Pravdepodobne ste už počuli, že mnohé rastliny majú schopnosť čistiť vzduch v interiéri. Zelenec chocholatý, lopatkovec, aloa, svokrin jazyk, papraď a chryzantémy sú známe svojimi výhodami zvyšujúcimi kvalitu vzduchu. Jedna spoločnosť však chce tento koncept posunúť ešte ďalej. Vyvinuli rastliny na detoxikáciu prchavých organických zlúčenín (VOC) v rôznych domácich výrobkoch, materiáloch a nábytku.
V článku sa dozviete:
Štúdia NASA z roku 1989 o čistom vzduchu zistila, že izbové rastliny môžu znížiť škodlivé chemikálie vo vzduchu, prach a baktérie. O to sa pokúša aj spoločnosť Neoplants, ktorú založili v roku 2018 v Paríži Lionel Mora a Patrick Torbey. Francúzske duo spojilo spoločné poslanie zjednotiť estetiku s funkčnosťou. Boli inšpirovaní potenciálom biológie dať bežným veciam úplne nové funkcie, napríklad izbové rastliny, ktoré nenápadne vykonávajú dôležitú úlohu čistenia vzduchu. Vytvorili startup, ktorý pracuje na navrhovaní geneticky modifikovaných izbových rastlín. Tie dokážu neutralizovať bežné znečisťujúce látky v interiéri, ako je benzén a formaldehyd. Po viac ako štyroch rokoch výskumu Neoplants vlani na jeseň predstavil svoj prvý produkt Neo P1.
GMO rastlina nazývaná Neo P1 je odroda pothos, ktorú bežne vidíte pri zdobení domov a kancelárií. Táto krásna rastlina s listami v tvare srdca znáša iba slabé svetlo a minimálnu zálievku, preto je vhodnou voľbou pre príležitostných pestovateľov izbových rastlín. Rastlina však nefunguje sama – neoddeliteľnou súčasťou dizajnu je mikrobióm pôdy, v ktorej rastie. Vedci z Neoplants pridali do pôdy baktérie, ktoré sú prirodzene dobré pri detoxikácii benzénu a toluénu. Vyvinuli ich tak, aby boli ešte účinnejšie. Keď si zakúpite ich produkt (môžete si ho predobjednať za 179 dolárov), príde vám aj so špeciálnou pôdou.
Zlepšenie prírody
Ak sa pri čistení vzduchu spoliehate na tradičné odrody rastlín, potrebovali by ste ich velmi veľa, aby mali nejaký citeľný účinok. „Rastliny majú zaujímavé fytoremediačné schopnosti, ktoré im umožňujú absorbovať znečisťujúce látky, ale významný vplyv sa prejaví iba vtedy, ak sú desiatky z nich prítomné v jednej miestnosti,“ hovorí Patrick Torbey, CTO a spoluzakladateľ Neoplants. „Toto upozornenie sa často prehliada a je to to, čo sme sa rozhodli riešiť pri vývoji Neo P1.“
Bežné čističky vzduchu tiež nie sú dokonalým riešením. Dokážu zachytiť častice, ale nie malé organické molekuly. To je dôvod, prečo sa spoločnosť Neoplants zamerala na skupinu znečisťujúcich látok v interiéri, ktoré mechanické čističky vzduchu nedokážu zachytiť.
Sú pripravení otestovať zelených hrdinov – Neoplants používa referenčnú štúdiu NASA na posúdenie schopnosti svojich upravených rastlín znižovať koncentráciu znečisťujúcich látok.
Tím 20 doktorandov uskutočnil experiment v spolupráci s Ecole Mines-Télécom z univerzity v Lille, jedným z popredných francúzskych zariadení na testovanie kvality ovzdušia v interiéri, porovnávajúc bežné rastliny a ich náprotivky GMO. Výsledky boli ohromujúce. Rastliny vyvinuté spoločnosťou Neoplants boli 30-krát účinnejšie pri znižovaní vybraných prchavých znečisťujúcich látok ako rastliny analyzované v slávnej štúdii NASA Clean Air Study z roku 1989. Spoločnosť Neoplants oznámila výsledky tejto štúdie na konferencii SynBioBeta2023.
Testovanie účinnosti Neo P1 voči dlhodobým referenčným hodnotám bolo ambicióznou – a nevyhnutnou – iniciatívou.
