Obavy z krízy, ktorá prinesie hromadné prepúšťanie, pociťuje drvivá väčšina Slovákov. Najnovší prieskum ukázal, že až 71 percent ľudí má strach a očakáva výrazne negatívne dopady aktuálnej situácie. Ako teda vyzerá trh práce? Počet ponúk na portáli Profesia klesol medziročne o 70 percent, mnohé firmy zrušili už rozbehnuté pohovory a niektoré spoločnosti už pristúpili k celoplošnému zníženiu platov.
„Obávate sa, že príde kríza, ktorá prinesie hromadné prepúšťanie?“ Na túto otázku odpovedalo 915 respondentov pre prieskum portálu Platy.sk, ktorý patrí do portfólia spoločnosti Profesia.
Najväčšie obavy potvrdili zamestnanci v marketingu, strojárstve, cestovnom ruchu a gastre či doprave a špedícii. Vo všetkých týchto odvetviach má obavy viac ako 82 percent zamestnancov. „Naopak, najmenšie obavy majú zamestnanci v poisťovníctve, informačných technológiách, školstve a zdravotníctve,“ vysvetlila hovorkyňa Profesie Nikola Richterová. V týchto odvetviach má obavy z prepúšťania menej ako 60 percent respondentov.
Východ sa bojí menej
Portál Platy.sk informuje, že obavy ľudí sú väčšie na západnom Slovensku ako na východe. Kým v Trnavskom či Trenčianskom kraji má strach z hromadného prepúšťania takmer 80 percent ľudí, v prešovskom regióne má obavy zhruba 64 percent respondentov.
Čo spôsobilo tento rozdiel? Podľa Richterovej to môže ovplyvňovať hneď niekoľko faktorov a vysvetlenia môžu byť rôzne. „Čo sa týka našich odhadov, väčšie obavy môže prinášať aj neustále sledovanie diania. Informácie o ekonomickej situácii nie sú priaznivé a je preto prirodzené, že tí zamestnanci, ktorí sledujú dianie viac, môžu mať väčšie obavy. Ľudia, ktorí sledujú ekonomické dianie menej, môžu mať naopak pozitívnejšie vnímanie,“ vysvetľuje.
Ekonomika sa podľa analýzy prepadne o 7,2 percenta. Prídeme o 88-tisíc pracovných miest
V rôznych okresoch môže byť tiež iné priorizovanie informácií. „Niektorí ľudia môžu vnímať ako dôležitejšie informácie, ktoré sa týkajú zdravia a ekonomické články zatiaľ ešte nevnímajú,“ vraví a dodáva, že vplyv má aj to, o akých zamestnancov ide. Či ide o ľudí, ktorí pracujú pre veľké nadnárodné spoločnosti alebo o ľudí, ktorí pracujú pre malých podnikateľov, ktorí nemajú vytvorené finančné rezervy.
Rozdielne vnímanie môžu mať napríklad aj zamestnanci vo výrobnej spoločnosti, kde neprerušili činnosť a pracujú naďalej, a zamestnanci, ktorí sú tiež z výrobného sektora, ale majú pozastavenú činnosť.
Takmer rovnaké obavy potvrdzujú pracovníci s vysokoškolským aj stredoškolským vzdelaním. Obavy zo straty práce potvrdilo viac ako 72,4 percenta ľudí s vysokoškolským vzdelaním a 70,2 percenta ľudí s ukončenou strednou školou.
Ako vyzerá trh práce?
Obavy Slovákov sa momentálne ukazujú ako opodstatnené. Podľa analýzy Inštitútu finančnej politiky, ktorú zverejnili v stredu, sa naša ekonomika v tomto roku prepadne o 7,2 percenta a z trhu práce ubudne 88-tisíc pracovných miest.
Vývoj počtu pracovných ponúk v roku 2019 (sivá) a v roku 2020. Zdroj: Profesia
Náznaky krízy už badať aj na dátach z Profesie. V 15. týždni tohto roka evidovali 1596 nových ponúk pričom v tomto období pred rokom to bolo vyše 5300 nových ponúk, čo je medziročný pokles o 70 percent. Výrazný pokles pritom začali evidovať už pred troma týždňami. Ten najvyšší momentálne evidujú v Žilinskom kraji, medziročne až o 79 percent.
„Veľké množstvo firiem dokonca zrušilo nábory nových ľudí, ktoré už boli rozbehnuté. Prijímanie je tak v mnohých firmách pozastavené a zamestnanci sa skôr boja prepúšťania,“ hovorí Richterová a dodáva, že vo firmách už evidujú rôzne opatrenia.
Koronavírus priniesol zmeny aj na trh práce.
Hľadajú sa pokladníci a predavači
Mnohé spoločnosti sa z dôvodu šetrenia nákladov rozhodli zrušiť zamestnanecké benefity a sú aj firmy, kde zaviedli plošné znižovanie platov. „Vnímame, že spoločnosti sa snažia robiť všetko preto, aby nemuseli prepúšťať. Napriek tomu, v budúcnosti očakávame ďalšie výpovede,“ dodáva.
