Divoká príroda pomáha mestám dosiahnuť väčšiu biodiverzitu a zmierňovať účinky klimatickej zmeny spôsobmi, ktoré nám, celkom úprimne, pomôžu prežiť. Viac v úryvku z knihy Urban Jungle od Bena Wilsona.
Mestá sú zoči-voči klimatickej kríze v neistej situácii. Napriek všetkým výdobytkom modernej techniky nie sú postavené tak, aby si dokázali poradiť s vysokými teplotami, nečakanými búrkami a stúpajúcimi hladinami morí.
Bežné technológie a postupy nestačia na to, aby uchránili obyvateľov miest. Naša pozornosť sa presunula na niečo, čo nazývame „zelenou infraštruktúrou“. Jednoducho povedané, aby mestá tejto klimatickej núdzi odolali, nevyhnutne potrebujú ochranu, ktorú ľuďom poskytujú koruny stromov, prírodné rieky, obnovené mokrade a revitalizované prílivové močiare.
Ak si skutočne chcete predstaviť mesto budúcnosti, predstavte si menej inteligentných technológií, lietajúcich áut či mrakodrapov a viac kaskádovito rozmiestnenej zelene, strešných fariem, nedbalých mestských lúk či hustých stromových porastov.
Mestá sa rýchlo menia, vždy to tak bolo. V 21. storočí budeme smerovať k väčšiemu množstvu zelene, keď už pre nič iné, tak preto, aby nám slúžila ako istá forma sebaobrany. Deliaca čiara medzi mestom a nespútanou prírodou bude oveľa rozmazanejšia.
Prečítajte si úryvok z knihy Urban Jungle od historika Bena Wilsona, ktorú nájdete v našej Forbes knižnici.
V mestách je už teraz množstvo zelených plôch, ale ak budeme chcieť, je tu ešte veľa možností, ako existujúcu zeleň rozšíriť do každého zákutia. Mestské oblasti oplývajú prebytkom celkom nevyužitých alebo nedostatočne využívaných miest. Pomyslite na všetky prázdne rovné strechy, na všetok bezúčelný, nevyužitý priestor medzi budovami či popri cestách, ako aj na obrovské plochy vyčlenené na parkovanie pre autá.
A ešte je tu aj nedozerný oceán záhrad pri domoch na predmestiach – ktoré môžu dosahovať až štvrtinu rozlohy miest. Zabudnite na parky – príroda sa dokáže presadiť skoro všade v zastavanom prostredí, ak jej to dovolíme a povzbudíme ju v raste. Priestor, ktorý by sme mohli vyčleniť pre prírodu, je obrovský. Výzvou 21. storočia je vybudovať mestá, ktoré budú po prvý raz v dejinách biofilné – teda budú miestami, ktoré aktívne podporujú a maximalizujú funkčný ekosystém.
Takzvaný brachen v Berlíne sú opustené miesta zarastené prirodzeným porastom, ktoré sa pre ľudí stali obľúbeným miestom pre trávenie času. Foto z knihy Urban Jungle: Björn Kietzmann/ImageBROKER/Alamy Stock Pho
Pýtate sa, prečo by sme to mali robiť? Divoká príroda pomáha mestám dosiahnuť väčšiu biodiverzitu a zmierňovať účinky klimatickej zmeny spôsobmi, ktoré nám, celkom úprimne, pomôžu prežiť. Pomáha ich pretvoriť na priestor, v ktorom všetci chceme žiť. Podpora a maximalizácia rastu nespútanej vegetácie mestá skrášľuje.
Mestské prostredie je koniec koncov našim prevládajúcim biotopom a príroda nás inštinktívne priťahuje. A čo je najdôležitejšie, štúdie ukázali, že ľahký prístup k zeleným plochám výrazne zlepšuje mentálne aj fyzické zdravie. Znižuje úroveň stresu a zlepšuje kognitívny vývoj detí. Nie je to však hocijaký typ „prírody“.
Psychologické a fyzické benefity zelených plôch v mestách silno súvisia s hojnosťou výskytu jednotlivých druhov. Typy biodiverzity, ktoré nájdeme v polodivokých mestských oblastiach, sú pre nás oveľa prospešnejšie, ako zjednodušené zelené plochy, akými sú parky. To, čo prospieva včelám, motýľom, sokolom sťahovavým alebo líškam, prospieva aj nám a sme vďaka tomu zdravší a šťastnejší.
