Na súkromnú akciu a výstavu známok v Prahe prilákal David Feldman niektorých z najbohatších Čechov. 77-ročný írsky filatelista je vo svojom odbore úplnou legendou, svojho času vydražil aj najdrahšiu známku sveta.
Na jednej novembrovej večeri sa v Prahe zišli pravdepodobne desiatky miliárd korún. Teda aspoň z hľadiska majetku, ktorý jeho účastníci vlastnia. K jednému stolu ich dostal David Feldman, jeden z najprominentnejších filatelistov na svete. Ten sa v českom hlavnom meste ocitol z biznisových dôvodov.
„Mám v Prahe dvoch dlhodobých, veľmi dobrých klientov, ktorým som prišiel urobiť menšiu súkromnú prezentáciu. Môjmu kolegovi napadlo, že z toho urobíme večeru, a tak sa stalo,“ rozpráva v jednom z pražských hotelov Feldman o akcii, na ktorej sa objavilo hneď niekoľko mien z rebríčka Forbes najbohatších Čechov.
Podľa Feldmana je medzi nimi aj zopár takých, ktorých zbierky známok dosahujú hodnotu vyše 100 miliónov korún (4 milióny eur). Asi najviac verejne známym zberateľom je textilný priemyselník Zdeněk Matějovský, ktorý má v zbierke okrem iného napríklad aj slávny Merkur z roku 1856.
Biznisová smotánka si prišla vypočuť rady od muža, ktorý vydražil v roku 1996 vtedy najdrahšiu známku sveta: žltú švédsku Treskilling za 2,3 milióna dolárov. Vtedy Feldmana táto čiastka dostala do Guinnessovej knihy rekordov. Ak by sme to upravili o infláciu, išlo by dnes o 5 miliónov dolárov.
Feldman má ako aukčný špecialista na svojom konte štyri z desiatich najdrahšie predaných známok v histórii. Na svojej českej zastávke ponúkol potenciálnym novým klientom a potenciálnym investorom svoj unikátny náhľad do odboru, ktorý točí milióny dolárov.
Vyrozprával tiež svoj životný príbeh pretkaný najdrahším artiklom v pomere ceny k váhe.
Peniaze od sesternice
V 50. rokoch minulého storočia sa Taliansko po prehranej druhej svetovej vojne zmietalo v inflačnej kríze. Neúprosné znižovanie hodnoty peňazí hnalo Talianov do sveta alternatívnych investícií. Kupovali sa hodinky, šperky, vzácne obrazy alebo mince. A tiež poštové známky.
S tými začínal v malom kšeftovať až v ďalekom Dubline vtedy násťročný David Feldman. Od vymieňania známok s kamarátmi sa dostal k založeniu filatelistického spolku Shamrock Stamp Club, ktorý obchodoval cez poštové objednávky so známkami. Otcovia bohatších detí vykupovali jeho zbierky vo veľkom.
Potom prišla zápletka ako z románu od Agathy Christie. Za Feldmanom a jeho rodinou v roku 1950 prišla bohatá sesternica zo Spojených štátov, ktorá cez Írsko jazdila za svojím priateľom do Talianska.
O záľube svojho mladého bratranca sa zmienila priateľovi. Ani nie 15-ročný chlapec z Dublinu tak dostal 1500 libier, na svoju dobu skutočný balík peňazí, aby zohnal známky z Vatikánu v top stave, akoby dorazili čerstvé na poštu.
„Zistil som, že také známky sa nedajú zohnať. Sesternica však medzitým odišla a mne, 13-ročnému chlapcovi, zostal v ruke malý majetok,“ spomína filatelista.
Skutočný biznis
„V tej chvíli som dostal možnosť vybudovať skutočný biznis. Ako prvý som začal kupovať írske známky z roku 1922, popísané v pôvodnej gaelčine. Na aukcii som si všimol, že niektorí kupci za ne ponúkajú veľké peniaze bez toho, aby o nich skutočne niečo vedeli. Takto som sa vlastne stal odborníkom na írske známky.“
Feldman si rýchlo začal dávať veci do súvislostí. K známkam ho priviedli írski katolícki kňazi, ktorí príznačne vyhľadávali známky spojené s Vatikánom, Rímom či katolíckymi motívmi. V ďalších častiach sveta, najviac v Amerike, bola zase silná komunita ľudí írskeho pôvodu, ktorých prirodzene priťahovali historické odkazy ich domoviny. A kde je záujem, je aj ochota platiť.
V roku 1968 vydal dnes už ikonickú Príručku írskej filatelie, ktorej kópiu dostal aj vtedajší írsky prezident Eámon de Valera. Jeho kniha sa stala v Írsku najpredávanejšou literatúrou faktu.
Od začiatku 70. rokov bol už Feldmanov život spojený so Švajčiarskom, odkiaľ tiež riadi svoj aukčný biznis, ktorý býva vzhľadom na objem cenený ako tretí najväčší na svete.
Nedraží totiž iba známky. Na konte má tiež rekordný predaj hodiniek Le Calibre značky Patek Phillipe za viac ako 4,3 milióna eur či secesnú vázu od Émila Gallého za viac ako 1,2 milióna eur.
