Najdôležitejší človek, o ktorom ste kedy počuli? Pravdepodobne Malcolm McLean. Jeho zásluhy? Vymyslel škatuľu – ale nie hocijakú.
Kamionista zo Severnej Karolíny prišiel s nápadom vytvoriť sadu štandardizovaných kovových kontajnerov, ktoré sa budú dať ľahko naložiť na loď. To bolo v roku 1937. Ďalších dvadsať rokov trvalo, kým sa podarilo zrealizovať prvú cestu loďou naloženou kontajnermi.
Plavila sa z Newarku do Houstonu a od roku 1966 sa kontajnerové lode začali pravidelne vydávať na medzinárodné trasy. Všetko sa zmenilo s prepuknutím vietnamskej vojny, ktorá vyvolala náhlu potrebu spoľahlivo a rýchlo prepravovať veľké objemy tovaru. Nastal čas nákladných kontajnerov.
On zbohatol, lodná doprava zlacnela
Malcolm McLean v newarskom prístave. Foto: Wikimedia/Maersk v licencii CC BY-SA 2.0
Pred koncom šesťdesiatych rokov predal McLean svoje impérium za 160 miliónov dolárov. Podľa odhadov sa vďaka jeho vynálezu cena medzinárodnej dopravy znížila o dvadsaťpäť percent. Môj osobný odhad je však mnohonásobne vyšší a úspory, ktoré vynález kontajnerov umožnil, sú možno nevyčísliteľné.
Napríklad cena práce – pred kontajnerizáciou musel niekto tovar ručne vyložiť a preložiť do ďalšieho plavidla na každej zastávke dodávateľského reťazca: z lode do prístavu, z prístavu na vlak, z vlaku na nákladné auto. Dnes už je tento proces takmer neviditeľný a automatizovaný.
„Nalodiť obrovskú kontajnerovú loď vyžaduje zlomok času a zlomok práce oproti tomu, čo bolo nutné na naloženie klasickej menšej lode pred polstoročím. Zaoceánsku loď dlhšiu než štyri futbalové ihriská zvládne obslúžiť minimálna posádka,“ píše ekonóm Marc Levinson vo svojej knihe The Box: How the Shipping Container Made the World Smaller and the World Economy Bigger.
„Vodič kamióna môže nechať jeden kontajner v zákazníkovom nakladacom prístave, pripojiť ďalší príves a okamžite znovu ísť. Za tento pokrok neďakujeme ničomu inému, než práve kontajnerovej revolúcii,“ pripomína Levinson.
Nákladné kontajnery v Singapure. Foto: Unsplash/Chuttersnap
Ročne prepravia tovar za desiatky biliónov
Skutočne máloktorý vynález sa dotkol toľkých životov, ako vynález kontajnera. Za svoje živobytie mu z podstatnej časti vďačí každý, kto je nejako napojený na globálny dodávateľský reťazec – osemdesiat až deväťdesiat percent celosvetového obchodu sa dnes odohráva na mori a z toho šesťdesiat percent zaobstarávajú flotily kontajnerových lodí.
V roku 2019 strávil celosvetovo aspoň nejaký čas v kontajneri tovar v hodnote nepredstaviteľných 14 biliónov dolárov. Na palube lode, ktorú McLean vypravil na cestu z Newarku do Houstonu, bolo 58 kontajnerov. Najväčšia nákladná loď súčasnosti ich odvezie zhruba 24-tisíc.
Rozmeňme si to na drobné: do jedného šesťmetrového kontajnera sa zmestí 18-tisíc iPadov. Plávajúci obor Ever Given, ktorý vlani zablokoval Suezský prieplav, má nákladnú kapacitu 20 124 TEU (twenty-foot equivalent unit). Jednotka je ekvivalentom šesťmetrového kontajnera.
Poistný ventil priemyslu
Nie je novinkou, že ceny námornej dopravy sa od začiatku pandémie vyšplhali do rekordných výšok. Veľká časť peňazí, ktoré predtým prúdili do služieb, sa preliala do útrat za tovar. Ceny už síce opäť o niečo klesli, ale spoločnosti prevádzkujúce kontajnerovú námornú dopravu sú vo výbornej pozícii a svoje zisky si môžu udržať manévrovaním s kapacitou svojich flotíl.
Ako môžete vidieť na nasledujúcom grafe, minimálne od roku 1996 námorné dopravné spoločnosti rozširujú svoje flotily, aby uspokojili rastúci dopyt. Za poslednú dekádu sa však trend značne spomalil.
Zdroj: Clarksons/Bank of America
Disproporcie v ponuke a dopyte vyrovnávajú spoločnosti vo svoj prospech aj inými spôsobmi. Jedným z nich je odstavovanie lodí, ktoré Bank of America popisuje ako akýsi poistný ventil priemyslu, ktorým je možné riešiť dočasný prebytok kapacity.
Ďalej je tu rýchlosť lodí: v posledných rokoch spomaľujú z veľkej časti preto, že gigantické kontajnerové lode sú priamo navrhnuté na pomalšiu dopravu, viazanú aj na nižšiu spotrebu paliva.
Giganti na vlnách
Malcolm McLean svoju spoločnosť predal v roku 1969 – vtedy sa volala SeaLand a prešla sériou ďalších predajov a akvizícií, kým skončila ako súčasť dánskeho dopravného konglomerátu A.P. Moller-Maersk. Ten je dnes so svojou trhovou kapitalizáciou okolo 2,5 miliardy eur jednou z najväčších spoločností na planéte.
Podľa nedávno publikovaného finančného výsledku hospodárenia vykázal Maersk za posledný štvrťrok 2021 výnos 18,5 miliardy dolárov a EBITDA osem miliárd. To je vysoko nad očakávaniami spoločnosti.
V októbri analytici agentúry Bloomberg odhadovali, že zisky dánskeho giganta za rok 2021 budú 16,2 miliardy dolárov – čo by nebol len rekord Maersku, ale rekord ktorejkoľvek dánskej spoločnosti. Výročná správa spoločnosti ukáže, nakoľko boli odhady presné.
Maersk pritom nie je svetovou kontajnerovou jednotkou. Po desaťročiach lodnej dominancie mu prvenstvo tesne vyfúkla švajčiarska spoločnosť MSC. Tá si polepšila prevzatím niekoľkých lodí z druhej ruky a celkovo má dnes k dispozícii 4.284 miliónov TEU. Prepravná kapacita Maersku je 4.282 miliónov.
Pandémia pomohla aj leteckému cargu
A keď už prišla reč na tvrdé dáta, za povšimnutie stojí aj výsledok hospodárenia spoločnosti Delta Air Lines, ktorá v polovici januára publikovala čísla za štvrtý štvrťrok aj celý rok 2021. Do predpandemického stavu sa výsledky nevyšplhali, ale boli omnoho lepšie, než sa čakalo.
Delta, prevádzkujúca aj nákladné lietadlá pod hlavičkou Delta Cargo, vykázala štvrťročné tržby vo výške 9,21 miliardy dolárov. Celoročná bilancia je 820 miliónov dolárov v pluse, zatiaľ čo minulý rok končila spoločnosť so stratou 12,4 miliardy dolárov.
Prepravná spoločnosť je navyše presvedčená, že im bude priať aj rok 2022. CEO Ed Bastian sa nechal počuť, že aj keď omikron komerčným leteckým spoločnostiam ďalej podkuruje, verí v silnú jar a ďalšie zvýšenie dopytu po cestách za rekreáciou aj biznisom.
Článok vyšiel na Forbes.com. Autorom je prispievateľ Frank Holmes.