Naše moderné metropoly by sme preto mali pretvoriť podľa vzoru raného obdobia mesta Aceh na Sumatre – zanedbané, prirodzené, rustikálne a divoké –, pretože biodiverzite sa v spletitom neporiadku darí najviac a nám sa darí spolu s ňou. Je čoraz jasnejšie, že dobre spravované mestá sú schopné poskytnúť útočisko pre rôzne rastliny a hmyz, ktorých prirodzené biotopy zanikajú následkom intenzívneho poľnohospodárstva a klimatickej zmeny.
Až pätina plochy miest leží ladom v podobe voľných stavebných pozemkov, štvrtinu tvoria súkromné záhrady a asi desatina pozostáva z trávnatých plôch pozdĺž ciest a kruhových objazdov. Mestá tak majú dostatok zelených plôch, ktoré by sa dali využiť pre potreby biologickej komplexnosti.
Keď k tomu pridáte parky, cintoríny, golfové ihriská, rieky, záhradkárske oblasti a zanedbané okrajové časti miest, objavíte komplikovanú mozaiku rôznorodých biotopov. Ľudské aktivity a prírodné procesy sú navzájom prepletené. Je na nás, čo z tohto prepojenia dokážeme vyťažiť.
Keď sa z mesta odstránia autá, vráti sa doň zeleň: toto je moderný Amsterdam. Foto z knihy Urban Jungle: Dutch Photos/ Shutterstock.com
Odkedy sa ľudia presťahovali do miest, snažili sa ich rôznymi spôsobmi vylepšiť tak, že do nich vnášali viac zelene. Ľudia často tradičné mestá odmietali a vydávali sa hľadať niečo iné, prichádzali s nápadmi o akýchsi záhradných mestách alebo o masívnej suburbanizácii, vždy s cieľom nájsť dokonalý balans medzi mestom a vidiekom.
Dejiny, ktoré odkrývam, potvrdzujú silu nášho nutkania žiť v súlade s prírodou. Na mnohých miestach po celom svete sa mestá skutočne stávajú zelenšími, ako boli kedysi. V mnohých (bohužiaľ, nie vo všetkých) prípadoch sa však tento trend prejavuje najviac v bohatých, postindustriálnych metropolách.
Pre väčšinu obyvateľov miest – obzvlášť v prípade asi miliardy ľudí žijúcich v najchudobnejších slumoch, štvrtiach chatrčí či iných načierno postavených obytných častiach v rámci miest – je však prístup k prírode vzácnosťou. A vždy to tak aj bolo. Tie najzelenšie a najpríjemnejšie časti miest boli vždy vyhradené pre bohatých. Je preto vecou sociálnej spravodlivosti, aby sme benefity prírody v mestách rozšírili do všetkých ich častí.
Kniha Urban Jungle. Foto: Archív barecz & conrad books
Kniha Urban Jungle. Foto: Archív barecz & conrad books
Dúfam, že ak dokážeme mestá vnímať ako zaujímavé a hodnotné ekosystémy, možno budeme schopní prehodnotiť pozíciu miest v celoplanetárnom ekosystéme. Napriek všetkej skrytej biodiverzite, ako aj zmenám, ktoré aktuálne v mestách uskutočňujeme, sú mestá ešte vždy aj mimoriadne deštruktívnou silou, ktorá má leví podiel na uhlíkových emisiách, znečistení, množstve odpadu vznikajúcom pri ťažbe rôznych prírodných zdrojov či úhyne živočíšnych druhov.
New York napríklad spotrebuje viac energie a má na svedomí vyšší objem znečistenia ako celá subsaharská Afrika. Jednou z mnohých naliehavých úloh súčasnosti je tvorba udržateľných miest s výrazne zredukovanou ekologickou stopou.
Na začiatok postačí, ak pochopíme a dokážeme oceniť špecifický ekosystém, ktorý sme my sami pomáhali vytvárať a ktorý nám, často úplne nepovšimnutý, leží priamo pod nohami.
BEN WILSON
Je absolventom prestížnej univerzity Cambridge, na ktorej získal bakalársky a magisterský titul z histórie. Okrem Urban Jungle je autorom piatich ďalších kníh ako Metropolis či What Price Liberty?, za ktorú získal ocenenie Somerseta Maughama, ako aj Empire of the Deep: The Rise and Fall of the British Navy, bestselleru podľa Sunday Times.
Bol konzultantom rôznych televíznych historických programov, vystupoval vo verejnoprávnom rozhlase v USA aj vo Veľkej Británii. Písal texty pre periodiká ako The Spectator, The Literary Review, The Independent on Sunday, The Scotsman, Men’s Health, The Guardian Online a GQ.