Peniaze vášeň nenahradia
A čo vlastne slávny filatelista českým miliardárom poradil? „Ak máte v živote nejakú vášeň, mali by ste ju nasledovať. Napríklad cez filateliu ako ja. Skutočná hodnota známok spočíva v tom, že je niekto ich vášnivým zberateľom, bez toho by ich nikto nechcel kúpiť a nemali by cenu,“ hovorí Feldman.
Obyčajné hromadenie známok a ich nákup na základe predajných štatistík je podľa neho bezduchá investičná stratégia. Ten pravý úspech sa dostaví až vo chvíli, keď máte so svojou zbierkou skutočné emocionálne puto a viete, čo a prečo chcete zbierať.
Kúpite si prvú známku, pretože vás niečím zaujme. Začnete o nej zisťovať viac a pocítite potrebu kúpiť si ďalšie, ktoré na jej príbeh nadväzujú. Tak podľa Feldmana vzniká vášeň. „Je to taká malá rakovina, ale iba v tom najlepšom zmysle slova,“ smeje sa pri rozprávaní.
Rovnako ako v Taliansku 50. rokov, aj dnes majú známky ako investičný artikel svoje miesto v portfóliu tých najbohatších ľudí sveta. „Známka je malá a ľahká. V knižke ju môžete prevážať z krajiny do krajiny a nikto si to ani nevšimne,“ opisuje Feldman jedno z lákadiel investícií do známok.
Z Prahy si známy filatelista odváža aj jeden suvenír typický pre českú filateliu. Zelenú panorámu Hradčian, ktorú nakreslil pre vtedajšie prvé československé známky Alfons Mucha a vychádzala medzi rokmi 1918 až 1922. Feldman ju dostal na večeri ako dar.
Írsky pôvod
Feldman sa venuje klasickej filatelii, ktorá sa zaoberá známkami od ich vzniku v roku 1840 až do konca 19. storočia. Známky z českého územia tak vraj pozná len pod hlavičkou Rakúsko-Uhorska.
Napriek tomu, za aký stabilný investičný sektor je filatelia považovaná, má svoje skryté mechanizmy, ktoré vedia trh s určitým typom známok rozhýbať. Zberatelia totiž svoje zbierky väčšinou stavajú podľa určitého kľúča, napríklad podľa krajiny pôvodu, kontinentu či historickej éry.
Sám Feldman sa poddal svojmu írskemu pôvodu. Nezbiera síce priamo írske známky, ale zato všetky zelené zo všetkých kútov sveta. Hovorí tomu smaragdová kolekcia.
Keď sa potom podľa neho zídu dvaja silní kupci zaujímajúci sa o rovnaký segment, ženie to ceny hore, pritiahne to ďalších nových záujemcov a trh sa zahrieva.
Nakoniec však skončí väčšina známok v dlhé roky budovaných zbierkach a z trhu aj na niekoľko dekád zmizne. Keď potom zberateľ zomrie a rodina sa rozhodne zbierku predať, objaví sa zrazu na trhu obrovské množstvo dlho nevidených kúskov.
Podľa Feldmana je jedným z problémov filatelie konkurencia. „Decká dnes majú kartičky Pokémon, Magic The Gathering alebo športové karty. A to všetko sa dnes predáva za veľké peniaze. Keby som dnes vyrastal ja, asi by som ich tiež zbieral. A keby moji kamaráti v detstve zbierali Picassa, bol by som zberateľom Picassa,“ hovorí vecne Feldman.
Na európskych trhoch vidí potenciál stále. Na rozdiel od Španielska, Portugalska či Francúzska, ktoré už rastovými fázami prešli, vníma silný nástup ekonomicky silných poľských zberateľov, ktorí sú zároveň patriotmi. Podobné je to vraj v Česku alebo v Rusku.
Naproti tomu napríklad krajiny Blízkeho východu zberateľskú tradíciu nemajú, a tak tam podľa Feldmana aj napriek veľkej kumulácii peňažných prostriedkov filatelia neprekvitá.
Británia zaujíma všetkých
„Mám pre to svoju osobnú teóriu. Beduínsky životný štýl pre budovanie zbierok nepoložil základy. Silnú tradíciu má však naopak v severských krajinách, kde ľudia zimy trávili v domoch a hromadili knihy či práve známky,“ domnieva sa David Feldman.
Národné cítenie je pre zberateľstvo známok kľúčové. Ako poukazuje sám Feldman, zberatelia sa najčastejšie zameriavajú na svoje národné zbierky. „S jednou výnimkou, a tou je Veľká Británia. Tam totiž s vydávaním známok začali, takže to zaujíma všetkých zberateľov,“ vysvetľuje.
Celý filatelistický svet je totiž postavený na príbehoch. Krajín, národov, umelcov, známok, ale aj ich predchádzajúcich majiteľov. Vyrozprávať zaujímavo príbeh draženej známky je podľa Feldmana tým najlepším spôsobom, ako okolo nej vytvoriť ten pravý šum a vzrušenie.
Dnes sa to však podľa neho robí horšie ako kedysi. Filatelistické dražby bývali veľké udalosti so stovkami prihadzujúcich, mali svoju neopakovateľnú atmosféru stretnutia tých najlepších zberateľov.
„Internetové aukcie nám, samozrejme, priviedli na jedno miesto kupcov z celého sveta. Duch aukčných siení však o niečo zo svojej podstaty prišiel,“ konštatuje svetová filatelistická kapacita.
Článok vyšiel na Forbes.cz. Autorom je Michal Bernáth.