaručuje, že skúmaný organizmus je aj bez farbiva dobre viditeľný, výsledkom čoho sú vysoko kontrastné snímky živých buniek vďaka využitiu fázového kontrastu a hologramov.
Práve to pomáha tímu so zisťovaním účinnosti liečiv. „Pokiaľ viem, je to jediný taký projekt, čo je až prekvapujúce, pretože je to celkom jednoduchá myšlienka,“ zhŕňa Zicha.
Článok vyšiel na Forbes.cz. Autorom je Filip Saiver.
