Pracovné vyhorenie môže byť vyčerpávajúce, frustrujúce a počet ľudí trpiacim týmto syndrómom neustále stúpa. Nová štúdia Gallup-Workhuman zistila, že 25 percent zamestnancov zažíva vyhorenie v práci „veľmi často“ alebo „vždy“ – čo znamená, že štvrtine pracovnej sily klesá energia, motivácia a produktivita.
Čím vážnejšie je vyhorenie, tým ťažšie je plniť si svoje profesionálne povinnosti. Preto je dôležité rozpoznať príznaky a vedieť, ako sa zotaviť.
Štyri príznaky vyhorenia
Mnoho ľudí berie syndróm vyhorenia ako stres a snaží sa ho ignorovať a ísť ďalej, no stres a vyhorenie nie sú to isté. Únava, ktorá prichádza so syndrómom vyhorenia, sa líši od stresu, ktorý môžete mať po dlhom dni alebo týždni v práci. Môže byť taká silná, že vás úplne ochromí.
Vyhorenie nevyliečite predĺženou dovolenkou alebo kratším pracovným časom. Je to ako keby vám došiel pohon a vy sa vzdáte nádeje a motivácie na prekonanie svojich prekážok.
Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) oficiálne klasifikovala syndróm vyhorenia ako lekársku diagnózu: „ide o syndróm považovaný za následok chronického stresu na pracovisku, ktorý nebol úspešne zvládnutý“.
Vyhorenie je diagnostikované štyrmi príznakmi:
- pocity vyčerpania a únavy,
- mentálne vzďaľovanie sa od práce,
- pocity negativizmu alebo cynizmu v súvislosti s vašou prácou,
- znížená profesionálna efektivita.
Ako svet smeroval do tretieho roku pandémie, na historické maximum narástla aj pandémia vyhorenia z práce. Prieskum Americkej psychologickej asociácie zistil, že 79 percent z 1 501 zamestnancov zažilo v mesiaci pred prieskumom pracovný stres. Traja z piatich pracovníkov uviedli, že pracovný stres u nich spôsobuje nedostatok záujmu, motivácie a energie v práci.
Celkovo 36 percent malo kognitívnu únavu, 32 percent emocionálne vyčerpanie a 44 percent fyzickú únavu – 38-percentný skok oproti roku 2019.
Ako vstať z popola
„Vyhorenie môže mať veľký vplyv na celkovú pohodu ľudí, čo môže spôsobiť záťaž na ich životy na pracovisku aj v osobnom živote,“ povedala Meisha-ann Martin, riaditeľka pre sociálnu analýzu spoločnosti Workhuman.
Pracovný výkon a efektivita vás nemusia priviesť do stavu vyhorenia alebo vám spôsobiť ujmu na fyzickom a duševnom zdraví. Tu je sedem rád na zotavenie sa z vyhorenia:
- Veľa odpočívajte. Spomaľte tempo a venujte pozornosť svojmu telu a tomu, čo potrebuje. Zapojte sa do oddychových aktivít, ako je počúvanie príjemnej hudby, čítanie dobrej knihy alebo pozorovanie prírody.
- Starajte sa o seba. Základ efektívneho zotavenia zo syndrómu vyhorenia je zdravá strava, dostatok spánku a pravidelné cvičenie. Keď máte málo energie, uprednostňujte najdôležitejšie pracovné úlohy a naplánujte si celý deň vopred, aby ste svoju energetickú hladinu zladili s pracovnou úlohou.
- Robte si mikroprestávky. Stačia päť- až desaťminútové pauzy počas celého pracovného dňa, ktoré vám pomôžu uvoľniť sa a odbúrať únavu. Môžu zahŕňať strečing, chôdzu po schodoch, desiatu, hlboké dýchanie, krátku jogu alebo päťminútovú meditáciu.
- Vymedzte si hranice medzi pracovným a súkromným životom. Obmedzte prácu na konkrétnu oblasť, aby nezasahovala do života ostatných členov domácnosti a aby ste sa mohli sústrediť. Po pracovných hodinách si udržujte odstup od vášho pracovného priestoru a neprijímajte ďalšie úlohy.
- Meditujte. Relaxačné cvičenia a občasná päťminútová meditácia (napríklad aj za pracovným stolom) podporuje regeneráciu energie. Pomôže vám uvoľniť sa, vyčistiť hlavu a osviežiť myseľ, telo a ducha.
- Nedržte to v sebe. Porozprávajte sa o svojom vyhorení s kamarátom alebo s niekým, s kým sa cítite bezpečne. Je prospešné mať pomocnú ruku, o ktorú sa možno oprieť, jednoducho niekoho, kto rozumie vašej situácii. Môže to byť napríklad kolega z práce, ktorý je pod podobným tlakom.
- Zaobstarajte si profesionálnu pomoc. Nenechajte sa v práci zastrašiť ani odradiť a pokúste sa so svojím nadradeným dohodnúť na predĺžení termínu odovzdania úlohy, na väčšej flexibilite alebo na znížení pracovného zaťaženia. Vyhľadanie odbornej pomoci je nevyhnutné, ak sa príznaky vyhorenia zhoršia alebo ak vám svojpomoc dlhodobo nezaberá.
Čo môžu urobiť zamestnávatelia?
Správa Gallup-Workhuman odhalila, že keď si zamestnávateľ pamätá a ocení životné udalosti a pracovné míľniky, zamestnanci majú oveľa väčší pocit, že ich organizácii záleží na ich blahobyte. „Keďže sa vedúci a zamestnanci v dôsledku dištančnej a hybridnej práce fyzicky odpájajú, začlenenie momentov uznania sa stáva ešte dôležitejším,“ hovorí Meisha-ann Martin.
Spoločnosti však toho musia urobiť viac, aby vyriešili epidémiu vyhorenia. Napríklad sa viac rozprávať so zamestnancami o ich pocitoch, merať úroveť stresu na pracovisku, vypracovať akčné plány na zmiernenie únavy spojenej s prácou.
Tieto stratégie zabezpečujú, že zamestnanci sa necítia výlučne zodpovední za riešenie problému, ktorý je v mnohých prípadoch spôsobený ich prácou – nie ich vlastnými nedostatkami. Keď organizácie neriešia vyhorenie, ich najlepšie talenty pravdepodobne odídu do spoločností s lepšími benefitmi a podporou.
Článok vyšiel na Forbes.com a jeho autorom je prispievateľ Bryan Robinson.