Patrick Torbey
„Testovanie účinnosti Neo P1 voči dlhodobým referenčným hodnotám stanoveným NASA bolo ambicióznou – a nevyhnutnou – iniciatívou na meranie rokov úsilia v oblasti bioinžinierstva v našej misii zlepšiť vzduch v interiéri,“ komentoval Torbey. „Naša porovnávacia analýza kvantifikuje výrazne zvýšený výkon Neo P1 pri zachytávaní prchavých organických zlúčenín a tiež demonštruje možnosti, ktoré má dnes syntetická biológia rastlín.“
Investori veria vízii tiež
Minulý október spoločnosť Neoplants získala 20 miliónov dolárov v počiatočnom kole financovania, ktoré viedla spoločnosť Heartcore Capital. Ďalší poprední technologickí investori, vrátane True Ventures, Collaborative Fund, Partech a Entrepreneur First, pomohli financovať prácu startupu na Neo P1, ako aj výstavbu nového laboratória s rozlohou 1114 metrov štvorcových. Čistenie vzduchu však nie je to jediné, o čo im ide – Neoplants pracuje aj na vývoji zariadení na zachytávanie uhlíka.
Ďalšou spoločnosťou, ktorá využíva syntetickú biológiu rastlín je Living Carbon. Kalifornská spoločnosť produkuje stromy na efektívnejšie zachytávanie a ukladanie uhlíka. Ich „superstromy“ majú efektívnejšiu fotosyntézu – proces, pri ktorom rastliny premieňajú CO2 na energiu, ktorú využívajú na rast. Uhlík z atmosféry sa ukladá do kmeňa, konárov a listov stromu. Superstromy nielenže rastú rýchlejšie, ale sú aj odolnejšie voči degradácii, čo znamená, že uložený uhlík sa dlhšie udrží v pevnej forme.
Akceptácia stále zaostáva
Bohužiaľ, akceptácia GMO zaostáva za výskumom. Hoci inžinierske závody môžu zlepšiť potravinovú bezpečnosť tým, že chránia plodiny pred chorobami a robia ich odolnejšími voči klimatickým zmenám, rozsiahla regulácia pridáva ďalšie výzvy na prijatie týchto nových technológií. Schválenie geneticky modifikovaných plodín prijatých v poľnohospodárstve (ako jablká, repka, bavlna, zemiaky, sója a losos) trvalo roky a široká verejnosť zostáva voči novej technológii skeptická.
Spoločnosti ako Neoplants sa snažia zmeniť toto vnímanie pomocou aplikácií, ktoré dokážu presvedčiť ľudí, aby vyskúšali GMO. Ďalšou spoločnosťou, ktorá rozvíja podobné úsilie je Light Bio. Startup vytvára izbové rastliny svietiace v tme. Vystavovali ich aj na konferencii SynBioBeta 2022. Ich petúnie svietiace v tme boli schválené na predaj tento rok. Zakladatelia spoločnosti veria, že žiariace rastliny sa stanú ikonickým míľnikom vo vnímaní syntetickej biológie verejnosťou.
Idú na trh
V Neoplants začali prijímať objednávky začiatkom roka 2023. Koncom roka by už na trh mohli distribuovať prvé rastliny, no zatiaľ len v USA. Viac ako na jednotlivcov sa v spoločnosti plánujú zamerať na firmy, developerov a majiteľov sietí hotelov.
„Sú vizionárske a priamočiare,“ povedal o rastlinách Dan Widmaier z Bolt Threads. So zakladateľmi Neoplants sa prvý raz stretol ešte pred pandémiou, na výstave v Londýne.
Rastliny sú zaujímavé. Stačí nájsť, ktorá funguje a potom ju len šľachtiť. Je to veľmi elegantné a pritom silné vo svete, ktorý potrebuje nové technológie zo syntetickej biológie.
Dan Widmaier
Prečo je to dôležité?
Startup podľa ich slov založili s túžbou vytvoriť niečo zmysluplné, s veľkým dosahom. Foto: archív Neoplants
Téma čistoty ovzdušia sa v posedných rokoch objavovala najmä v súvislosti s pandémiou. Znečistenie prchavými organickými zlúčeninami, ktoré rieši firma Neoplants, je však oveľa dlhodobejším problémom.
Formaldehyd, ktorý sa používa napríklad pri spracovaní dreva, ale obsahujú ho aj mnohé bežne dostupné prípravky na údržbu domácností, už pri malých dávkach spôsobuje pálenie očí, bolesť hlavy, kašeľ a podráždenie pokožky.
Syndróm mileniálov
Dnes tridsaťdvaročný Lionel Mora sa narodil v Rakúsku, ale vyrástol na juhu Francúzska v rodine učiteľov. Už od detstva mal podnikateľské vlohy. Ako tínedžer predával kaderníkom vizitky.Po štúdiu na Emlyon Business School v Lyone pracoval štyri roky pre Google ako produktový manažér. Podľa jeho slov ho však zožierala túžba robiť niečo zmysluplné, niečo, čo by malo väčší spoločenský dosah. „Je to typický syndróm mileniálov, no mne to problém nerobí,“ hovorí.
