Nehnuteľnosti sú v rebríčku životných priorít Slovákov postavené veľmi vysoko. Aj preto vo vlastnom býva až 93 percent našincov, čo je takmer najviac v Európskej únii.
Tento vzťah sa posilňuje už dekády. Základ mu dal spôsob, akým prišli naši predkovia k bývaniu po prechode od komunizmu k trhovému hospodárstvu.
Neskôr ho umocnilo niekoľko vĺn hypotekárneho boomu, keď sa úroky dostali až pod jedno percento, čo bolo takmer najmenej v eurozóne. Vlastné bývanie si vďaka tomu mohol dovoliť aj čerstvý absolvent po skončení školy.
Nič však netrvá večne. Dostupnosť bývania sa zhoršila a zdá sa, že mladá generácia už uznáva iné hodnoty. Viac ako vlastné bývanie pre ňu znamená flexibilita. Možnosť cestovať, meniť lokalitu, ako aj prácu má pre mladých väčšiu váhu ako vlastný byt. Orientujú sa preto viac na prenájom.
Hypotéky sú príliš vzdialené
Atraktivita hypoték sa zhoršuje. Dokazujú to aj čísla Národnej banky Slovenska. Podiel hypotekárnych dlžníkov v mladom veku – od 20 do 34 rokov – za uplynutých päť rokov klesol o 13 percent na zhruba štvrtinu. Sčasti je za tým demografia, no platí, že mladí ľudia si berú hypotéku čoraz menej.
Trend potvrdzuje aj spoločnosť OVB Allfinanz Slovensko. Priemerný vek klientov, ktorí si berú prvú hypotéku, sa zvyšuje. Podľa dát OVB už v žiadnom z ôsmich krajov nie je pod 30 rokmi, ako tomu bolo ešte pred pár rokmi. Najnižší priemerný vek pri prvej hypotéke je 31 rokov v Banskobystrickom a Prešovskom kraji.
Naopak, tam, kde sú nehnuteľnosti najdrahšie, je výrazne vyšší. Konkrétne, 37 rokov v Košickom kraji a až 41 rokov v Bratislave. „Celoslovenský priemer hovorí, že prvú hypotéku si Slováci berú v priemere vo veku takmer 34 rokov,“ konštatuje finančný analytik tejto spoločnosti Marián Búlik.
Aj oblastný riaditeľ spoločnosti Swiss Life Select Ladislav Smoroňa hovorí, že priemerný vek žiadateľov o úver rastie. „V minulosti bolo nadobudnutie vlastného bývania dostupnejšie najmä z dôvodu veľmi nízkych úrokových sadzieb. Nebolo nič výnimočné na tom, že sa mladý človek tesne po nástupe do zamestnania dostal k vlastnému bývaniu aj v hlavnom meste,“ spomína.
Búlik dodáva, že dostupnosť bývania sa začala zhoršovať ešte v roku 2020, keď ceny bývania začali prudko rásť a napriek veľmi nízkym úrokovým sadzbám si mohlo byt alebo dom kúpiť čoraz menej ľudí. A hoci v ostatných dvoch rokoch ceny bývania klesli o približne desať percent, drahé hypotéky tento benefit úplne vymazali.
Vlastné bývanie už nie je prioritou
Súčasná situácia sa podľa Smoroňa začína približovať stavu v západnej Európe, „kde nie je úplne bežné, aby si mladý človek kúpil v hlavnom meste sám trojizbový byt a kúpu financoval prostredníctvom hypotéky,“ približuje finančník.
Mladí ľudia si preto pomáhajú, ako sa dá. Oproti minulosti viac vstupujú do úveru so spoludlžníkom alebo ručiteľom. Zlepšuje to ich pozíciu pri hodnotení banky. Vďaka vyššiemu spoločnému príjmu môžu dostať vyšší úver.
Ďalšou pomôckou je založenie rodičovskej nehnuteľnosti, čo znižuje nároky na vlastný kapitál. Vyššia súhrnná hodnota založených nehnuteľností znižuje nutný podiel vlastného kapitálu, ktorý je štandardne na 20 percentách z hodnoty zakladanej nehnuteľnosti.
Ďalším dôsledkom je bývanie s rodičmi, keď u nás vo veku do 30 rokov takto žije až 70 percent Slovákov. A potom je to bývanie v prenájme. Podľa štatistík 365.bank čoraz viac mladých klientov uvádza v žiadosti o hypotéku, že bývajú v podnájme.
„Mení sa preferencia mladého človeka, keď vlastníctvo vecí, vrátane nehnuteľností, nebude najväčšou prioritou. Mladí budú stále viac preferovať slobodu pohybu,“ hovorí Richard Churý, zakladateľ a šéf realitnej kancelárie UPGreat.
Tento fenomén sa podľa neho prejavuje nevôľou zadlžiť sa na 30 rokov. „Z historických dôvodov na Slovensku vlastnil nehnuteľnosť takmer každý, tento stav však nie je do budúcna udržateľný,“ dodáva.
