„Doplácame na cenu slobody a neochotu prebrať zodpovednosť. Pointa občianskej spoločnosti je v tom, že štát vnímate ako spoločný projekt a ste zaň spoluzodpovedný, nemôže všetko vyriešiť politik,“ hovorí riaditeľ DEKK Inštitútu a výskumník Pavol Kosnáč.
V najnovšej epizóde podcastu Nevyhorení spolu hovoríme o nádeji a jej dlhodobom poklese nielen u nás, ale aj vo svete. „Presvedčenie, že spoločnosť napreduje a ďalšie generácie sa budú mať lepšie, je jeden z hlavným hnacích motorov a zdrojom zmyslu pre celú spoločnosť, je to vážny problém, ak tu nádej nie je,“ vysvetľuje.
Ako je na tom naša krajina v porovnaní s inými? Kde hľadať dôvody a čo to spôsobuje v spoločnosti? Aký je vlastne rozdiel medzi nádejou a naivitou?
Nádej ako kľúčová emócia
„Voľby síce vyburcovali emócie, pretože je to vždy nejaký míľnik o tom, čo budeme robiť s krajinou ďalej a aký pre ňu máme plán, ale ten trend prepadu negatívnych emócií je dlhodobý, sledujeme ho posledných 10 rokov, “ hovorí výskumník.
Je to problém, pretože nádej je kľúčovou emóciou v ľudskej psychike. Jednotlivci a spoločnosti, ktoré majú nádej, sú mentálne odolnejší voči krízam a prekážkam, sú úspešnejší pri dosahovaní svojich cieľov, hovorí Pavol Kosnáč.
Ak som presvedčený, že napriek všetkým ťažkostiam to nebude mať žiadny výsledok, prečo by som sa mal snažiť? „Tu prichádzajú rôzne negatívne spoločenské efekty, napríklad mentálna migrácia – uzavretie sa a budovanie rôznych alternatívnych komunít, alternatívnych bezpečnostných zložiek, alternatívnej meny,“ dopĺňa výskumník.
Objektívne vs. subjektívne
Dlho sa podľa Kosnáča myslelo, že je dôležité merať hrubý domáci produkt, nezamestnanosť a mnohé ďalšie objektívne hodnoty, o ktoré vieme opierať verejné politiky. Podcenila sa však subjektívna úroveň, ktorá s objektívnymi kritériami nemusí súvisieť. Zaujímavým príkladom je podľa neho Brexit.
Británii sa z objektívnych dôvodov darilo, napriek tomu sa pár rokov pred Brexitom prepadla ľudská spokojnosť. „Drvivá väčšina ľudí v prieskumoch si uvedomovala, že ekonomicky bude pre Britániu vystúpenie z Európskej únie nepriaznivé, že na to ekonomicky doplatí, ale mnohí ľudia hovorili, že to bude lepšie pre ich život. To je zaujímavé,“ hovorí Kosnáč.
Ako si to vysvetliť? „Ľudia sú ochotní materiálne tratiť, ak si myslia, že je to dobré a dôležité, no a v súčasnosti si časť spoločnosti myslí, že je dobré a dôležité zastaviť nejaké vplyvy, ktoré vnímajú ako negatívne,“ dodáva.
Očakávania od lídrov
„Máme tendenciu projektovať si do lídrov nejaké spasiteľské očakávania a myslieť si, že vyriešia všetky naše problémy ,“ hovorí Kosnáč a dodáva, že ako komunita môžeme a mali by sme prispievať k celkovému zlepšovaniu spoločnosti.
Podľa neho doplácame na cenu slobody a neochotu prebrať zodpovednosť. „Pointa občianskej spoločnosti je v tom, že celý štát vnímate ako spoločný projekt a ste zaň spoluzodpovedný, nemôže všetko vyriešiť politik,“ hovorí.
Vypočujte si podcast
Celý rozhovor si môžete vypočuť na Spotify, v Google podcastoch či v Apple podcastoch. Nezabudnite si nastaviť odber, aby vám neunikla žiadna nová epizóda.
Tretiu sériu podcastu Nevyhorení vám prinášame vďaka našim dlhodobým partnerom.
Generálnym partnerom podcastu je Digitálna očista od SPP.
Hlavným partnerom je Raj zdravia.
O projekte Nevyhorení
Projekt o duševnom zdraví vznikol v redakcii magazínu Forbes v roku 2019. Začal sa ako séria rozhovorov s ľuďmi, ktorí vyhoreli, ale znova našli svoju iskru. Neskôr vyústil do rovnomennej knihy, ktorá sa stala bestsellerom.
Dnes sa venujeme témam duševnej pohody, návratu k pravým hodnotám, jednoduchšiemu, spokojnejšiemu a zmysluplnejšiemu životu. Robíme tak prostredníctvom podcastu plného rozhovorov so psychológmi a inšpiratívnymi ľuďmi, zaujímavých článkov na webe Forbes.sk či osvety na sociálnych sieťach.
Ak chcete dostávať tieto informácie a zostať s nami v kontakte, môžete sa prihlásiť na odber noviniek tu.