Morov spoločník, o rok starší Patrick Torbey, vyrástol na predmestí Bejrútu v Libanone. Syn pediatra a učiteľky získal doktorát v oblasti úpravy genómov na Ecole Normale Superieure v Paríži. „Počas štúdia som viedol kurzy o tom, ako si vytvoriť draka. Chcel som ľuďom ukázať, že vďaka genetike môžu vytvoriť niečo magické.“
Napriek rozdielnemu zázemiu našli spoločnú reč na jednom stretnutí startupového inkubátora v Paríži. Torbey krátko potom predstavil Morovi svoj nápad vytvoriť živý organizmus s funkciou.
„Boli sme obklopení krásnymi izbovými rastlinami a povedali sme si: ,Toto je presne taký ikonický živý organizmus, aký hľadáme‘,“ hovorí Mora a dodáva, že izbové rastliny má asi 80 percent domácností.
Objavujú nepoznané
Potosovec zlatý | Foto: Unsplash/Lasma Balode
V roku 2018 založila dvojica Neoplants a začala pracovať s potosovcom zlatým. Ten je vďaka svojej mimoriadnej odolnosti a adaptabilite na rôzne prostredia jednou z najbežnejších izbových rastlín. Jeho široké voskové listy mu umožňujú naraz absorbovať veľké množstvo vzduchu s nečistotami.
Potosovec mal však aj niekoľko nevýhod. Okrem toho, že je jedovatý, a preto nie je dobrou voľbou napríklad pre rodiny s deťmi alebo majiteľov domácich miláčikov, bolo o ňom relatívne málo dostupných relevantných informácií.
„Pracovali sme s rastlinami, ktoré predtým nikto neskúmal,“ hovorí Mora. „Myslím, že to bola aj jedna z našich najväčších výhod. Začínali sme v tme.“
Torbey s jeho tímom sekvenovali genóm potosovca zlatého a potom vyvinuli desiatky prototypov, ktoré zdokonaľovali prirodzené schopnosti rastlín v prírode. Molekulárny metabolizmus rastliny upravili tak, aby škodlivé látky z ovzdušia namiesto ukladania dokázala premieňať na rastlinnú hmotu.
Pracovali aj na mikrobióme rastliny, čím v podstate posilnili spoločenstvo prospešných húb a baktérií, ktoré v nej žijú, aby dokázali prchavé organické zlúčeniny účinnejšie metabolizovať. Pomocou biocharu, látky podobnej drevenému uhliu, upravili aj pôdu, v ktorej je rastlina zasadená.
Čakajú na schválenie
Rastliny dodávajú v ich špeciálnej nádobe, ktorá podporuje čistenie vzduchu. Foto: archív Neoplants
Počas rozhovoru pre americký Forbes zrazu Lionel Mora z tašky vytiahne kvet v priehľadnej uzavretej nádobe. Vyzerá ako bežná izbová rastlina, pripomína filodendrón. „Toto je potosovec zlatý,“ hovorí.
Aj keď Neoplants sídli v Paríži, majitelia už založili americkú pobočku a podľa Morových slov práve finalizujú dohodu s najväčším pestovateľom izbových rastlín na Floride. Tá im pomôže dostať sa z laboratórií na trh.
Kde sú hranice?
Po úspechu plánujú svoj produkt pravidelne zdokonaľovať. Na účely budúceho výskumu spoločnosť vybudovala na parížskom predmestí Saint-Ouen-Sur-Seine rozľahlé a moderné výskumné laboratórium, ktoré posunie ich možnosti ešte ďalej.
Otázkou zostáva, o koľko efektívnejšie rastliny pri čistení vzduchu ešte dokážu byť. „Nerád by som sa o 10 rokov cítil hlúpo. Ťažko povedať, kde je hranica. Pokiaľ ide o rastliny, technológie sú ešte len v plienkach,“ hovorí Torbey.
Ďalší plán
Dvojica dúfa, že sa jej podarí navrhnúť také rastliny, ktoré budú v exteriéri schopné pohlcovať uhlík a bojovať tak proti klimatickej zmene. To je však oveľa zložitejší proces. Podľa Moruby by ich rastliny mohli mať ďalšie využitie pri dekontaminácii pôdy.
„Našou ambíciou je dostať sa čo najrýchlejšie na trh, aby sme mohli pracovať na vývoji rastlín, ktoré by boli schopné zachytávať uhlík s vedeckou dôveryhodnosťou.“
Článok vyšiel na Forbes.com. Jeho autorom je prispievateľ John Cumbers.