Investície v hľadáčiku
Na druhej strane, mladí čoraz viac investujú. Objavujú čaro zloženého úročenia a nie málo si ich začína pravidelne odkladať už od svojej prvej výplaty. Vidinou je pre nich dosiahnuť možnosť byť finančne nezávislý a mať pasívny príjem z investícií čo najskôr.
Podľa štatistík spoločnosti Finax tvoria mladí ľudia vo veku do 25 rokov 11 percent klientely. Takto pred rokom to bolo o tri percentuálne body menej. Na druhej strane, podiel investorov nad 45 za rok o rovnaké tri percentá klesol. Priemerný vek klientely Finaxu teda klesá.
„Je citeľné, že dnešný mladí vyrástli v dobe, v ktorej sa investovanie, finančné trhy a produkty stali základnou súčasťou života. Je prirodzené, že k týmto pojmom a oblasti majú bližšie ako ich rodičia,” konštatuje spoluzakladateľ Finaxu a investičný riaditeľ Radoslav Kasík.
Predpokladá, že mladých investorov bude pribúdať. „Vnímam to najmä zo záujmu a konzumácie nášho obsahu a reakcií naň. Otázky máme často od mladých ľudí,” približuje. Jednou z motivácií je aj snaha o finančnú slobodu. „Ľudia s dostatočným majetkom sa budú môcť venovať veciam, ktoré ich bavia, napríklad odvážnejším projektom ako vlastné podnikanie,” naznačuje Kasík.
„Môžem potvrdiť, že súčasná mladá generácia investuje vo väčšej miere v porovnaní s mladými ľuďmi pred dekádou. Mladí ľudia si zreteľne uvedomujú, že potrebujú cielene zväčšovať svoje úspory investovaním,“ potvrdzuje Búlik. Zlepšuje sa podľa neho aj investičná a finančná gramotnosť mladých. S investovaním sa zoznamujú už v mladom veku.
Investovanie na pár klikov
„Hoci sa častejšie púšťajú aj do rizikového obchodovania, napríklad s kryptomenami, pokiaľ túto skúsenosť dokážu pretaviť do celkovo koncepčného prístupu k pravidelnému investovaniu, je to pozitívne,“ myslí si.
„Naopak, diskusia o dôchodkovom zabezpečení na mladých ľudí nefunguje,“ prezrádza. „Táto téma je mladým veľmi vzdialená, aj keď si racionálne uvedomujú, že ju treba riešiť,“ naznačuje.
Trend potvrdzujú aj banky. „V posledných rokoch vidíme výrazný nárast záujmu o investovanie u mladých ľudí do 30 rokov,” konštatuje hovorkyňa 365.bank Linda Valko Gáliková. Tento trend je podľa nej podporený dostupnosťou digitálnych platforiem. Mladí „sú otvorení inováciám a digitalizácii finančných služieb, pričom si postupne budujú aj zdravšie finančné návyky,” oceňuje.
Za rastúcou atraktivitou investícií je ich lepšia dostupnosť. Investície ponúka množstvo mobilných aplikácií. Záujemca tak nepotrebuje vyjsť z domu ani sa kontaktovať so sprostredkovateľom. Stačí si stiahnuť mobilnú aplikáciu.
„Mladí ľudia sú zvyknutí na okamžitú a jednoduchú dostupnosť produktov cez mobil a cez tento princíp sa pozerajú aj na finančné produkty. To znamená, že sú naklonení digitálnym produktom a riešeniam, ktoré sú dostupné na pár klikov v mobile,“ konštatuje Búlik.
Mení sa vzťah bánk a mladých ľudí
Na mladých sa banky a finančné inštitúcie zameriavajú čoraz viac. Často majú projekty venujúce sa prioritne im. „Banka sa zameriava na mladých ľudí tak, že im prispôsobuje svoje produkty a marketingové kampane,” uvádza hovorkyňa Tatra banky Simona Miklošovičová. Môžu to byť napríklad študentské účty bez poplatku či vzdelávacie programy a workshopy zamerané na finančnú gramotnosť.
Podľa nej budú banky viac investovať do technológií ako umelá inteligencia. „Mladí očakávajú personalizované finančné poradenstvo a produkty prispôsobené ich individuálnym potrebám,” naznačuje Miklošovičová. V bankovom prostredí ide napríklad o okamžité pôžičky alebo mikroinvestície.
Aj preto sa mení imidž finančných inštitúcii. Ich cieľom je zapáčiť sa mladým. Snažia sa byť zelenšie a spoločensky zodpovedné. Hovorca VÚB banky Dominik Míša uvádza, že mladá generácia je zodpovednejšia a úplne inak vníma enviro a sociálne problémy.
„Generácia Z a mileniáli kladú veľký dôraz na udržateľnosť a etické správanie, preferujú banky, ktoré investujú do zelených projektov a podporujú sociálnu zodpovednosť,“ konštatuje Miklošovičová.
„Rastie dôraz na etiku, udržateľnosť a ekologickú zodpovednosť. Spoločnosti alebo produkty, ktoré investujú do zelených projektov a podporujú spoločensky zodpovedné aktivity, budú preferované,“ uzatvára Valko Gáliková.
