Skromná hviezda so smutným úsmevom. Tak by sa dala stručne opísať obálková osobnosť aktuálneho českého vydania magazínu Forbes Pavlína Němcová a jedna z najúspešnejších českých topmodeliek zlatej éry modelingu v 90. rokoch.
Presadila sa v mekke modelingu v Paríži, kde prežila 30 rokov a po francúzsky hovorí rovnako dobre ako po česky. Má za sebou úspešnú kariéru. Vymenovanie luxusných značiek, s ktorými spolupracovala, by bolo na veľmi dlho.
Paradoxne sa však nikdy nechcela stať modelkou. Sama o sebe tvrdí, že je hanblivá a uzavretá. Modeling sa pre ňu vraj stal nutnosťou v čase, keď sa súdila o syna s exmanželom. Nikdy sa znova nevydala a nemala ďalšie deti. Svoj boj podrobne opisuje v otvorenom rozhovore pre Forbes.
Foto: Anna Mrázek KovačičModelka, herečka, podnikateľka
Pavlína Němcová je však oveľa viac ako „len“ bývalá topmodelka. Okrem toho, že vyštudovala právo, absolvovala aj hereckú školu. A má za sebou okrem iného aj pestrú filmovú dráhu. Presadila sa vďaka úlohe novinárky v slávnom filme o Edith Piaf z roku 2007, kde si zahrala po boku Marion Cotillard.
Pred pár rokmi Němcová definitívne opustila Paríž a natrvalo sa vrátila do Českej republiky, kde začala podnikať. Založila si značku šperkov Gioia a k tomu prevádzkuje v centre Prahy priamo na Parížskej ulici luxusný kozmetický salón. Nechce zverejňovať výsledky svojho biznisu, no darí sa jej vraj dobre a chystá sa čoskoro otvoriť ďalšiu pobočku.
K týmto aktivitám sa navyše okolo päťdesiatky znova vrhla aj do modelingu, kde sa jej opäť darí. Je to aj vďaka tomu, že sa podľa nej svet modelingu zásadne zmenil a šancu majú aj ženy v staršom veku a tiež ľudia, ktorí nespĺňajú prísne modelingové kritériá, ktoré si pamätá z 90. rokov.
Vtedy sa však v tomto svete točili aj oveľa väčšie peniaze. „Dnes sa tento ohromný budget rozdrví medzi influencerov, ktorí premenili svet modelingu,“ hovorí Němcová, ktorá by vraj nikdy neverila, že svoju kariéru modelky okolo päťdesiatky znovu rozbehne.
Nájsť zmysel a krásu v každom veku
So svojím vekom je vraj spokojná a podľa svojich slov proti starnutiu nijako nebojuje.
„Samozrejme sa snažím vyzerať čo najlepšie na svoj vek, áno, to chcem. A starám sa o seba. Cvičím, jem zdravo a udržujem sa v kondícii. Ale nebojujem s vekom. Kto s tým bojuje, tak si zbytočne vytvára vlastné psychické problémy. Preboha, veď starnutie je prirodzená súčasť života! A naopak, človek si v každom veku musí nájsť to pekné. Ja si svoj vek užívam a mám rada veci, ktoré sú s ním spojené,“ tvrdí Pavlína Němcová.
Navyše sa jej teraz splnil ďalší veľký sen – jej milovaný a jediný syn Alain sa v dospelosti rozhodol sám od seba presťahovať do Prahy, takže tu teraz žijú pohromade.
Práve dlhý boj o dieťa a nešťastné manželstvo jej život poznamenali a definovali viac než čokoľvek iné. Boju o syna podriadila celý život a zostala v Paríži – a pri modelingu.
Prečítajte si úryvok z otvoreného rozhovoru, kde opisuje, ako ku všetkému došlo.
Strata syna aj manželstva
Pripomeňte, ako sa to stalo, že ste prišli o syna?
V sedemnástich som sa zamilovala do Francúza a krátko na to som sa vydávala, čoskoro sa nám narodil syn. Ale naše manželstvo sa potom začalo zadrhávať. Manžel sa zmenil, začal na mňa extrémne žiarliť a bol agresívny. Nepúšťal za mnou rodičov z Prahy, ocitla som sa náhle v Paríži v úplnej izolácii.
Vtedy nebolo cestovanie také jednoduché ako dnes, navyše som pochádzala z nemajetnej rodiny. Ani telefonovať s rodičmi som veľmi nemohla. Mobily neboli, telefonáty boli veľmi drahé. Bola som izolovaná, sama s dieťaťom a so stále agresívnejším manželom.
Foto: Anna Mrázek KovačičO rozvod ste požiadali vy?
On požiadal o rozvod. Bolo to po jednej situácii, keď sa všetko vyhrotilo. Vtedy som využila to, že je mimo Paríža, vzala som syna a odišla s ním na návštevu do Prahy za rodičmi. Keď to skrátim, toto bol zlom. Manžel ma obvinil z únosu, syna si z Prahy odviezol, vzal si ho vtedy od mojich rodičov na prechádzku a odišiel s ním do Francúzska.
Nikomu nič nepovedal. Doma vymenil zámky na našom parížskom byte a informoval ma, že požiadal o rozvod. K synovi ma nepustil a začali sme sa o neho súdiť. Francúzske súdy potom zverili syna do výhradnej starostlivosti otcovi.
Keď sa na vás pozerajú zhora
S akým odôvodnením?
Veľmi mladý vek matky a česká národnosť.
Česká národnosť? Pozeralo sa na vás vtedy vo Francúzsku kvôli českej národnosti cez prsty?
Boli to vtedy rané deväťdesiate roky a všade na západe na nás dosť pozerali cez prsty. Boli sme pre Francúzov podradní. Jednoducho ľudia, ktorí prišli spoza železnej opony, boli vtedy niečo neobvyklé. V tomto boli deväťdesiate roky ťažké a kruté. Narážala som na to stále.
Môžete uviesť ešte nejaký príklad?
Na súde pri jednom odvolacom státí ohľadom starostlivosti o syna, sme prišli pred staršiu sudkyňu – takú veľmi elegantnú dámu oblečenú v kostýme od Chanel. Tá sa na mňa pozrela a hovorila mi: „Čo vlastne synovi chýba? Takto nastavená starostlivosť funguje. Kde by ste s ním chceli žiť? To by ste ho chceli vziať snáď do Prahy?“
Doteraz si pamätám, akým tónom to povedala. Znelo to, akoby sme sa v Prahe hojdali na stromoch. Uvedomila som si, že na nás jednoducho Francúzi vtedy pozerali zhora.
Boj o priazeň Francúzov
Ako ste to celé niesli a čo vás držalo nad vodou?
Bola to krutá doba. V ten moment, keď mi manžel vzal syna, sa mi zrútil celý svet. Jediná životná motivácia pre mňa bola tá, že ho jedného dňa dostanem späť. A dúfala som, samozrejme, že to bude oveľa skôr. Nechcela som boj oňho vzdať. Chcela som ho mať normálne v starostlivosti. Takto som ho smela vídať len každý druhý víkend a prázdniny.
Vtedy som si práve uvedomila, že na to, aby som sa mohla súdiť a stáť na vlastných nohách, tak som ako cudzinka v čerstvých deväťdesiatych rokoch nemala veľa iných možností, len vo Francúzsku zarábať peniaze. Aj preto som musela vplávať do modelingu a robiť to profesionálne. Tak som si povedala, že to budem robiť pre peniaze a budem taký ten Káčer Donald so znakmi dolárov v očiach.
Článok vyšiel na Forbes.cz. Autorkou je Veronika Jonášová.
