Demonštranti sa zhromaždili len 400 metrov od Grand Palais, kde sa už druhý deň koná samit o umelej inteligencii.
V Paríži protestovali proti masívnemu zavádzaniu umelej inteligencie ľudia, ktorých pracovné miesta sú touto technológiou najviac ohrozené. Na podujatí sa zišli prekladatelia, scenáristi, dabéri a novinári. Ich cieľom bolo poukázať na vplyv umelej inteligencie na ich prácu a diskutovať o spôsoboch, ako tento vplyv zmierniť. Informuje o tom dnes denník Le Monde.
„Žijeme v dobe, keď sa moc sústreďuje v technologickom priemysle, ktorý podporuje väčšina politických lídrov. Toto lipnutie na umelej inteligencii ako na jedinej správnej ceste má však obrovské sociálne dôsledky,“ povedal filozof Eric Sadin na začiatku pondelkového protestu, ktorý sa konal v parížskom Théâtre de la Concorde.
Demonštranti sa zhromaždili len 400 metrov od Grand Palais, kde sa už druhý deň koná samit o umelej inteligencii, na ktorom sa zúčastňujú poprední politici, šéfovia medzinárodných organizácií, generálni riaditelia malých a veľkých spoločností, akademici a mimovládne organizácie.
Jedným zo záverov tohto protestného zhromaždenia bolo, že umelá inteligencia už zasiahla všetky odvetvia, od vzdelávania až po verejnú správu. Problém podľa kritikov spočíva v tom, že začlenenie AI do každodennej práce sa často deje násilným spôsobom, bez súhlasu príslušných odborníkov. To má za následok zhoršenie ich pracovných podmienok a spochybnenie ich znalostí a skúseností.
Sandrine Larizza pracuje pre organizáciu France Travail, ktorá je obdobou nášho úradu práce. Tvrdí, že umelá inteligencia nahrádza ľudí v oblasti papierovania a starostlivosti o zákazníkov. „Je to nástroj na urýchlenie práce, čoraz menej reaguje na potreby používateľov a drasticky znižuje počet zamestnancov,“ povedala.
Podobné názory majú aj ľudia z iných odvetví. „Pripravujú nás o naše odborné znalosti, zmysel pre cieľ a zodpovednosť,“ napísala prekladateľka Pauline Tardieu-Collinet. „Scenáristov pasujú do úlohy technikov, ktorí dávajú dokopy to, čo umelá inteligencia vytvorila,“ povedala scenáristka a režisérka Ghislaine Pujol.
„Nikto nie je proti zvyšovaniu produktivity práce, problém je s jej distribúciou,“ myslí si herec Romain Protat z odborov spisovateľov. „V súčasnej podobe od vás žiadajú, aby ste písali dvakrát rýchlejšie alebo za dvakrát menej peňazí,“ dodal.
Okrem možnosti skrátiť pracovný čas a nanovo definovať náplň práce je jednou z možností aj vzbura. Prekladateľka Laura Hurotová vyzýva prekladateľov, aby prestali kontrolovať texty, ktoré im zamestnávatelia posielajú. Ďalšou možnosťou je obrátiť sa na právnikov. Sadin zasa podporuje vytvorenie interdisciplinárneho hnutia na „ochranu kreativity“ a zvrátenie súčasného trendu nahrádzania ľudskej práce umelou inteligenciou.
