Podľa aktuálnych údajov Slovenskej sporiteľne sa naše nákupy v potravinách zvýšili počas karantény v medziročnom porovnaní o 56 percent. V prípade nákupu potravín cez internet ide až 123-percentný nárast. Možný „blackout“ by vyšvihol tržby obchodníkov ešte vyššie.
Pandémia ovplyvnila mnohé oblasti životov ľudí vrátane ich nákupného správania. Slováci v posledných týždňoch vo veľkom nakupujú potraviny, predovšetkým tie trvanlivé. Naša najväčšia banka zisťovala, koľko peňazí sme nechali v obchodoch počas trojtýždňovej karantény.
V sledovanom období od 5. do 31. marca sme podľa ich dát minuli v kamenných predajniach potravín približne 108 miliónov eur, pričom v počte transakcií ide o 44-percentný medziročný nárast (1,1 milióna transakcií) a v objeme nákupov hovoríme o 56-percentnom náraste. V porovnaní s obdobím pred karanténou ide v objeme o 17-percentný nárast. Priemerná výška nákupu v obchode bola v hodnote 18 eur, v prípade online nákupov až 61 eur.
„Kým vlani ešte pre vyše dve tretiny Slovákov bolo nepredstaviteľné, aby si potraviny objednávali online, dnes vidíme, že počas troch týždňov sme minuli na tieto nákupy vyše milión eur,“ hovorí Lenka Buchláková, analytička Slovenskej sporiteľne.
Koronavírus priniesol zmeny aj na trh práce. Hľadajú sa pokladníci a predavači
Výrazne vysoké nárasty zaznamenáva banka aj v prípade nákupu drogérie. Na nákup čistiacich prostriedkov, toaletného papiera či pracích práškov minuli Slováci viac ako 17 miliónov eur, čo je 61-percentný nárast oproti rovnakému obdobiu minulého roka. Cez internet sme si objednali počas marca drogériu v hodnote vyše dvoch miliónov eur, čo je medziročný 84-percentný nárast. Priemerná cena jedného nákupu v kamennom obchode bola vo výške takmer 16 eur, v online obchodoch až 49 eur.
Čo by znamenal „blackout“?
Ak by vláda pristúpila k „vypnutiu krajiny“, o ktorom hovorí v posledných dňoch premiér Igor Matovič, dá sa očakávať, že ľudia by sa predzásobili ešte viac. „V takomto prípade by nárasty objemu a počtu transakcií v kamenných predajniach stúpli medziročne o vyše 80 percent, v prípade online nákupov by sme sa dostali cez 150 percent, pričom je riziko, že práve internetové obchody by nestíhali pokryť záujem spotrebiteľov,“ predpokladá Buchláková. Výrazné nárasty by podľa nej zaznamenali aj drogérie, kde sa očakáva vyše 50-percentný nárast.
V najbližších týždňoch sa však očakávajú výrazné nárasty v objeme a počte transakcií bez ohľadu na „blackout“. Slováci totiž pravidelné ukazujú, že pred štátnymi sviatkami nakupujú oveľa viac. Týždeň pred Veľkou nocou Slovenská sporiteľňa očakáva najvýraznejší nárast tržieb v segmente potravín.
„Vlani minuli deň pred Veľkým piatkom vyše 6 miliónov eur a urobili 237-tisíc transakcií,“ približuje Buchláková. „Takmer štvrtinové nárasty v počte a objeme transakcií sú citeľné naprieč všetkými štátnymi sviatkami. Tento rok budú tržby o to výraznejšie, že nebude možná tzv. cezhraničná nákupná turistika.“
Očakávaný medziročný nárast tržieb sa v potravinárskom segmente v tomto období očakáva na úrovni 45 percent.
Nie je dôvod na paniku
Podľa štúdie Svetového ekonomického fóra sa práve v krízových situáciách zvyšuje nákup základných potravín, ktoré potrebujeme k prežitiu.
„Štúdia ukázala zaujímavý fenomén, že ľudia v čase krízových situácií potrebujú mať istotu a kontrolu, ktorú nadobúdajú práve plnými špajzami. Na obavy z prípadného zastavenia zásobovania v tejto chvíli nie sú žiadne dôvody, nakoľko ani v jednej krajine postihnutej koronavírusom sa nezastavili dodávky základných potravín či iných výrobkov. Ak náhodou nie sú v obchode, obchodníci ich postupne všetky naskladňujú. Pri enormnom záujme ľudí to však vzhľadom na logistiku niekedy trvá dlhšie,“ doplnila Buchláková.
